Ako urobiť kľúčové životné rozhodnutia bez podpory?

Žijeme uz dlhé roky v meste - to si si za dlhé roky nenašla žiadnu priateľku? Kamarátku? Veď každému padne dobre z času má čas sa s niekym porozprávať, podebatovať, vybehnúť na kávu, zákusok.
S deťmi sa dá cestovať, aj chodiť na výlety, aj mat zážitky.
Ty máš asi iný problém

Cele je to nejake abstraktne.
Sluzobnictvo detom? Daj dieta do jasiel, do skolky, raz za cas k opatrovatelke, a rob aj ine ako ze im sluzis (predpokladam teda ze to suvisi s detmi, kedze hovoris ze slusiz odkedy si rodic). A ak mas vacsie deti tak im nesluz ale nauc ich zapajat sa do chodu domacnosti.

Ist raz rocne na MESIAC prec, to sa moze mnohym snivat. Podla mna je vas problem to, ze ste sa izolovali. Ale ved tak to chcete a tak ste sa vedome a dobrovolne rozhodli, podla Tvojich slov.

Kto určuje raz ročne mesiac dovolenky? Ty? Muž?
Veď to zmeňte na 2x týžden.alo ako vám vyhovuje. My to nevieme zmeniť.
Iba on zarába, a? Daj dieťa do našiel alebo vymyslí low cost výlety, túry? Čo ti v tom bráni?
Ja aj moje okolie toho dosť pochodilo s deťmi v nosiči, v cyklovozíku a pod. Možnosti más milión a nemusíš čakať ani na chlapa. Mám deti s 14m rozdielom a som tu.
PS ak je chlap ťuťmák a nevie sa rozhodnúť rozhodni ty

Nerozumiem prečo sa púšťate do mňa. Mám záujem o radu. Nepovedala som, ze na inom mieste by som sa nestarala a ani som nepovedala, že je to niečo zlé. Je to skôr o nejakom stereotype, ktory žijeme a na mieste kde žijeme už akosi nenachádzame ani miesta kam chodiť. Nie kvôli našej pohodlnosti, ale skôr je to tak, že musím deti presviedčať, aby sme niekde išli. Sme preto takmer stále doma.

@anonym_autor aké staré sú deti?

Začni chodiť do roboty a hneď ťa smútok a tieto akože depky prejdu

@anonym_autor Áno, starostlivosť o deti vie byt náročná a mnohých zaskočí. rozhodli ste sa izolovať a teraz máš pocit, že nikam nechodite/nezijete, cítiš sa sama a opustená 🤷‍♀️
O akých životných rozhodnutiach hovoris - kam sa presťahovať? Ste v tom obaja - či rozhodnete spolu, či to nechá na teba a rozhodneš sama (to, že si na RD, muž zarába, s tým ma aký súvis?).
Radšej by ste si ale mali k tomu sadnúť spolu. Zvážiť dôvody - prečo nie ste spokojní tam, kde ste, čo by vám pomohlo to zmeniť, čo chcete inak, čo od nového miesta očakávate atd.
Pretože sa môže stat, že ak čakáte skončenie vašej izolácie, nadobudnutie dôvery k ľudom, tak to záleží najmä od vás nie od iného miesta (aby ste neboli sklamaní). Jedine, ak pojdete niekam, kde máte známych, komunitu ľudí, ktorí sa venujú podobným veciam, maju rovnaký štýl života, podobne záujmy, ktoré sa na tom mieste vykonávajú.
S deťmi je to náročné, no da sa s nimi žiť vyrovnanejšie, nie byt len “otrokmi”. Oni sa prispôsobia aj vám (ja malú zoberiem i na kávu s kamoskou, ak sa inak nedá, alebo kamošky - bezdetné, chodili za mnou do herni, alebo na prednášku, do kostola, ku kadernícke, do kniznice - dospelackej, muž ju berie na trening, do fitka, na vodu..). Dobre je si to naplánovať, urobit vyvážený týždenný program, zariadiť aspoň raz do týždňa opateru(aj platenú), nech si aj vy dvaja môžete spolu niekam vyraziť (wellness, kino, reštaurácia, koncert, vylet..). Ak nie hneď, aspoň na tom postupne začať pracovať.

@anonym_autor ste preto doma, že deti presviedčaš. Nepresviedcaj, jednoducho choď. Ak by si s nimi musela ísť k doktorovi, lebo su choré, tiež presviedčaš? Veď socializácia, pohyb na vzduchu, zmena prostredia pre psychickú pohodu sú rovnako dôležité. Preto to ber akoby ste išli k tomu doktorovi, skratka idu a hotovo. Zvyknú si. Prečo nechcú ísť? Nie sú doma náhodou zavesené na mobile, nete, telke, rozprávkach..? Koľko maju rokov?

tiez ti odporucam chod do prace, vyvetras hlavu, nebude casu na analyzy, viac penazi, mozes riesit pomoc v domacnosti
pri tak zavaznej zmene ako je stahovanie by ste primarne mali zvazit pracu pre zivitela rodiny (to mozes byt aj ty a muz ostane na materskej)

muz je nespokojny primarne preto ze ty si nespokojna a prenasas to na celu rodinu

@anonym_autor kolko rokov maju deti ? ked ich musis presviedcat ?

