Štvorročný syn ma vôbec neposlúcha
Som mladá mama a uznávam že som urobila chybu... chcela som vychovávať syna s láskou a kamarátsky. No asi sa mi to vymklo z rúk. Samozrejme stále ho vychovavam s láskou a je to veľmi zlatý chlapec ale len dovtedy kým od neho niečo nechcem. Ako náhle chcem aby urobil niečo čo on nechce tak ma nikdy neposlúchne. Všetko musí byt tak ako si povie on a keď nie tak je hneď ohen na streche. Takmer nikdy ma neposluchne a ja neviem ako mám reagovať. Priznávam už som mu dala aj neraz po zadku, občas to zabralo ale väčšinou to ma akurát taký efekt že začne bit on mna. Skúšala som aj s láskou vyriešiť pekne ho prosiť vysvetľovať no nemá to žiadny účinok. Niekedy ani len nepočúva čo mu vravím, nedá si nic vysvetlit a ja už neviem ako ďalej. Keď prosím tak nič, keď kričím kričí aj on, keď vybuchnem a dam mu po zadku da mi aj on. Priznávam že si s ním neviem dať rady a som z toho zufala. Ako reagujete vy keď vás deti nechcu poslúchať ?
Stručné zhrnutie
- Štvormesačný problém neposlušnosti u 4-ročného dieťaťa sa rieši dôsledným nastavovaním hraníc a konzistentným uplatňovaním následkov, napríklad odobratím hračiek alebo zákazu rozprávok/tabletu.
- Metódy odporúčané v diskusii zahŕňajú ignorovanie hysterických scén, použitie časového odlúčenia (poslať do izby), počítanie do 3 a praktizovanie „prirodzeného dôsledku“ (dieťa si samo zažije následok svojej voľby).
- Fyzické tresty („dať po zadku“) sú v diskusii väčšinovo považované za neefektívne alebo kontraproduktívne, pričom viacerí uviedli, že trestovanie častokrát vyústi do toho, že dieťa udiera späť.
Najčastejšie otázky
Q: Ako nastaviť a udržať hranice u štyriročného dieťaťa?
A: Nastavte jasné pravidlá, uplatňujte ich dôsledne podľa princípu „jedenkrát a dosť“ a plňte následky bez prázdnych vyhrážok; v diskusii fungovalo odobrať hračky, zakázať rozprávky/tablet alebo poslať dieťa do izby.
Q: Čo robiť pri konflikte o predmet (napr. uterák), keď dieťa nechce odovzdať?
A: Praktické riešenia z diskusie zahŕňajú vziať druhý uterák otcovi, vytrhnúť predmet dieťaťu, zamknúť kúpeľňu alebo ignorovať výstupky až kým ho omrzí; alternatívou je použiť „prirodzený dôsledok“ a nechať dieťa niesť následky (napr. umývanie znečistených miest).
Q: Funguje fyzické trestanie (po zadku) ako výchovná metóda?
A: Diskusia uviedla, že fyzické tresty majú krátkodobý efekt alebo žiadny a často vyvolajú agresiu späť; niektorí priznali, že raz zaberie, ale väčšina považuje bitie za neefektívne a rizikové.
Q: Čo je „Nevýchova“ a pomáha pri neposlúchajúcich deťoch?
A: „Nevýchova“ je zmienený v diskusii náučný prístup/ semináre, z ktorých rodičia berú techniky ako pomenovanie emócií dieťaťa a práce s potrebami dieťaťa; viacerí diskutujúci uviedli, že niektoré postupy z Nevýchovy fungujú, ak má rodič dosť trpezlivosti.
Q: Aký je princíp „prirodzeného dôsledku“ v konkrétnych situáciách?
A: Pravidlo v diskusii: rodič vysvetlí dôsledok (napr. ak si prinesie špinavý uterák do obývačky, bude treba upratať a dieťa príde o čas na večeru), a následne nechá dieťa zažitie dôsledku, pričom rodič musí dôsledok skutočne dodržať.
Q: Kedy má zmysel ignorovať tantrum a kedy poslať dieťa do izby?
A: Diskusné odporúčania: pri krátkych hysákoch ignorovať a zobrať iný predmet; pri opakovaných alebo nebezpečných výbuchoch použiť časové odlúčenie (poslať do izby) s jasným vysvetlením dôvodu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Treba určiť jasné hranice a byť dôsledný; prázdne vyhrážky nefungujú.
- Odobratie hračiek, zákaz rozprávok/tabletu a poslanie do izby sú často uvádzané ako účinné následky.
- Ignorovanie hysterických scén a ponúknutie náhradného riešenia (napr. druhý uterák) znižuje pozornosť, ktorú dieťa hľadá.
