Ľutujete kúpu šteniatka?

Vždy ľutujem, že som nejaké zviera kúpila, keď príde ťažká choroba a smrť. Vtedy si poviem, že už nikdy.
A vždy kúpim. Či psa, mačku, čokoľvek.
Ale áno, niekedy si 10 krát denne poviem, prečo sme toho nášho blázna zachraňovali. A to napriek tomu, že ho milujeme a nedali by sme ho za nič. 🙂

Neľutujem, sú to super parťáčky.. veľa sme si zisťovali, naštudovali, kým sme si vybrali plemeno.. máme oboch psíkov s PP a majú úžasnú povahu, vyrovnanú.. syn má 8 rokov a kŕmi ich sám, vie kedy, koľko majú dostať.. sú to členovia rodiny..

Len z časti ľutujem. Ale ja som si ju nezaobstarala v zmysle šla som si kúpiť psa, lebo som chcela.
Moja staršia (13r) sa na staré kolená (keď mala 10r 😑) okotila. Jedno šteňa si zobrala kamoška a druhú sme si nechali. Teraz má 3r. Sú to moje lásky, ale znova by som už do toho nešla.
Začiatky boli super, fakt som sa jej venovala, trénovala, dokonca sme už riešili, že pôjde ku kynológickým záchranárom, pretože v nej videli potenciál, bola veľmi šikovná. Jednoducho som na ňu mala fakt čas, venovala sa jej a snažila som sa. Však 10 rokov som sa starala (myslím si, že super) o jej "mamu", takže som vedela, do čoho idem.
Ale potom sa stal život. Otehotnela som, rizikové, problémy zdravotné, energia ani mobilita nebola, aj s výcvikom sme prestali. Do toho teraz druhé bábo na ceste, znova rizikové a ešte ťažšie to je, sotva sa hýbem. Som rada, ak sa im viem venovať hodinu dve, keď sme s malým na dvore (ale aj to je skôr tak, že oni si behajú, hrajú sa a ja mám nervy, že mám všade chlpy a fyzicky sa nedokážem o ne postarať tak, ako predtým). Neviem si ani predstaviť, aké to bude, keď sa narodí bábo a ja nebudem mať ten čas vôbec, určite minimálne prvé mesiace. Plus po materskej sa sťahujeme do bytu (keďže dom, ktorý sme mali stavať, nevyšiel) a absolútne to nie je bytový pes, len na dvor. A u našich ju nechať nebudem môcť, lebo to by bola len v koterci, kým by sme neprišli a navyše nechcem im pridávať starosti, keďže oni nie sú takí psíčkari ako ja.

Takže keby som bola vedela, že sa naša životná situácia vyvinie úplne inak, ako sme predpokladali, už by som si psa nezaobstarala.

Moja rada, musíš si povedať svoje "najhoršie" scenáre, ako by si ich vedela a či by si ich vedela zvládnuť a podľa toho sa rozhodnúť.
Napr kamoška si zaobstarala psa, narodilo sa dieťa, extrémna alergia na zvieratá, pes musel preč.
Ďalšia si zaobstarala psa, mal zranenie ako šteňa, prišiel o nohu, zbláznil sa z fantómovej bolesti, začal byť agresívny, ona skončila s jazvami na tvári, pes musel preč.
Ďalšia mala psa, prvé roky fajn, ale potom nejaké diagnózy sa mu ukázali a ona nedokáže platiť účty za veterinu (hovoríme o stovkách eur mesačne), dala psa preč.
Proste so všetkým musíš rátať, lebo je to zodpovednosť na aspoň 10-15 rokov, pri dobrom zdraví.

Mali sme psa na dvore ale sused nám ho otrávil. Dcéra to niesla veľmi ťažko. Muž bol zásadne proti psovi vnútri, ale na dvore by som už psa nechcela pretože ten magor by sa postaral o to, aby si ten pes dlho nepožil.
Spravili sme kompromis a kúpili sme si maltezáka, kôli tomu že je to nepĺznúce plemeno. Ja keby môžem tak si kúpim labradorského retvivra čierneho, to je môj vysnený pes, no ale pre pokoj v rodine som sa prispôsobila.
Prvé dni som to strašne ľutovala. Keby nie dcéry tak by ho vrátila. Ale postupom času som si naňho zvykla a on si vybral mňa za svoju paničku, nepohne sa odomňa. Teraz som rada že ho máme aj keď je to malý divoch a stále je okolo neho robota. Česať, čistiť oči, strihať.... Keby viem reálne čo toto plemeno obnáša tak ho nechcem, ale neľutujem že ho máme, mám ho rada. Starostlivosť oňho je na 99% moja robota ale to mi nevadí, s tým som aj viac menej rátala že to tak dopadne. Máme ho už rok a bez neho by tu bola nuda a smutno. Mám aj viac pohybu vďaka nemu, sama by som na prechádzky nechodila a takto mám parťáka

Ak si uz psikov mala, musis predsa vediet, co to obnasa. Ci?

Ak na byť v klietke, to ho radšej nekupuj..

