Dojčenie za každú cenu
Milé Mamičky,
obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom dojčenia. Pracujem na oddelení patologických novorodencov. Máme detičky s vrodenými vadami, predčasne narodenými detičkami na tie sa špecializujeme, a potom detí s infekciami. Nie všetky z týchto detí sú schopné dojčiť sa, predčasniatka vôbec, chré závisí od typu choroby a infekcie, fúú jedna tragédia.
Problém je, že ja ako sestra potrebujem aby tieto detičky jedli tolko koľko majú, v takých intervaloch ako sú naordinované a pod.
Je pre ťažké vysvetliť mamičkám, že dojčiť dieťa hodinu a ono spapá len 15 ml nie je príliš v danom stave bábatka efektívne. Ak náhodou spomeniem, že laktácia je slabo rozvinutá alebo slabá tak katastrofa, koniec sveta
Navrhujeme im odsávať mliečko, eventuélne striedať, raz prsník a raz umelá z fľaše alebo ak je mliečka dosť tak materské. Pre tieto krpce je lepšie piť z fľaše ako sa mordovať pri prsníku. Tieto detičky sú radi, že sú radi.
Maminky sú však tak nadupané aj volovinami, že nie je šanca často na normálny rozhovor a domluvu.
Ak použijeme argumenty, počkajte kým ustúpi akútna infekcia, upraví sa žltačka, ktorá deti zvykne tlmiť a sú lenivšie a potom budeme len dojčiť, sme označované za zlé, nepríjemné a proti vzťahu matka- dieťa
AKý máte na to názor Vy ako mamičky?
@niki101988 Moja dcerka mala silnu žltačku. Samozrejme bola viac spavá a aj ked bola hladná, na prsníku hned zaspala.....videla som, že ju musím budiť, nasilu krmiť, a hlavne DLHO krmiť......ležala najprv na novorodeneckom, neskor na jiske a ja som bola sestričkám vždy po ruke s dojčením. Po ruke ako po ruke. Jasne, že tak, ako mali nadstavenu tabulku: čiže každu 3 hodinu ma volali, stopovali 15 minutove dojčenie (kedže sa ponáhlali ju rýchlo šupnuť pod lampu) a musela vypiť 90 ml, čo sa jej nikdy nepodarilo a pila svoj štandard 60 ml najviac v tom limite ☹ Kedže sme tu ich tabulku nesplnali, boli na mna dosť nevrlé, lebo hladné dieťa im zostalo hodinu po dojčení pod lampou nepokojné......skušali mu dať cumel (nikdy ho neprijala, aj ked som proti nemu nebola) , skušali glukozku na "oťapenie" mozgu a viem, že jej dávali aj UM 😒 no NEZAVOLALI MA, lebo MUSELA byť pod lampou ☹ A to som ju dokázala dojčiť aj v tej postielke pod lampou...natiahla som sa ku nej a nebol problém...no sestričky ma museli vyhadzovať z miestnosti skrz iné bábätká a ich "návštevy" rodičov, ktorí si ich prišli pozerať....a tým pádom sme my "dojedli" ☹....žltačka pomaly klesala, dieťa ožívalo a ten každohodinový nepokoj z hladu sa sestričkám "smrti rovnal" ☹ ... tolko si ju "pohadzovali" až ju tou škraboškou cez očká poranili ☹ (toto rozvíjať nejdem...no "vdaka" tomuto máme teraz okuliare ☹ ) Proste rýchlo rýchlo rýchlo všetko......na úkor niečoho iného
@zuzkat1 no tak si mala stastie jednak, ze si mala dostatok mliecka a aj ze si zmenila dr. Nie vsetky mamicky maju to stastie ze je mliecka dostatok. Ked nemas dostatok nepomoze ti nic. Ja som sa veru natrapila az az. Kojenie je aj pohodlnejsie a hlavne financne nenarocne. Ja co pri dvojkach miniem na um to su nenormalne peniaze ale co narobim hlavne ze rastu a su zdrave
Tým som chcela povedať, že jej stačilo ponuknuť prsník skor ako po 3 hodinách.......na cestu domov som si pýtala trochu glukozky, kedže som sa bála večného nepokoju malej a tým, čo ma sestričky doplašili (to som ešte netušila, že chyba nebola v tom) Doma som ju kojila po 1- 2 hod. a bol POKOJ 🙂 Doteraz tak jedáva....po troške-no častejšie 🙂 (Má to po mne 😉 )
neviem ja som bola prvorodicka ked sa nam Emmuska narodila v 27tt a bola v inkubatore, samozrejmen ze som nemohla kojit tak som pumpovala, keby som aj mohla a malej by to neslo alebo by mi sestricka povedala argumenty aby si ty hore uviedla tak by som ta urcite posluchla, ja som mala mlieka tak akurat, davali jej to cez sondicku cez nostek.... si sestricka a chces asi to najlepsie pre tie dietatka nie? druhe deti som kojila/pumpovala/a UM tak isto len 5 mesiacov potom uz len UM. Snazila som sa ako mohla, lieky,caje,homopatika "power pumping" neslo nic tak som to po 5 mesiacoch vzdala trapila som seba aj drobcov. Su tu, su zdravy ako buc...i ziadne AB mala nemala, drobec len raz....
ked mamickam vysvetlis ze to je skor zataz pre tie babetka, ze su slabe ze to je trapenie ze aj UM ich nezabije alebo keby pumpovali tak co? nechapu?????