Sporné názory
- Niektorí rodičia odporúčajú dôrazné fyzické uchopenie predmetu alebo prísne tresty; iní varujú, že fyzické tresty a prílišná prísnosť môžu viesť k strachu alebo agresii a uprednostňujú empatické prístupy typu Nevýchova a „prirodzené dôsledky“.
Otvorené otázky
- Ako dlho trvá dôsledné uplatňovanie hraníc, kým sa správanie 4‑ročného dieťaťa stabilne zlepší?
- Ktoré metódy (empatia/prirodzené dôsledky vs. dôrazná dôslednosť) sú efektívnejšie pri rôznych temperamentoch detí?
- Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc detského psychológa?
Spomenuté značky a firmy
Nevýchova, Marek Herman
Spomenuté produkty a metódy
Nevýchova, prirodzený dôsledok, „jedenkrát a dosť“, timeout/poslať do izby, odobratie hračiek, zákaz rozprávok/tabletu, počítanie do 3, zamknutie kúpeľne, ignorovanie hysterických scén, nastavovanie hraníc, fyzické tresty (bitie po zadku), použitie fyzickej prevahy (vytrhnutie predmetu)
Miesta a osoby
Marek Herman
@mariejenka maximalny suhlas.
Zakladny princíp nedorozumení všetkého je ze v mojich očiach su priority inak usporiadané ako v tych detských. Ja mu poviem pod ideme toto a toho ale on ma teraz rozriesene nieco ine. Pre mna blbosť ale pre neho je blbosť to moje. Mne by sa tiež nepáčilo keby ma niekto vytiahol od rozcitanej knizky, varenia iba preto ze zo povie. Bez argumentov a normálneho prístupu. Tiezby sombola vytocena a vzdorovita.
Umenie je to skĺbiť, podať a pozerat sa na situaciu objektívne. Dieta sa to tiež naučí.
😂😂😂😂vždy ma pobavi, keď škôlkar vychováva rodičov a nie rodičia jeho. Ešte si s ním užijete.
Pre boha.... 🙈🙈🙈
Nechat dieta vonku mrznut ,,lebo chcel"
To nemyslite vazne toto 😂
Netreba s dieťaťom diskutovať o takých hovadinach, ze preco nechces dat ockovi uterak! Chudak muz. Zatiaľ v tej sprche zamrzne kým si synacik neda vysvetliť, ze ocko ten uterak potrebuje?
Necitajte dristy ako sú nevyhovy a podobne bludy! Používajte zdravý sedliacky rozum. Ja nie som žiaden despota, ale mne nebude ziadne male dieta rozkazovať a diktovat a robiť si co chce. Ved ja som rodic a som tu od toho, aby som ho VYCHOVALA!!!!!
Milujem svoje dieta, aj ja som obcas na nu mäkká a aj mna zaboli ked sa rozplače, ale odtiaľ potiaľ. Ma dosť prilezitosti realizovať sa, prejaviť svoju osobnosť, cítiť sa ako osobnosť aj bez toho, aby som jej dávala príležitosť cvičiť s nami. Chcete povedať, ze dieta ktoré je vychovane a počúva svojho rodiča je cviceny psik a ma udupanu osobnosť?
Kristove rany🙉🙊 to sú nazory
Zeny pozor, tento prístup sa vám veľmi skoro vyposti.
Mám nervaka 4,5r syna ma to v povahe od mala.. keď nemá nervy, je to milý a inteligentný chlapec..
ak niečo chce ja tvrdohlavo neustúpim, nech sa hnevá..
situácia s uterákom, ak by dostal nervy že on chce podať uterák, z mojej strany ignor, len by som mu povedala dôrazne že somnou sa takto baviť nebude, kým sa neukludni nevyhoviem a podám uterak ja..
ak by dostal zachvat, tak odnasam do izby s hlasným vysvetlením prečo to robím (ticho nerozprávam, lebo to nepočuje keď hučí) a čakám. Zväčša sa po nervoch ukľudní a ospravedlní sa, objíme ma, ale to až posledný polrok sa naučil..
stalo ma to mnoho nervov a trpezlivosti.. našťastie mám v povahe že neustupujem ak vidím takéto chovanie a snáď to už pomaly prináša ovocie..
@maximilie ano myslim to vážne. Mimochodom Nemrzlo, a boli sme pri dome a cele to trvalo par minút. Tak nepreháňajte.
Ide o to pochopenie situácie, jeho rozhodnutí a jej dôsledkov.
Ja ako dieťa som vrcholne neznášala princíp a prečo? no lebo..! A viedlo ma to k neuveriteľnej vzdorovitosti a tvrdohlavosti. Moje dieťa ma moju povahu, takze pokiaľ s nim chcem mať v budúcne normálny vzťah tak ho nesmiem vychovávať ako mňa moji rodicia.
