13 ročný syn nechce chodiť do kostola
Ahojte kočky, mám problém s mojim 13 ročným synom. Odmieta s nami chodiť do kostola, vraj on bude ateista. Veľmi nás to s manželom zasiahlo. Vždy sme ho viedli ku viere tak neviem čo sa to stalo. Moja svokra to vyčíta hlavne mne odkedy jej to manžel povedal, vraj som zlyhala ako matka a toto je dôsledok mojej benevolentnej výchovy a vraj on aj ja skončíme v pekle. Myslíte že to mohol pochytiť niekde v televízii, na internete či od nejakého spolužiaka ? Prosím poradte mi ako ho priviesť naspäť k rozumu, nechcem aby na nás ľudia ukazovali prstom.
Stručné zhrnutie
- 13‑ročný adolescent odmieta chodiť do kostola a diskusia viedla k odporúčaniam komunikovať s dieťaťom namiesto nátlaku, hľadať príčiny (puberta, vplyv kamarátov, farár, únava) a ponúknuť kompromisy (napr. 1× mesačne alebo len na Vianoce a Veľkú noc).
- Konzenzus radí nenútiť dieťa do pravidelných omší, pretože opakované nútenie vo viacerých príbehoch v diskusii viedlo k dlhodobej averzii ku kostolu a k tomu, že niektorí adolescenti prestali chodiť do kostola aj ako dospelí.
- Praktické alternatívy v diskusii zahŕňajú duchovnú prácu doma (modlitba, príklad rodičov), hľadanie mladíckych spoločenstiev (saleziánske stretká, športové aktivity) a ponechanie možnosti birmovky či iných sviatostí až v dospelosti.
Najčastejšie otázky
Q: Ako reagovať, keď 13‑ročné dieťa nechce chodiť do kostola?
A: Porozprávajte sa s ním vecne a bez nátlaku, zistite dôvody (puberta, únava, kamaráti alebo nesúlad s farárom) a ponúknite kompromis napr. 1× v mesiaci alebo len Vianoce a Veľkú noc; zároveň sa môžete modliť za jeho obrátenie, ako odporúčali viacerí diskutujúci.
Q: Môžem dieťa nútiť chodiť do kostola, aby sa „nehanbilo“ rodina pred staršími príbuznými?
A: Väčšina príspevkov jednoznačne radí nenútiť, pretože nútenie často vyvolá vzdor a môže viesť k trvalému odmietaniu kostola; niektoré komentáre pripomínajú, že birmovku či rozhodnutie o viere môže dieťa urobiť aj v dospelosti.
Q: Aké aktivity farností alebo spoločenstiev môžu osloviť 13‑ročné deti, ktoré nechcú omše?
A: V diskusii sa spomínali saleziánske stretká („Don Bosca“) a miestne centrá ako Miletička, Mamateyka alebo Trnavka, kde sú aktivity ako ping‑pong, kalčeto, lezecká stena a rôzne stretká pre mládež.
Q: Čo povedať protivníkom v rodine, ktorí vyčíta rodičom, že dieťa „skončí v pekle“?
A: Diskutujúci označovali také výčitky za fanatizmus a odporúčali svokru konfrontovať hranicami, požiadať ju, aby sa za vnuka modlila, alebo ju ignorovať; niekoľkokrát bola voči podobným výčitkám navrhnutá asertívna odpoveď typu „budeme ho ľúbiť aj keď bude ateista“.
Q: Môže predmet etika nahradiť náboženskú výchovu u detí, ktoré nechcú chodiť na náboženstvo?
A: V diskusii rodičia uviedli, že deti chodia na etiku a že etika je považovaná za prijateľnú alternatívu k náboženstvu; konkrétne bol spomenutý rozdiel medzi etickým vyučovaním a povinnou kostolnou dochádzkou.
Q: Má zmysel modliť sa za dieťa, ktoré odmieta vieru?
A: Niektorí diskutujúci odporúčali vytrvalú modlitbu za obrátenie dieťaťa a uvádzali príklad sv. Moniky ako inšpiráciu; zároveň opakovali, že skutočná viera musí prísť zo srdca dieťaťa.
Závery z diskusie
Zhoda
- Nenútiť adolescenta do chodenia do kostola, pretože nútenie často vedie k vzdoru a trvalej averzii ku kostolu.
- Otvorená komunikácia bez vyhrážok (peklo) a hľadanie dôvodov odmietania sú odporúčané kroky.
- Hľadať alternatívy: mladícke spoločenstvá, kompromisy v dochádzke a duchovné vedenie namiesto nátlaku.
Sporné názory
- Niektorí považujú odmietnutie kostola v puberte za normálny prejav dospievania a kritické myslenie; iní prikladajú väčší význam pravidelnej kostolnej dochádzke ako kľúču k „správnej“ viere a morálke.