@evulienkaslx dakujem pekne🙂 ja som niekedy odsavala hodinu iba 20ml, co som sa ja naplakala nad. ODsavackou. A pri tak malom dietati odsavat 7 hodin je straaaasne moc, my sme uplne presli na um v 4 mesiacoch pi starsej dovtedy som sa depkacila a raz za cas dala um. Dvojicky su od prichodu z porodnice na um, mliecko sa spustilo ale ani jedna sa nenasytía nie to este druha. TakE radsej som volila takuto cestu mensieho zla a stresov. Mas sikovnu dcerku 🙂
ja som kojila tyzden....potom zapal prsnika a vtedy som si povedala dost.Naco je dobre kojenie s 40-tkou teplotou?Plakala som ja,plakal maly,plakal partner.Pekne nutrilon...maly je zdravy a vobec to nelutujem.
@niki101988
Hlavny problem vo vztahu sestra - mamicka je zrejme v tom ked sa jedna zo stran snazi spravat povysene v zmysle: ja viem co je najlepsie. Mala by tam byt spolupraca oboch stran a akokolvek moze mat sestra dojem ze predsa uz len nieco zazila a teda urcite riesenia sa jej zdaju ako jednoznacne najvyhodnejsie, netreba zabudat ani na to ze cerstva mamicka si prave buduje priputanie sa k vlastnemu dietatu ku ktoremu patri aj to, ze ona je zan predovsetkym zodpovedna a ma nielen pravo ale aj povinnost tuto zodpovednost prebrat, prevziat. Napriek tomu ze to "nestudovala", sama priroda dala rodit jej a nie nemocnici ani lekarkam, dala mamicke intuiciu, kompetencie. Lekar aj sestra si musia uvedomit ze aj oni obcas chybuju a nalinkovany postoj nie je vzdy spravny a snazit sa o kompromisy. Odsate mliecko sa da podavat rozne, aby sa saci reflex nestratil pri lahkom tahani z flase, je to individualne.
Akokolvek to niekedy moze vyzniet kontraproduktivne, osobne by som razila cestu skor nenapadne radit ale nenatiskat a nechat konecne rozhodnutie na mamicku samotnu. Ved kazdopadne ona je "zakaznik", porodnica len ponuka sluzby. Ked je tam uz dopredu postoj sestry ze ked mamicka chce nieco ine nez co razi ako jediny spravny postup porodnica je ze je citujem "nadupana volovinami", tak myslim uz dopredu o nejakom rovnopravnom vztahu nemoze byt rec. Chyba tam pokora z rad lekarov a uzanie matky.
Ono viem ze porod je z pohladu lekarov a sestier nieco co beru co musia hladko zabezpecit, idealne by boli stale prirastky na vahe novorodenca, co je casto utopia ked nejdeme na umeline, ale sama som si presla procesom, nie sice s predcasnym novorodencom, ale na hranici vahy v termine, 2580g a nechcel pit. Nastastie som natrafila na porodnicu (BS) kde mi trapit sa dovolili, aj ked prirastky dlho neboli a potom este dlho dlho velmi chabe. Ale chytil sa dokazal to sam a to ma aj na zivot nedozierny vyznam. Pri inej prilezistosti mi v porodke v BA kde som bola uz neskor kvoli inej okrajovej veci rovno povedali ze take "maniere" by mi u nich nedovolili a prikrmovlai by a ako si nicim dieta. Fakt ze sme mali rozbeh pomaly a neisty ale zvladli sme to, a ja som rada. Takze napr. u mna sa ukazalo ze som sa ledva ledva vyhla postoju ako by ma inde brali - mamicky nadupanej volovinami - k mojmu a mojho syna prospechu.
Z pohladu zakaznika (naschval nepisem pacienta) sa mi odvtedy uz par krat potvrdilo ze ci uz pediater alebo iny obdorny lekar zvozil pod ciernu zem moje nastudovane veci z netu, ktore som nepresadila ale nakoniec sa ukazali spravne, cize ten priestor na "normalny rozhovor a domluvu" nie je vzdy zablokovany zo strany mamicky. Uplne posledny priklad: zubny strojcek, 2 rozne stomatologicky neboli ani len ochotne jednat o inom temine objednania nez ktory urcia oni, (povysenecky prednesena) retorika typu: "musite sa trosku prisposobit!" -tak OK, ked trosku, tak nech daju 2-3 rozne volne terminy a ja si vyberiem, ale nie, skratka bud berte prvy a jediny co ponukame alebo palte inam. Skratka ustupky z rad lekarov sa tak casto nevidia ani v uplne jednoduchych veciach...