@anonym_cabfab možno si nezvykla a všetko je jej tam cudzie, primitívne, zaostalé. Ak pochádza z BA a prišla do Fiľakova, alebo Svidníka, niet divu.

autorka, skus dat viac info. kolko rokov maju deti a kolko ich je, v ktorom meste byvate, ako dlho tam ste, pracujete obaja? aka je vasa fin situacia? preco chodite na mesiac na dovolenku, ked vam to nevyhovuje? o akom stahovani uvazujete? mate tam pracu, byvanie? mozno ked budes konkretnejsia, dokazeme lepsie poradit, co by sa dalo zmenit.

@anonym_autor Ako sa tvoria zasadne rozhodnutia? Tak ze si najskor ujasnis co je tvoj problem, lebo podla mna to vobec nevies.
Toto si napisala ze su tvoje problemy.
1. od kedy sme rodičmi, nerobíme nič iné iba sluzime... Fu, to su velmi silne slova
2. Prestali sme cestovat.... preco?
3. neviem kto som - toto je tvoj skutocny problem
4. Žijeme v totálnej izolovanosti... Chod k psychologovi aby ti pomohol sa zase otvorit ludom.
5. Na mieste kde žijeme už akosi nenachádzame ani miesta kam chodiť.... Velmi cudny probem. Nemozete kupit druhe auto aby si mohla chodit na nove miesta?

To ze sa prestahujete, vyriesi len tvoj problem c. 5. ale to je ten najmensi problem.

@anonym_autor vam zeny na tych materskych a rodicakoch nacisto preskakuje. kazdy druhy den tema, aka som sama, v kolotoci okolo deti, ilozovana, bez priatelov. to vsetci zijete na lazoch? nemate ludi okolo seba? ved idem s deckom na ihrisko, otvorim usta, prihovorim sa k niekomu a uz mame kamosov. preco nikam nechodite? preco musite trcat doma? preco musis deti presviedcat? lebo deti nechcu? to u vas doma rozkazuju deti? ved program prisposobte detom. neverim, ze normalne zdrave decko bude radsej sediet nonstop doma akoby malo vidiet/zazit nieco zaujimave.

Tak trochu ti rozumiem, ale to, co chces, je bublina ktoru len naháňaš. Robim to vedome zial aj ja. Vzdy viem ze bude lepsie ked toto skonci, hento dokoncime, tam ideme, ale to je len vizia. Priatelov nemáme tiez nejakych najlepsich, skor par dobrych znamych a tam to konci. Nestaviame na priatelstvach lebo sme sa viackrat popalili, radsej sme sami. Bud si zvyknes alebo budes musiet nieco v zivote radikálne zmenit

Ja by som zavelila,ideme a ak nechcu,nechala by som ich doma a isla sama.Nechavame bezne deti same,aj s tym najmensim.Vedia ho postrazit,vedia ist po neho do skolky,ked treba raz za cas.A my sa niekde ponahlame.Vsetko je to o organizovani.Ty chod uz do prace,prides na ine myslienky,budes spokojna,ze aj ty nieco donesies domov,nejake eura a tie mozte napr.minut na vylety spolocne,co ked budes mat volno zavelis,ide sa ale to uz bez reci,proste pojdu s Vami,napr.do ZOO,ci sa niekde len po sankovat na kopec.
Ako si to clovek zariadi tak ma,stazovat sa moze vzdy len a len na seba.Ty urcujes svoje stastie,ty urcujes svoje nestastie.Ty mas zivot vo svojich rukach.
Tak sa nelutuj a zacni konat tak,aby si ty bola stastna.Nikto iny to za teba neurobi,ani tvoj muz,ani deti.
Drzim ti palce,na zmenu nikdy nie je neskoro.

Si na RD, to znamena ze deti su male, tak ake presviedcanie deti ci niekam pojdu? Ved ich oblec a povedz ideme. Vy ste sa rozhodli izolovat sa doma, je to vasa volba a nie ze by sa nedalo, lebo vzdy sa da. Nehladaj vyhovorky, konaj. Zacni normalne zit. Chceli ste tie deti? Lebo toto tak nejako vyznieva ako keby si to lutovala, ze sa vsetko zmenilo a ty uz “len sluzis”. Velmi zly pohlad, cele je to v tom ako sa na veci pozeras. Musis zmenit svoj postoj, nie vonkajsie okolnosti, to nepomoze.