Moj syn pevné hranice a to ze je to dieťa neznamená, ze di nanommamhonit svoje dospelácke JA ego, ze mu ani nedovolím vybrať si napr. Ani farbu tricka, je kravina ako mraky. Je to budovanie vzťahu nie drezura.
Ja som rodič, iba ja mam pravdu, bude hovoriť iba co ti ja poviem... Ano, ale iba do momentu kedy budem v dosahu domu a zraku rodiča.
Mimochodom, citala a študovala somvedecké a psychiatrické podklady, kde sa jasne uvádza, ze dieta ktoré vyrastá v autoritatívnej výchove, kde nemá možnosť povedať svoj názor a je ako cvičeny pes pod neustálym tlakm a frustráciou, tak bude zneho osoba lahko ovplyvnitelna,chorobne tuziaca po prijatí a zapadnuti v skupine alebo inou vedúcou osobou,nevie povedať nie, slepo poslucha a tuzi po prijatí, alebo si začne svoju frustráciu vybijat na slabších a začne im robiť to čo robili jemu.
Tolko resers z odborná literatúry, odporúčam si to doštudovať 😉
Súhlasím, ale s vami rodič vychováva,to robím aj ja.
Ale najhoršie ns to celkom je, ked rodič prepiskne a je z neho egocentricky narcis, ktorý nevie učiť dieťa komunikácii a sile argumentu,iba kvôli vete : MNE nebude dieta rozkazovať, dieťa nemôže mat aj pravdu.
Zelam pekný den.
Aj v rodičovstve musí byť nejaký kompromis, vedieť načúvať diaťaťu je tiež dôležité, no samozrejme, že nesmie dieťa s rodičom mávať ako sa mu zachce. To tiež nie je cesta
@nikyball však?to je des toto..to by bolo to posledné keby ešte moje dieťa by mňa bilo,to kde sme toto.Ale áno sú taký rodičia ktorý to tolerujú,v piatok som to zažila v jednote.Bol tam otecko zo synom,syn si pýtal nanuk otec mu odpovedal že určite nie a chlapec ho kopol do nohy...a reakcia otca?žiadna totálna absolútne ani slovko mu nepovedal zobral ho za ruku a išiel preč...výchova niektorých novodobých rodičov je otrasná lepšie ppvedaná žiadna.
@because ja s tebou súhlasím s tvojím komentárom.Ale som zástancom že dieťa mi nebude rozkazovať predsa a ja nebudem skákať ako si ono zmyslí,vypočujem si jeho názor alebo potrebu čo chce ale ja vyhodnotím či sa tomu prispôsobím alebo nie nebudem bezhlavo plniť všetky jeho žiadosti atď..a áno aj dieťa môže mať pravdu ale v prvom rade by rodič mal to svoje dieťa poznať,vedieť aké je jeho typické správanie a vedieť s nim komunikovať.Ak rodič nevie správne komunikovať zo svojim vlastným dieťaťom,nerozumie mu tak to je veľmi zle...autorka píše že keď mu capla na zadok začal ju biť...toto je neprípustné z mojej strany,dieťa nemá žiadny rešpekt pred matkou.Z mojej strany netolerovatelné aby ma vlastne dieťa bilo.
@because toto co opisujes ty je extrem. Ak mas o tom niečo načítane, ako píšeš, tak autoritativna výchova je ďaleko od toho co som písala ja.
O takýchto veciach je ťažko pisat, mozno v praxi mame uplne rovnaký prístup, len to piseme z iného pohľadu.
Zhodneme sa v tom, ze každá matka si pozna svoje dieta, ako píšeš, ty vieš co na tvojho plati. Myslím, ze ten nazor tu uz aj odznel. Niekomu tento prístup pomoze, zapamata si to a iné dieta to okamzite zneužije a začne takto s rodičmi cvičiť.
Ahoj, mňa by zaujímalo takto po čase, či sa vam to podarilo zmeniť a aký je dnes, teda predpokladám už ako 8 ročný chlapec 🙂
@ktochytavzite tak zase všetko rodičovi vadiť nemôže, nemôže vkuse zakazovať, by som nič iné nerobila, len...nerob to, prestaň, polož, neskáče, nekrič, nemôžeš, dostaneš...treba aj chváliť, venovať sa. A nastaviť pravidlá, ak otec chce do mňa uterák, tak sa nevrátim od polceste späť, lebo malý sa hodí o zem, že on chcel dať ockovi.
Je rozmaznaný, dovolia mu každú prkotinu, jasné, že im skáče po hlave.
Píšem, že keď si vezme uterák a robí napriek, lebo to hnevá rodičov, tak treba inú taktiku. Prestať si ho všímať.