@zuzkat1 a antolskej zalezi na koho natrafis ... ja mam velkeho zdraveho valibuka a mlieka tolko ze mi tieklo uz pomaly od 20tt, prsia naliate, nastudovana kopa veci o dojceni, na stole knizka o dojceni a aj tak som dva dni nechapala ako sa ma babo vlastne prisat .. nieco mi akoze ukazali, ale asi som to robila zle, lebo stale v noci plakal. Dudkal aj hodinu, pritom spal a ja som myslela ze pije aj ked nepil. Sestricka co mala nocnu to mala na salame, len sa pytala ci som mu dala moje mliecko a ked som prisla znovu tak mi ponukla umele .. predpokladam ze to nie je ani oficialny postup ... kedze som uz nespala asi 40h vkuse, suhlasila by som s cimkolvek, takze jednu striekacku umeleho vtedy dostal co dodnes trochu lutujem. Na druhy den som mala stastie na super setricku ktora mi znovu ukazala prisatie a maly trik ako dostat bradavku do pusinky a uz to fungovalo. Hovorili sice aj nieco divne o minutach kolko mozem dojcit a pod. ale to som uz neriesila. Ktovie ako by sme dopadli keby mali sestricky inak zorganizovane sluzby a na tu milu by sme vtedy nenatrafili ...
@meluela mne malu doniesli rano o 6tej a doslova mi vyrvala sestricka prsnik z podprdy hodila mi malu a zahucala dojcite... Tot vsjo... Na druhy den ina sestricka ma zhucala ze preco nemam klobuciky... Atd... Ja som mala mlieko a dost od 17tt som musela nosit vlozky do podprdy,ale nic som necitala a tak som bola v soku z nich...Potom som mala brutal smolu na pediatra... Ale tam uz som pochopila ze nieco nie je ok s jeho radami a zmenila som dr...sice s tazkostami cez ziadosti v poistovni,lebo po par mes.sa nesmie menit dr,ale schvalili mi to a odvtedy je to ok... Mala sa upokojila,ja tiez
Mne vydržalo kojenie 3 týždne po pôrode a aj to trápenie s klobučikom, ja nervózna, mala nervózna, mlieko som nemala dostatočne sýte no na nervy a nakoniec sme si dali napísať Nutrilon a sme spokojné, , mala je vždy sýta, spinká celú noc, na to že je na umelej výžive je zdravá, ma len 3 mesiace má necelých 7 kíl, takže aj priberanie je super.
@lucka011 ahoj. Veľmi som váhala či odpísať na tvoj výrok, ale dám sa do toho. "Sfanatizovanie" dojčením je možno to najsprávnejšie sfanatizovanie na svete 🙂 🙂 Tlieskam "sfanatizovanej" prodojčiacej matke! 🙂 🙂 Dojčiť svoje dieťa by malo byť métou každej jednej mamičky a mala by urobiť pre to všetko čo sa dá. Všetko. Ty hovoríš o sfanatizovaní, ja a určite aj kolegyne poradkyne, sa na to dívame tak, že ide o prirodzený stav matky a dieťaťa po narodení a v ďalších mesiacoch až do prirodzeného odstavenia. Ako väčšina dospelých zodpovedných a otvorených ľudí. Fľaša a umelé mlieko je niečo umelé 😒 A všetko umelé nemá takú hodnotu ako má pravé. Nebude po ňom také "zdravučké" ako dieťa dojčené. Pretože nedostáva v umelom mlieko rastové ani imunitné ani iné dôležité faktory. Dostáva výživu, jedlo. Dostáva to cez fľašu, čo je iné prostredie ako prsník. Nazývajme veci pravými menami. Byť prisatý na prsníku nie je to isté ako piť z fľaše. Dojčiť sa znamená nielen jedlo, znamená byť spolu, zažívať to spolu, zažívať jeden druhého. Zdieľanie. Zdieľanie: prsník a sajúce dieťa. Umelé nie je pravé, a to sa týka nielen mlieka ako takého, ale stavu, kedy dieťa nesaje matku, ale saje fľašu. Aj keď sa mu možno mamička díva do očí, nie je to to isté. Dojčenie prospieva matke i dieťaťu, celej rodine. Či už z nutrično-psychického dôvodu, tak aj z praktických dôvodov. Neraz počujem mamičku, ktorá fľaškuje 2-3 mesiace, ako ju otravuje pripravovať UM... Materské mlieko je vždy k dispozícii, UM iba, ak sa pripraví. Navyše sa treba zaoberať fľašami, vodou atd. Je to nekomfortné. A dieťa si ešte k tomu nie vždy môže dať koľko chce. vždy iba danú dávku. Často je nedopapadné alebo prepapané. Mamička, ktorá nedojčí, ale fľaškuje, je ochudobnená a dieťa s ňou, možnosťou upokojiť sa na prsníku, uistiť sa o bezpečí, o tom, že je prijímané, že je v mamičkinej náruči. Matka, ktorá dojčí, môže dieťa prisať počas dňa, ak nosí, aj 25 i viackrát. A