Aby bolo jasné, pracujem od začiatku RD prakticky, teraz je náročnejšie obdobie. Najstaršie dieťa nastupuje do puberty. Do kutilkov nechce chodiť, keďže potrebujem ísť niekam s mladšími deťmi, takze len hľadám kam by sme išli, ale každý návrh padá, no tak poviem zostaneme doma, ak nechcete nikde ísť. PC, tablety ci TV nemajú dovolené, jedine na par minút denne. Prostredne dieťa sa zase rado hra so svojimi hračkami doma. Potrebujú si oddýchnuť po celom týždni v škole, no ale potom je to ozaj tak, že som iba doma a fakt som nesmierne izolovaná. Toto nie je rozhodnutie byt izolovaný, nikdy som taká nebola, ale ozaj nemám za kým ísť, dokonca ani za susedov. Miesto okolo nás sa zmenilo na ľudí čo sa zatvoria doma. Môže sa človek snažiť, ale je to ako boj s veternými mlynmi, preto zvazujem odchod späť do rodného mesta, kde mam aspoň známosti moje staré, ani muž by nebol až tak izolovaný, ale zároveň je tam stále rodina, s ktorou po určitom incidente uz nechcem byť veľmi v kontakte

Ešte som zabudla dodať, že pracovné prostredie vnímam čisto ako pracovné miesto a tiež som zažila v tejto veci nedávno dosť veľkú krivdu, takže mi to celkom nie dobre prospelo. A mile ženy, toto nie je o lutovani, skôr je to to, že sa akoby nevieme rozhodnúť a zhodnúť s mužom, ak odísť, tak kam. Akoby sme sa točili v tom rozhodovavom kruhu neustále dookola

@anonym_autor @anonym_autor mám pocit, že sa snazis všetkým druhým vyhovieť, ale nehľadis na svoje potreby. Neurčis si hranice a potom druhých z niečoho obviňuješ (to oni nechcú ísť, oni zamietnu každý návrh, oni mi spravili krivdu v práci (akože komplet všetci?), oni by nás kontaktovali, aj keď my to nebudeme chcieť..)
Preber zodpovednost za svoje správanie a riesenia. Môžeš si povedať, ok dva-tri krát do týždňa budeme doma a minimálne dva krát pôjdeme niekam von. Ak nebudete súhlasiť, nepridete s inym návrhom, rozhodnem ja. Ten najstarší predsa môže zostat doma sam, nemusíš sa mu prispôsobovať, či?

S deťmi sa da chodit aj inde, nielen ku susede, rodine, kamoske..(park, ihriská, príroda, detska kniznica, krúžok, herna, materské centrum, ..) Vyzerá to tak, že tebe však najviac chyba nejaká spoločnosť, spriaznená duša. S tým deti namaju nič spoločné.
Ako sa rozhodnut, zostat - presťahovať sa, netocit sa v kruhu? Ja som ti napísala, @andreatytler ti napísala body… Zacni! Rob konkrétne veci, nezostávaj iba pri “dumani nad nimk” a analyzovaní toho, kto ma rozhodnut. Obaja máte svoje potreby, ak niekto prenechá rozhodnutie tdruhej strane, iba sa vzdal prava vyjadriť konečne stanovisko, ale stále nesie zodpovednost. Ak to nechce urobit muž, vyjadrí svoj názor sama.

@bobbula bez toho, aby som sa nejako ľutovala, v práci som bola nadbytočná, pravdepodobne rozhodli ekonomické dôvody, takže ano, hľadám si novú prácu a s tým súvisí to, že to vnímam tak, že som na danom mieste vyhorela. Ano, chyba mi spriaznená duša, chyba mi kamarátka, ale je to skrátka tak. Na hraniciach začínam pracovať a s tým, že dieťa môže zostať doma máš asi pravdu, lenže potom bude špekulovať aj prostredne, že aj Ono chce zostať doma a keď by ti dvaja zostali doma sami, nedobre by to dopadlo. Nehľadám dovody prečo nie, objasňujem situáciu, avsak deti s tým nemajú nič spoločné, to je pravda. Skratka som vyhorela na súčasnom mieste a cítim, že toto už ďalej nie je pre mňa. Chodím na pohovory, ale jedna katastrofa väčšia ako druhá. Niekedy ma navigácia zmatie a ja začnem blúdiť. A takto sa nejako cítim, že bludim a že toto nie je to, čo chcem. Najstaršie sa sťahovať preč nechce, chce tu zostať, ale zároveň ja tu už neviem vydržať. Mám zase ostať? Krútim sa Krútim, ale nejde to tu nech sa snažím maximálne ako sa len dá. Cítim, ze rodné mesto ma vola, ale zároveň ma to boli, lebo budem za "lúzra", že som sa vrátila a toho sa bojím

