Manžel chce znížiť plat kvôli stresu. Ako reagovať?

Neviem, prečo mi toto prišlo niečo z modrého koníka na email, ale zaujalo ma to 😀 Tak ak chcete pohľad aj chlapa:

Autorka do úvodného popisu nedala veľa dôležitých info, ktoré až postupne pridávala v jednotlivých komentároch (a to som čítal len asi pätinu príspevkov). Chlap chcel dieťa, chlap sľúbil, že zarobí. Chlap nerobí doma nič iné, len "zarába". Nadával na svoju bývalú pozíciu, chcel lepšie, má lepšie, vyzerá v pohode, chváli to, zrazu chce skončiť a vrátiť sa na bývalú nenávidenú pozíciu. Lebo stres. CHlap nechce na materskú. Chce aspoň zase robiť niečo iné doma, keďže zarábať už toľko nebude?

Chlapi všeobecne dávajú emócie menej najavo, ale nik z nás nie je z kameňa. Úprimne, keď je chlap skutočne v strese, ani sa mu poriadne nepostaví, aj keby pred ním kľačali nahé 3 krásne baby. Ak si autorka nič nevšimla, buď im absolútne nefunguje vzťah, alebo je ona totálne mimo a nevníma, že chlap je polomŕtvy, alebo proste je v tom niečo úplne iné z jeho strany a len nepovedal celú pravdu. Môže to byť aj kombinácia tých možností, osobne by som sa ale prikláňal k poslednej možnosti.

My máme doma trochu inú situáciu, pretože nie som v strese a zarábam podstatne lepšie (4 tisíc). Ale tiež som mal pred rokom možnosť ísť na vyššiu pozíciu, ktorá by mi okrem 2 tisíc mesačne navyše priniesla aj pozíciu do životopisu, s ktorou by som si našiel asi vždy dobrú prácu, nakoľko to už bol top manažment v kvalitnom zahraničnom korporáte. Odmietol som. Pretože mám svoju pohodovú prácu z domu za pekné peniaze, skvelú šéfku vzdialenú odo mňa pol Európy, zodpovednosť len za svoju prácu, nakoľko nemám nijakých podriadených a vďaka tomu všetkému mám čas na rodinu (tj. manželka a 2 dcérky v škôlkárskom veku). Takže si ich každé ráno môžem vodiť do škôlky (žene pred pol rokom skončila materská, už pracuje a chodí do práce vtedy, keď ja s dcérami vstávam). Môžem si poobede po ne chodiť, keď žena sa zdrží (je doktorka v ambulancii a neodmietne pacientku, aj keď nie je objednaná a príde 5 minút po zatváračke). O 3-4 poobede proste zvyčajne zaklapnem ntb a čas trávim s rodinou. Keďže robím z domu a nemám fixný pracovný čas, snažím sa byť oveľa efektívnejší (nemíňam čas na kávičky a zbytočné kecy s kolegami, raňajkujem, obedujem za compom, proste popritom pracujem, nekukám blbosti na nete, na mobile - s výnimkou tohto príspevku, ale fakt ma to zaujalo 😀), proste makám, aby som mal čas na ďalšie veci, kým žena/deti prídu domov - byt upracem, povysávam, operiem veci, učím sa variť, všetky šeky, platby, vybavovačky na úradoch - na to žena nikdy nebola, aj keď sme nemali deti, radšej mi dala full splnomocnenie a čo sa dalo, som vybavil za ňu. Keď bola žena na materskej, nikdy to nebolo o tom, že by "som jej pomáhal s deťmi". Ja som nepomáhal jej a ona nepomáhala mne. Proste sme sa o ne starali spolu a každý im dával, čo mohol. V noci sme vstávali na striedačku, prebalovali ich, kŕmili, chodili ku doktorkám, a tak ďalej. Keď som prišiel po 24 hodinách z práce (k svojej "vysnenej" práci som sa prepracoval postupne, nebolo to vždy ružové) a vedel, že žena je doma s chorými deťmi, tak som si nešiel ľahnúť, ale poslal ľahnúť ju alebo sa ísť prejsť, proste si oddýchnuť , pretože byť nonstop doma s chorými deťmi je horšie ako 24hodinovka v bani - viem, o čom hovorím, zažil som obe.
(už úplne mimo, keďže som sa moc rozpísal o sebe/o nás, len malé zhrnutie - rád dávam všetko rodine, pretože deti mi to svojími úsmevmi a objatiami a detskými vyznaniami lásky vrátia miliónnásobne a čo dám žene, ona mi to vráti dvojnásobne)

Aby som to zhrnul, prečo som aj o nás toľko písal v súvislosti s týmto príspevkom - nemám rád chlapov, ktorí žiju myšlienkovo v dobe kamennej a myslia si, že keď ulovia mamuta a donesú ho domov, o všetko ostatné sa postará žena. A úplne na nič je, keď chlap povie, že na mamuta si netrúfa, takže rodina sa musí uspokojiť s králikom. Ale od ženy bude stále očakávať plnú zodpovednsoť za rodinu v nezmenenom tempe. Človek nepozná prípad osobne, len príbeh z jednej strany, ale mne na tom celom proste niečo nesedí. Chlap nehovorí podľa mňa pravdu, a kým ju nepozná autorka celú, ťažko niečo radiť, môžeme sa tu len dohadovať a výsledok bude nulový. To už je potom na nich, ako sa vedia skutočne porozprávať, ako sú k sebe úprimní.
Ešte je tu jedna možnosť - že chlap je len trochu zbkreljší a koná úrychlene, resp. rýchlo sa vzdáva (to je často môj prípad, priznávam). Možno ho len vytočila nejaká jedna vec a miesto toho, aby bojoval, alebo to hodil za hlavu, tak sa chce na to hneď vykašľať a o krátku dobu si to rozmyslí a bude všetko ok, resp. urobí ten krok, pôjde na nižšiu pozíciu a o krátku dobu to bude sakra ľutovať. Takže min. by som z neho skúsil vytĺcť, čo skutočne je za tým a pokiaľ možno, čo najviac ho pozdržať v tom rozhodnutí nechať sa degradovať.