deti matiek, ktoré nosia to aj využívajú, resp. potvrdzujú. Detičky, ktoré sa môžu prisať, prsiávať kedy potrebujú, majú neodškripeiteľnú výhodu. Môžu "konzumovať" matku, kedy potrebujú. Dojčenie je totiž do závažnej miery aj podporou zdravého psychického vývoja dieťaťa. V prvých rokoch rodičia, prednostne matka ako primárna vzťahová osoba, dáva dieťaťu dôkazy o tom, že je prijímané, bezvýhradne akceptované a žiadané – práve prisávaním a dojčením. Dieťa, ktoré tieto výhody nemá, je vždy nejakým spôsobom ochdobnené. Toto píšem aj ako terapeut ľudských emócií. Naše životy do značnej miery ovplyvňujú emócie. A ak matka nemá možnosť pociťovať špecifickú emóciu bezbrehej lásky, dávania sa dieťaťu cez dojčenie, neprežíva to, čo dojčiaca matka, a tak je to kvalitatívne iný emočný stav, lebo to nie je to isté prostredie pre dieťa, myslí sa tým prostredie psychické, ako u matky, ktorá sa s dieťaťom dojčí. Zámerne som použila zvrat: "matky, ktorá sa s dieťaťom dojčí". Oni sa totiž dojčia spolu. Dojčenie je stav, kedy obaja "pracujú" na svojom akurátnom prežívaní po emočnej stránke. Matka cez dojčenie pociťuje spravidla silnú emóciu lásky a náklonnosti (ak je psychicky zdravá, vyladená) a dieťa to isté. A vo veku kedy sa už usmieva, nešetrí úsmevmi ani pri dojčení. Prerušujú detičky dojčenie, aby smiechom mamičke mohli "povedať", že "super, mama, to je sila, takto sa dojčiť, som šťastný/á!" Toto, niečo takéto, nemôže fungovať pri podávaní umelého mlieka fľašou. Umelé mlieko je náhražka či už z výživovej hodnoty, tak aj jeho prostredie, t.j. fľaša je iba obalom toho umelého. – Vždy stojí za to vyhrať zápas o dojčenie. Prosím, milé mamičky, podporte svoje priateľky, sestry atp, aby dojčili. Dojčenie malého dieťaťa je to najlepšie, čo môže matka dieťaťu a sebe dať. Nie je to fanatická túžba ani posadnutosť. Je nedorozumenie to takto vnímať. Je to dospelé, vysoko zodpovedné rozhodnutie milujúcej a múdrej bytosti. V horizonte rokov si človek vždy váži viac to, za čo musel zápasiť. Vyhratý zápas za dobrú vec (a za dojčenie určite) je nesmierne cenný životný pocit, ktorý trvá. Je tam navždy. Srdečne vás pozdravujem, Alena BA
no u nas bol tento problem, znama porodila dievcatko v 34tt v Budapesti, tak sa s nou nikto o tomto nebavil a nemala ani moznost vyjednavat, proste je povedali, ze ona ide domov a bude si mlieko odsavat a malinka tam ostava. Mama cez den za nou chodila ale mliecko odsavali a davali "inak". Uplne suhlasim so zadavatelkou temy, pretoze prvorade pre chore dietatko je pravidelne a dostatocne papat. Ak nie je dost mliecka a dieta sa morduje hodinu, nie je podla mna o com...
K diskusii dojcenia/nedojcenia je tu popisaneho dost, ale o tom tato tema podla mna nie je.. ide o to, ci chore dietatko ma byt vysilovane este takymto sposobom a nebolo by predsa lepsie riesit to odsavanim, pripadne inak.
@emocia Nechcela som reagovat, ale musim. Ako vysvetlite matkam, ktore NEMOZU dojcit (nie nechcu, tych co nechcu nie je az tak vela, vacsina matiek predsa vie, ze dojcenie je naj) Vase slova: Dieťa, ktoré tieto výhody nemá, je vždy nejakým spôsobom ochdobnené. A ak matka nemá možnosť pociťovať špecifickú emóciu bezbrehej lásky, dávania sa dieťaťu cez dojčenie, neprežíva to, čo dojčiaca matka, a tak je to kvalitatívne iný emočný stav, l...... "super, mama, to je sila, takto sa dojčiť, som šťastný/á!" .....
to co su za vyroky- staviate nedojciace matky do roly chuderi, ktore ochudobnuju deti o lasku. Preboha a vy viete, ako svojimi postojmi zranujete ludi?! Mna ste teda riadne svojimi recami zranili, pani "emocia"....
Verte , ze sme sa mnohe natrapili, aj kvoli takymto reciam a to, ze sme nakoniec dali detom UM, hodnotime ako velmi dobru vec. Konecne nam deti prestali plakat, usmievali sa, spinkali a rozvijali sa.... aj po emocnej stranke, verte, ze je velmi tazke tesit sa na dieta, ked ste absolutne vycerpana a dieta tiez.
Dojcenie je super, ale nie za cenu polozenia zdravia- psychickeho, ci fyzickeho....