- Niektorí diskutujúci odporúčajú aktívnu modlitbu a hľadanie duchovného sprevádzania (napr. saleziáni), zatiaľ čo iní zdôrazňujú, že viera rodičov a ich príklad v každodennom živote sú dôležitejšie než náboženské inštitúcie.
Otvorené otázky
- Ako nájsť vyvážený prístup medzi rešpektovaním slobody dieťaťa a rodinnou túžbou podporovať vieru?
- Aké konkrétne spoločenstvo alebo duchovný sprievodca najlepšie osloví konkrétneho tínedžera v konkrétnom regióne?
- Do akej miery ovplyvňuje skúsenosť s lokálnym farárom alebo cirkevnou inštitúciou ochotu dieťaťa vracať sa k viere?
Spomenuté značky a firmy
Saleziáni, Don Bosco, Miletička, Mamateyka, Trnavka, Nový čas, Zivotopisysvatych.sk, Katolícka univerzita
Spomenuté produkty a metódy
krst, 1. sväté prijímanie, birmovka, etika (predmet), náboženstvo (predmet), modlitba, vytrvalá modlitba, spoločenstvá pre mládež, saleziánske stretká, skauti, ping‑pong, kalčeto, lezecká stena, znovuzrodenie, spoveď, celibát, vyhrážanie peklom (ako taktika)
Miesta a osoby
Miletička, Mamateyka, Trnavka, svätá Monika, Don Bosco, Katolícka univerzita
Bud rada, ze sa neda oblbovat - ked bol maly, tak veril vasim rozpravkam. Teraz uz ma rozum !
Zeny, do diskusie nie je nutne sa zapojit.. Na zaciatku autorka prosila o rady, no dostava sa jej zvacsa posmechu. Ak nemate k tomu co povzbudive napisat, prosim, nechajte si svoju ustipacnost pre seba 😉
@katka822 § 193 Trestného zákona - Obmedzovanie slobody vyznania https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2...
Uznávam, že 13 rokov je dosť nízky vek aby bol váš syn presvedčený o tom, že chce alebo je ateistom. Ale z vlastnej skúsenosti viem, že nútenie do kostola ho k viere neprivedie. Je lepšie aby chodil na sväté prímanie nasilu a celkovo aby bol na omši z donútenia a nič mu to nedalo? Tým že ho budete nútiť do kostola ho viacej odpudíte od myšlienky aby sa k viere sám vrátil. A či sa v dospelosti k nej vráti alebo nie je jeho vôľa. Vy ste neurobili nič zle a ani on.
No to tak byva, ako nahle zacne vnimat svet trochu inak, dost casto sa stava ze dieta si vyvinie vlastne nazory pomocou vlastneho rozumu.
@katka822 Je to pre Teba asi ťažké, predpokladám. Tvoj syn je však vo veku, kedy sa už nedá s ním manipulovať a ak ho budeš nútiť, dosiahneš pravý opak, teda že úplne na kostol a na vieru zanevrie. Uspokoj sa s tým, že si mu "ukázala vieru" a dala základ do života, ale či bude alebo nebude chodiť do kostola, to už nechaj naňho. Možno po puberte sa "otočí" a sám od seba bude navštevovať "boží stánok". Predpokladám, že asi bývate na dedine, ak riešite dilemu, že "ľudia na Vás ukazujú prstom", myslím, že takýmto ľuďom sa pokojne môžete dívať do očí, nerobíte nič zlého. A svojej svokre vysvetli, že viera v Pána Boha sa prejavuje aj inak, ako každodenným "leštením" lavíc v kostole. Ak fungujete ako normálna rodina, ak máte medzi sebou pekné vzťahy, ak vychovávate svoje deti k čestnosti, poctivosti a úcte k druhým, toto je podľa mňa viera v Pána Boha. Ja som takisto veriaca, manžel je zarytý ateista, mám deti, ktoré sa zatiaľ ešte nestavajú "na zadné", chodia na náboženstvo, ale ak mi povedia, že nebudú chodiť do kostola, nútiť ich asi nebudem. Ukážem im "cestu", možno po nej pôjdu, a možno nie... Poznám ľudí, ktorí každodenne do toho kostola chodia a dláždia si takto cestu do neba, a keď vyjdú z kostola, podvádzajú, kradnú a pod. Poznám aj niektorých farárov, (dovolím si napísať, že sú to obyčajní zvrhlíci, ktorí si užívajú "svetské radosti" plnými dúškami), samozrejme česť výnimkám, sú aj farári, ktorí sa riadia "božími zákonmi", takže zbožne "vzhliadať" k tomu prvému typu nehodlám a nenútim k tomu ani svoje deti. Takže asi tak.