@anonym_autor je fajn, že to dokážeš otvorene pomenovat a hladas rady, pomoc. Okrem toho ujasnenia v sebe, čo vlastne chceš, by si mohla postupne odbúravať svoje strachy (keď najstarší zostane doma, bude chcieť i stredný, keď sa vrátim, budem luzer, starší sa nechce sťahovať, ale ja áno - to už je opäť skôr otázka hranic a tvojej kompetencie, treba ju posilniť). Predstav si situáciu aj ideálne riešenie, priprav sa dopredu, ak vieš, že to môže prist.
Na druhu stranu - nie je to len hluché obdobie bez prace? Ak budeš opäť zamestnaná, nájdeš pevný bod, vráti sa sebaistota, sebarealizácia, kolektív, budeš spokojnejšia, “zaťaženejšiu”? Čo ak podobný problém s prácou bude aj v rodnom meste? Muz je HO alebo si prácu nemá problém nájsť?

@bobbula “zaradenejšia”

@bobbula muz je na HO, ale vedel by si stále nájsť prácu. Čo sa týka mňa, muž nechce dávať najmladsie dieťa do skolky. Chce, aby bol doma aspoň do septembra. Nie je to veľa, ale na druhej strane sa tiež nemôžem vidieť na 8 hod pracovnom úväzku, kde budem musieť pendlovat medzi jedným a druhým mestom plus robiť taxikára ako spokojnu osobu. Mam slušnú prax za sebou, takže nebudem mat problém sa zamestnať v rodnom meste, navyše tam odpadáva potreba pendlovat z jedného mesta do druheho, nakoľko chcem byť v meste, aj keď chápem, že doprava je stále nejaká, ale je rozdiel stať v zapche 30 min a rozdiel 1 hod a 30 min. Je to však dilema, nakoľko najstaršie ist prec nechce a ja zase chcem, dieťa ešte nevie co je pre nho same dobre, ale na druhej strane aj pre mňa by to bola skúška. Možno za polroka by sme sa znova vrátili, neviem. Možnosti sú rôzne a to vo mne tvorí dilemu a hlavybôľ

@anonym_autor je dobre mat možnosti, byt flexibilni, zároveň je ťažšie sa vedieť rozhodnut, keď niečo “nemusí” byt. Naozaj by som sa rozhodovala nezávisle od dieťaťa. Záleží ti na ňom, chápem. Ale vy dvaja ste dospeli.

neriadila by som sa dietatom, ale zas ani by som mu neurobila to, co pises na konci, ze mozno o pol roka sa vratime. vy ste dospeli, vy to musite zvazit a rozhodnut sa, ale napevno. mozno si spis, v com je rodne mesto lepsie ako to, kde si teraz. uvazuj do buducnosti. a nezabudaj, ze tvoje osobne stastie by sa nemalo viazat na to, kde prave si.

@deedol to bolo myslene obrazne. Určite nie o polroka. Je pre mňa dôležité, aby mali deti zázemie. To, že moje šťastie nesúvisí s tym, kde som je lož. Toto pochopí skutočne len niekto, čo si tým sam prešiel. Žijem v satelite bez možnosti sociálneho kontaktu ako takého. Ľudia na okolí nie sú priateľskí a ja nemám čas hľadať nové vzťahy, ktoré znova stroskotaju na tom, že ja budem ta, ktorá má záujem. Ak sa jedná hoc o kamarátku, mali by byť 2 strany, ktoré sa chcú stretnúť a nie 1. Práve preto to neustále padá a nemyslím si zase, že som nezaujímavá Ani nejaky nudný spoločník.

@anonym_autor ja som nenapisala, ze tvoje stastie s tym nesuvisi, ale ze by NEMALO. to su dve odlisne veci.
a teda ked spominas satelit, tipujem, ze ste sli do domu a ano, toto nie je pre kazdeho. ja som tiez mestsky typ a z BA by som do okolia nesla, hoci za cenu nasho bytu by sme mohli mat obrovsky dom s pozemkom a bazenom. mna to proste nelaka, tu mam rodicov, kamosov/ky, vsetko blizko. takze mozno aj ty si taky typ ako ja, len si to zistila zial az po prestahovani. ak je to muzovi jedno, kde je, tak by som sa na tvojom/vasom mieste vratila do mesta. aj decka tam budu mat vacsie moznosti.

@deedol no a toto je ten problém. Vyrastala som v meste a keď sme sa presťahovali na dedinu, mne vzťahy zostali v meste, takže prakticky som mladosť trávila v meste a navyše som z Košíc a jednoducho sa na západe asi nedokážem celkom aklimatizovat a toto je ten problém. Bývame trochu ďalej od BA a toto asi naráža na najväčší problém