@evulienkaslx aahoj, Mrzí ma, že to vnímaš takto. Tu si baby tykajú, tak budem tykať a ty určite môžeš mne tiež. Cieľom bolo vysvetliť, že ak matka chce dojčiť, občas musí dať sily na zápas o to. Druhým cieľom bolo vyjasniť si pojmy. Nejde o fanatizmus. To som tam myslím jasne dala. A o tom, že je dostatočne zrozumiteľné svedčia aj "lajky" mamičiek. Opakujem: mrzí ma vždy za každú mamičku, ktorá nedojčila dieťa z x dôvodov, ozaj ich je veľa – že nedojčila. Ale je slepá ulička sa tváriť, že o nič neprišli. A je potrebné sem napísať z pohľadu poradkyne, čo som – že je dobré, múdre a prezieravé zápasiť o dojčenie. Radím to zo srdca aj tebe pri druhom či ďalšom dieťati. Každá matka môže plnohodnotne dojčiť, až na maličké výnimky. Toto je dôležité vedieť. Upieraj svoj pohľad tam, je to produktívnejšie ako považovať zápas o dojčenie je fanatizmus. Ak ti ako poradkyňa pre dojčenie a terapeut EFT smiem poradiť – pozeraj sa dopredu na dojčenie ako svoju métu. Tak si svoje zranenie tiež znížiš. Pomenovaním vecí pravými menami nastáva po možno prvom šoku či pocitu bolesti, čo píšeš, že cítiš – pocit úľavy a posilnenia. Preprogramovanie matky, ktorá nedojčila, z pocitu frustrácie atd atd je to, čo ona potrebuje. Ľútosť od iných ľudí a svoja vlastná a zotrvávanie v tomto móde neprináša plodné prostredie pre budúcnosť. Čo sa stalo, stalo sa. Ale nastaviť sa na nový možný úspech je produktívnejšie ako zotrvávať na pozícii vnútornej ľútosti a pozícii nalepovania nálepky "fantizmus za každú cenu" na dojčenie. Skús sa odosobniť a pozrieť sa na to takto. Začať to vnímať produktívne. Môže to mať pre teba veľký, úľavný význam a z neho reálny výsledok: svoje ďalšie dieťa dojčiť budeš 🙂 🙂 . Srdečne A.
@emocia Vies, praveze matky, ktore nemohli dojcit, vedia, o co prisli a rozhladeny clovek s normalnym EQ by im mal dokazat povedat - nevadi, nie si zla matka a to, ze mu nedas prsnik, neznamena, ze bude v zivote dieta ochudobnene o podstatne veci. Ved je lepsie mu pchat prso, v ktorom nie je mlieko, byt na nervy, ked vidis, ze place, odsavat si hodinu 20ml, odsavat si mlieko pol dna, nespat, mat depresiu....? Alebo mu uspokojit zakladnu potrebu- hlad-jedlo - a potom mu dat lasku, neznosti, hladenie, hry, prechadzky, ucenie, dopriat si sebe pokoj, cas na spanok , jedlo a pod.? Podla mna fanatizmus je, ked laktacne nutia matky ist pomaly cez mrtvoly, aby len dojcili a nehladia na ine aspekty.
Ja sa uz pozeram dopredu, mam krasne, zdrave, stastne dieta a viem, ze ak budem mat raz dalsie, tak dojcit chcem a verim, ze budem, ale tiez budem vediet, ze nas nebudem tymto tyrat, ked to nepojde. Dojcenie si nevolim ako svoju metu v zivote (nie je to moj biznis plan 🙂), chcem zo svojho dietata vychovat zdraveho, slusneho, emocionalne naplneneho, sikovneho a empatickeho cloveka, tak sa snazim aj ja byt a pristupovat k ostatnym.
@emocia pekne napísané. Dojčenie je určite najlepšie čo môže dieťa dostať a je to krásny pocit, aj z vlastnej skúsenosti.. Ale nemyslím si, že dieťa, ktoré dojčené nie je, je niečim ochudobnené. Taktiež si nemyslím, že dieťa na um. mlieku je chorľavejšie a vôbec si menyslím, že má menej nehy zo strany matky. Moja dcéra je tiež na um. mlieku. Ale na začiatku som ju dojčila. Mala som mlieka dosť, vedela sa krásne prisať a aj tak len plakala a plakala. Prestala cez deň spávať a neskôr už aj večer a v noci. Koľkokrát som to už po polnoci ani nesledovala, lebo som už nevládala a zaspala.. Bola som bez nálady, nechcelo sa mi nič, iba ak plakať od únavy a stresu.. S veľkým sebazaprením som prešla na um. mlieko a odvtedy mám doma milé babätko, ktoré vníma svet naokolo, vníma mňa, svoju sestričku aj ocina..
Pije z um.fľaše, ale vie kedy má dosť, presne tak ako by mohla vedieť keď sa dojčí. Prestáva piť skrz úsmevy, ktorými mi naznačuje že je šťastná a kŕmim ju len v náručí, lebo sa jej to najviac páči. Tým chcem len povedať, že dieťa nedojčené nie je ochudobňované. Vynahrádzam jej to všetkými spôsobmi. Lepšie sa s ňou rozprávať, blázniť, prechádzať a maznať, ako už z povelu s ňou sedieť alebo ležať aby papala len aby som mala dobrý pocit, že je dojčená, kto je viac.. a vlastne po dlhej dobe dojčenia si nemyslím, že to žena nejako extra prežíva, len proste čakajú kedy dopapá. Možno ma bude teraz veľa žien odcudzovať a čakám kooopec komentárov,, ale to je môj názor.
Ale určite tým nechcem povedať, že netreba dojčiť, len mi príde byť nefér, že nedojčené dieťa je alebo má niečo menej...