@oli18 Samozrejme 🙂 Ale bola som mladšia na začiatku dospelosti. Nebolo to 100% iba na mne, ďalšie zahynulo... Teraz mám obavy, som človek ktorý veľmi analyzuje a možno aj niekomu inému pomôže táto diskusia 🙂

@rayla nebude v klietke 100%, je to pre neho bezpečný priestor, aby mal kam ísť, pocit že je v bezpečí, je to bežná vec na výcvik a mnohí odborníci, kynologovia toto odporúčajú. 🙂 mám vzťah ku psikom a neberiem to ako nič zlé.

Mám tretieho psíka. Je to na Vás. Ak viete čo to obnáša, neváhajte. Takúto neobmedzenú lásku Vám nedá nikto. Bude pri Vás, čokoľvek sa bude diať. Nikdy som neľutovala čas, ktorý som musela prežiť s tak skvelým spoločníkom.

Rano fofry deti desiata chystat sa do prace a este vencit psa , ked som bola doma v podstate spal nic nechcel.ale na obed sme isli znova von,poobede tiez, nechcelo sa mi, najhorsie bolo ako v noci behal hore dole, budil, stekal o piatej rano na susedu z pod dveri, chodil nas vsetkych kontrolovat, z vonku nosil na sebe klieste potom som bola nervozna ze polezu na nas, vikend ked chceme spat dlhsie o 7mej uz mu trebalo vencit...chlpy na koberci bol najmensi problem a syn sa s nim hral 30 min denne vencit sa mu nechcelo...na venceni som sa hrozne bala ze ho roztrha velky cudzi pes bez voditka, vzdy sa taky najde co majitelia pustia a pes neposlucha...alebo z nevinneho onuchania zrazu bitka...proste ja mam svojich starosti dost. Pes bol krasny a poslusny spolocensky, mam ho rada ale doma ho nechcem

Neľutovala som. Oľutuješ jedine ak vyberieš nesprávneho psíka a na to si treba dať pozor. A nemyslím tým iba psíka od poctivých chovateľov (čo je samozrejmosť). Musíš vedieť čo od psika chceš. Žiaľ, niekto vyberá podľa výzoru, farby, podľa toho akého videl vo filme, či dĺžky uši alebo hocičoho a potom keď psíka spozná, ľutuje a dá preč. Daj si preto pozor výber plemena - momentálne to riešim aj ja osobne po strate psíka, mali sme vybraté plemeno, podobný nášmu predchádzajúcemu, vhodný k deťom, povahové vlastnosti presne tie, ktoré hľadáme. A pri podrobnejšom študovaní o plemene a najmä čítaní fór chovateľov daného plemena sme zistili, že to nie je psík pre nás, kvôli niektorým aspektom (napr. daný psík nesmie byť vonku, avšak u nás kvôli alergii nemôže byť dnu) Keby toto zistíme až potom ako by sme šteniatko zadovážili, v takom prípade by sme určite ľutovali a riešili následne problémy. Inak je psík láska a parťak na celý život a keď ho správne vychováš, určite neoľutuješ. Fakt však ten výber je veľmi dôležitý.
A čo sa týka straty psíka, s tým ti nepomôže nik ani ťa nik na ňu nepripraví.

Nie, neľutovali, máme dvoch Yorkshire terierov.

Naše šteniatko má už 5 rokov ..zo začiatku som neľutovala ale za posledný rok dosť. nieje to môj prvý pes takže viem čo všetko to obnáša ..no pred rokom sa mi zmenila pracovná doba a nieje už naňho toľko času.
Vyzerá spokojne aj tak ale mňa osobne to dosť mrzí .
Aj keď teda viem že stále sa mu venujem dosť no už to niesu hodiny vonku a áno sú dni kedy venčim 3x za deň max 15 min
Mám teda v byte 40kg psa ..ten potrebuje teda toho viac ako nejaký mini psík

@timea301196 akú rasu si idete brat ?😊

@lebandulka7 yorka už máme 🙂

Inak autorka ake ste dali meno? My si nevieme vybrať.. máme fenku 😂

@timea301196 napíšem ti do správy 😄

@timea301196 moja kamarátka mala yorkshirov jessi a roxy

Nikdy som neľutovala. Ale...vždy budúcich psíčkarov upozorňujem,že zodpovední majitelia sa zvyknú zľaknúť a pár týždňov po kúpe predsa len príde obdobie pochybovania,ktoré prejde ,keď sa so šteniatkom zžijete a už by ste ho za nič nedali. Toto obdobie som mala vždy. Pri každom psíkovi. Pri tomto poslednom som ho dokonca čakala. A to obdobie prišlo. Treba len počkať a už nezapochybujete ani raz. Dokonca aj dvom kamarátkam som takto zachránila ich počiatočný vzťah so psíkom. Dnes sa nad tým len pousmejú, že dokázali pochybovať o ich láske.🥰

@galanta presne aj my stenacia fáza a puberta pochybnosti a potom skvelý parťák a najväčšia láska