@niki101988 - ja si myslim, ze cely problem je v poslednej vete Tvojho 1. odstavca: "ja ako sestra potrebujem" Nemalo by to byt o tom, ze ten, kto nieco potrebuje, su tie deticky? Viem, ze sestricky na patologickych novorodencoch to maju velmi narocne (kamaratka to robi niekolko rokov, neraz som s nou slzila nad tymi detickami, a to som ich ani nevidela), ale myslim, ze ako pri vsetkch zdravotnikoch je istym sposobom trochu dost problem v tej casovej tiesni sa trochu vzit aj do maminiek a babatiek v zmysle, ze obaja potrebuju svoju blizkost citit. Nie je nahodou pravdou aj to, ze psychicka pohoda pacienta ma obrovsky podiel na jeho uzdraveni? Nemoze napr. prave to, ze detickam bude dopriata mamina a jej prsnik byt tiez sposobom ziskania psychickej pohody a skorsieho uzdravenia? Tiez som zazila kadejake praktiky niektorych sestriciek, co sa dojcenia tyka. Syncek bol zltackovy, tiez kazali odsavat... no poviem Ti, odsavala som hodinu a ledva 20ml... Nebolo by jednoduchsie vybrat ho spod tej lampy napr. co aj kazdu hodinku na 5-10 minut, co by sa napapal normalne? Lebo on ani z tej flasky pit nechcel, na prsniku aspon co-to popil... A nie kazde 3 hodiny na pol hodinu...
ahojte holky,ja som obe deti porodila s.c,daliborka som od začiatku kojila a 2-3x za den prikrmovala UM kedže som po s.c nemala dostatok mlieka a neprospieval,napr.po kojení vypil 20ml ale z flaše 80ml,nechcela som ho trápit hladom,tiež som sa pre to trápila,,preplakala dni a noci,trpela depresiami a skúsila som snád všetko na podporu laktácie ale aj taj to nestačilo.ale po 4 mesiacoch som sa rozkojila a že ma to stálo vela síl.nakoniec som ho kojila 13 mesiacov,viac nechcel.mala som dobrú laktačnú poradkynu,ktorá mi pomáhala,radila mi a aj duševne ma podporila ked mi už z toho hrabalo.samozrejme nie vždy to ide,aj ked sa snažíme akokolvek.ale dost často je to hlavne v našej hlave,či chceme skutočne kojit alebo nie.neodsudzujem matky ,ktoré nedojčili a nemyslím si,že sú horšie matky ako my ,dojčiace.ale ten pocit prisatia sa dietata je úžasný.druhé dieta vytúženú Emičku som porodila tiež s.c ale už plánovaným,mlieko sa mi začalo tvorit pomalšie a malá mala žltačku,takže stále spala a spala,musela som ju často budit,bolo to tažké.bola som unavená,vyčerpaná,depresívna,plačlivá a psych.rozladená.sestry na novorodencoch sa mojím ne-kojením netrápili,nechali ma odsat mlieko a dávali jej ho v striekačke,malá sa totiž prisala pekne ale hned začala revat a nedala sa utíšit.nebyt laktačnej poradykne pani Vierky Valachovej,tak som presvedčená,že nekojím.je to úžasná sestra,dodala mi energiu,elán,vieru v samu seba,vždy mala láskavé slovo pre mna a behom jej nočnej služby som sa rozkojila,teda malá sa konečne po prisatí napila bez kriku a ráno už pri vážení vypila 80ml.ked prišla,pozrela sa ako kojím,prečo malá plače,zistila,že mieko sa spúšta pomalšie a že malá je velmi temperamentná povaha a nechce tak dlho čakat,kým potečie mlieko.začala som kojit s klobučikmi,ale po 3kojeniach som už malú kojila bez nich,vždy pri mne stála a pomáhala mi.úžasná žena,kiež by takýchto bolo viac.hotový anjel.samozrejme boli aj dalšie laktačné krízy,ale s jej radami a pomocou som ich vždy prekonala a kojím dodnes ,malá bude mat 7 mesiacov,do 6.mesiaca bola plne kojená a spokojná.chcela by som kojit aspon rok.uvidíme.držím všetkým maminkám palce nech sa im to tiež podarí.a ak nie,nezufajte.nie ste o nič horšie matky ako tie,čo koja.doležité je spokojná matka a spokojné napapané dietatko.
@emocia Milá pani, ja Vám budem vykať. Týmto ako ste to napísali je to krásne pre zdravé deti, pre deti, ktoré sa zvládnu prisať a mamičky majú mliečko a nie prázdne prsníky, lebo nie všetky mamičky majú mliečko, žiaľ aj to sa stáva. Som rada ak maminky dojčia, ale dojčia v zmysle, že dojčia, dieťa sa na prsníku ukľudní a je spokojné a maminka tiež. Pokiaľ sa však dieťa 40 minút jeduje, maminka plače ešte ďalšiu hodinu alebo dve lebo jej LAKTAČNÁ povedala, že dojčenie je naj a treba skúšať, dieťa upadá do hypoglekémie tak vravím STOP. Hovorím o týchto prípadoch dojčenia za každú cenu.
Myslím, že mňa ste týmto ako ste napísala, že matky sú o niečo pripravené keď nedojčia, nedávajú sa dieťaťu hlboko urazila. Mám nevlastné dieťa, nikdy som ju nedojčila a nemyslím si, že by nášmu vzťahu niečo chýbalo.
Taktiež ste urazila a dosť ranila mamičky, ktorým dojčiť nebolo dopriate, tie ktoré porodili medzi 24 t.t. až 28 t.t., sú to tak malé krehké detičky, ktoré x krát utečú hrobárovi z lopaty, že matka NECHCE dojčiť, lebo jej to strach nedovolí. My na odd. ju za to neodsúdime, ak je dieťa stabilizované, snažíme sa čo najviac klokankovat, mojkať sa a dopriať im čo najviac času. Podporujeme maminky v odsávaní M.M., skladujeme ho v X prípadoch aj po 6-8 l, ak sú kŕmené cez hadičky, počas takéhoto kŕmenia im dávame do pusinky cumlík aby sme vedeli či sací reflex je a ak áno aký. Pre tieto naše drobce je problém sať, prehĺtať a dýchať zároveň. A príde deň keď to dieťatko zvládne a plačeme, my sestričky, plačú rodičia a krpec nechápe.
Potom príde na rad maminka alebo ocino, ktorý sa učia kŕmiť svoje dieťatko. Po prvotných strachoch slzách, ak sa maminka rozhodne dojčiť(a má stále MM), plne ju v tom podporíme, je to však už v štádiu keď je si matka plne vedomá stavu dieťaťa a nechávame to len na nej. Zaobstaráme laktačnú, doprajeme im súkromie, kľud a pomoc.
Ste si stále istá, že tieto mamičky, ktoré preplakali noci, párkrát počuli slová Pripravte sa na najhoršie sú zlé matky len preto, že nedojčia? Ja si to nemyslím, myslím si, že sú skvelé, mordujú ich Vojtovou metódou, kedy dieťa plače ako na ratu, odcvičia lebo vedia, že musia.
Pestujú si to dieťatko a verte, alebo nie potom tieto detičky majú problém sa prisať od únavy takže mamina odsaje mliečko a dá mu ho z fľaše je toto zlý postup? Ak sa prisaje tak sme radi všetci ale ak sa to nestane rozhodne ju nemordujeme rečami, musíte na prsník lebo preto...lebo budete zlá matka keď sa dieťaťu nedáte??..
@katrinka8 Neviem akú mal Tvoj synček žltačku, ale ak je inkopatibilita krvných skupín a dieťa má hodnoty bilirubínu astronomické, hrozí riziko poškodenia orgánov a najma pečene.
V tomto prípade nie som zástanca ťahať dieťa spod lampy. Mali sme na odd. matku, dojčiť, cirkus veľký, lebo ona bude dojčit a hotovo. DIeťa malo ordinovanú fototerapiu na 12 hodín, maminka dojčila a tým, že vyvádzala aj deň pred tým tak sme si s kolegyňou písali čas, ktorý dieťa strávilo pod lampou. A strávilo tam prosím pekne vďakak kvalitnému dojčeniu celých 6 hodín. Za ten čas sa nenadojčilo nikdy viac ako 20ml aj to s veľkým krikom. Výsledkom toho bolo prepustenie matky domov a dieťa ostalo u nás ďalšie 4 dni.
Pani si nedala vysvetliť, že mlieka ma zjavne stále málo, malá sa krásne prisala to je pravda, ale po 20 minútach krik a krik. V takýchto prípadoch volíme tzv. striedačku á 3 hod dojčiť, á 3 hod zase 15 min dojčiť a dokŕmiť z fľaše.
Nemyslím si, že by to bola zlá metóda, ak maminka pochopí , že teraz budem s bábatkom menej, ale pojdeme skor domov a doma budú už len spolu.
zo zivota-osobne poznam 2mamicky,ktore dojcili za kazdu cenu a pritom boli 2krat predtym na interupcii,1dietatu daju maximum ako milujuce mudre bytosti a druhe zabili,ja dojcim uz 7.rok, s prestavkami,dojcenie je prirodzene,som za dojcenie, ale nie za kazdu cenu a neodsudzujem ani zeny,ktore podstupili interupciu-len ta kombinacia milujucej a rozumnej bytosti mi pride divna,neuprimna a nespravodliva k detom
@niki101988 Možno by bolo dobré vydať nejaký osvetový leták, ktorý by sa rozdával pri prijatí na odd, aby maminy vedeli, že prečo zatiaľ nie a súčasne by bola potrebná podľa mňa aj osveta pre laktačné poradkyne, aby vedeli, že v ktorých prípadoch nemajú na maminy tlačiť a prečo.
Myslim si, ze keby madzi laktacnymi poradkinami bol viac zdravotnicky vzdelenych zien, nebolo by potrebne tieto letaky rozdavat. Vedeli by z odborneho hladiska posudit zdravotne rizika novorodenca aj maminy. Zial zdravotnicke vzdelanie nie je podmienkou na to aby sa niekto stal laktacnou poradkynou. Verim, ze absolvuju nejake kurzy, verim, ze im niekto zhruba vysvelti zakladne zdravotne hladiska, fyzilologicke aj patologicke stavy novorodencov ale to je zalostne malo. Keby to bolo dostacujuce, nebola by takata "skryta" vojna medzi personalom novorodeneckych a nedosoneckych oddeleni a laktacnymi poradkinami. Mozno by mala Mamila venovat viac casu osvete v porodniciach medzi sestrami a vyberat si za poradkine len zeny so zdravotnickym a medicinskym vzdelenim.
Z vlastnych vcelku cerstvych skusenosti:
Laktacnu poradkinu, ktoru som zazila ja ked som bola za dcerou v porodnici mohli normalne zo stavu "poradkyn" vylucit. Prisla, obehla izbu, spytala sa ci mamicky vedia kojit a odisla. Obidve co tam boli boli po sekcii, jedne mala malo mlieka (moja dcera) druha mlieka aj pre 4 deti. Babatka sa nevedeli prisat, jedovali sa ale v tom momente ked dosla sestra zo vzdialenosti par metrov to vyzeralo, ze kojenie je absoluzne v poriadku. Ked poziadali o jej pomoc, vzdy slubila, ze dojde a bud nedosla vobec alebo vtedy ked uz vysilene babatka spali. Druha vec je ako somotne vystupuju poradkine povedzme na MK. Ked sme mali vazne problemy s kojenim vnuka a navrhla som zavolat laktacnu dcera to razne odmietla. Ked som tu citala niektore uplne jednostranne zamerane prispevky laktacnych, ktore sa niesli v intencii MUSIS, MUSIS, MUSIS a ked nebudes stava sa z teba matka druhej kategorie ani sa jej necudujem. Plne kojenie sme nakoniec nerozbehli, vnuk pije materske a susena tak pol na pol, ale je syty spokojny a jeho mama nie je uzlik nervov, ktory sa trapi tym, ze nekoji na 100%.
@evulienkaslx pekne napisane...aj ja som prisla o najkrajsie tri mesiace zivota mojho dietata, ked som vacsinu casu prerevala na zachode a ona v postielke, lebo nam dojcenie neslo... chvalabohu, ze muz sadol do auta a doniesol domov umele mlieko, lebo uz som ju nechcela ani na ruky vziat a ona sa upokojila u hocikoho, len u mna chytala hystericke stavy...pri druhom taku chybu uz nespravim.. do 15 mesiacov bola na UM, ani raz chora, nevieme co su to ATB...a tiez v case, ked som ledva odsala 60 ml, ona uz spraskla z flase 180 ml..60 zjedla z flase na druhy den po porode, ked som jej na tajnaka robila na izbe mlieko do flase, lebo sestry nechceli dat, ze kojit kojit...decko vrieskalo jak na raty, smarili mi ju na izbu, lebo nevedeli co s nou, ocividne ju vyrusovala pri sledovani serialu.. mne osobne sa cele kojenie tak sprotivilo, ze najradsej by som bola, keby mi pri druhom mlieko ani nedoslo...uplna trauma..
@lucinocka .....ja viem ze tento prispevok nebol pre mna ale neda mi to...prepacte dievcata.
Ako keby si pisala o mne....ja traumy nemavam ale toto bola vec,co so mnou zatriasla.A teraz ma stve to,ze AK budeme mat druhe babo ako to riesit v nemocnici s UM.
Lebo este raz toto absolvovat tak xanaxy to istia 😀
@sandracs ahoj, stotoznujem sa s Tvojim nazorom... len som sa chcela spytat, niekde som zachytila, ze v urcitych pripadoch mozu doktori predpisat na recept materske mlieko, ktore je nasledne vydane z laktacnej banky (ci tak nejak sa to vola)... to sa ale velmi nerobi, ci ano? (myslim to fakt v dobrom) 😕
@niki101988
Este som chcela povedat, ze vdaka tej dojciacej-kojacej kampani som prvu dcerku kojila, tvrdohlavo som odmietala flasku, aj ked cumel som skusala, ale nechcela... zial, chyba bola, ze bola strasny zavislak a bol potom problem s odstavenim, robila si zo mna cumel a to mi bolo fyzicky neprijemne, ked uz bola vacsia... 😖
Pri druhej som to spravila rozumnejsie, ked sa zacalo prikrmovat, tak som pomaly mlieko nahradzala porciou jedla (ale uz som citila, ze sa mi zacina zhorsovat zdravotny stav) a po obede som jej zacala ponukat umele mlieko... a spravila som velmi dobre, nakolko som sa dostala do zavaznych zdravotnych problemov (velmi velmi silna potravinova alergia, podrobnosti nebudem teraz rozpisovat) a musela som s tym proste seknut a jedine stastie bolo, ze mala bola uz cez den odstavena a nebola az taky zavislak, aj ked ta jedna noc bola strasna ☹ ... uz som jej tym len alergie vyrabala - a nech ma nikto nepresviedca, ze nie, pretoze ked ja nie som v poriadku s imunitou, tak co za imunitne latky musia byt v mlieku... 😔
@niki101988 ja nie som odborník, ale pripájam sa k @emocia , príspevok vyššie, perfektne napísané.
Tu na Mamile je k tomu super text - http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/predc... -
@niki101988 celkom by ma zaujímal tvoj názor na tento článok 🙂
Asi každý teraz krúti hlavou, čo sa zase tá Mamila, ale treba si uvedomiť, že odporúčania Mamily vychádzaju z postupov LEKÁRA ktorý vedie pediatrickú kliniku a má dlhoročné skúsenosti aj s nedonosenými deťmi, teda žiadna teória ale prax. Ten pán to robí iks rokov a robí to dobre.