15-ročná dcéra zabúda, že som jej matka
Samozrejme som vďačná, že mi dôveruje a vie, že sa so mnou môže poradiť s čímkoľvek čo ju trápi. Ale mám pocit, že začína pozabúdať na fakt, že som jej mama. Keď su u nás jej kamaráti a počúvam ich konverzácie, mám pocit, že so mnou komunikuje rovnakým spôsobom. Má 15. Nerobí problémy, ani nie je drzá. S rešpektom problém nemá. Ale napríklad, keď ideme autom, zvykne celú jazdu prerozprávať. Už viem všetky drby medzi jej spolužiakmi, kto komu prebral frajerku/frajera. Kto ju pozval von. Opakujem, fakt som rada, že mi verí, ale niekedy je to príliš. Je medzi nami 30 ročný rozdiel, mám úplne pohľad na svet a trápia ma iné veci. Neviem tak veľmi poradiť a tak väčšinou len sedím a vyvaľujem oči nad dnešnou generáciou. Navyše používa brutálne veľa slangu, niekedy mám pocit, že na mňa hovorí v inom jazyky. To isté aj vulgarizmy. Napr. „Ty kokos tá pi** ma tak vytočila, urobila toto a toto... “
Vtedy ju samozrejme upozorním, ale už tínedžerka, takže jej slovník až tak neovplyvním. Neviem teda... Mužovi som to vravela, ten taký problém nemá. Jemu také veci nehovorí. Ja neviem, či jej povedať, že ma po dlhom dni v práci fakt nezaujímajú podrobné detaily o konfliktoch medzi jej kamarátkami, alebo to trpieť ďalej. Bojím sa, že sa potom uzavrie.
Malo by ťa to zaujímať. Ak ťa to nezaujíma, tvoja dcéra to uvidí, tomu ver. A skôr či neskôr sa ti prestane zdôverovať a to tá ešte len potom bude mrzieť. Lebo to sa už potom len tak nezmení. Tiež je medzi mňou a mojím dieťaťom 30-ročný rozdiel, tiež je vo veku ako tvoja dcéra, má ešte o rok viac, tiež neskutočne veľa rozpráva a o všetkom a pochopiteľne, že naše vnímanie "dôležitého" je úplne inde, ale počúvam ho neskutočne rada, aj keď je to únavné, snažím sa zaujímať a mať prehľad o jeho okruhoch záujmov, behá za mňou z hlúposťami z netu, ktoré sa mu páčia, posielame si bláznivé reelska, veľa sa spolu smejeme, aj sama sa pýtam na jeho priateľov, hudbu čo počúva, filmy, ktoré pozerá a naozaj ma to všetko zaujíma, viem a vidím že je to preňho veľmi dôležité a že v tomto období jeho života práve to tvorí a utvrdzuje náš vzťah. A práve včera mi hovoril, že si nevie predstaviť, keď už bude žiť ako dospelý sám, s kým sa dokáže tak dobre porozprávať ako so mňou. A väčšie ocenenie nepotrebujem 🙂
Ospravedlnovat to, ze pouziva vulgarizmy pred matkou tym, ze vsak uz ma 15 rokov… pohorsena som. Nema k tebe respekt, sa cudujem kolke tu vam to pride vpohode a zavidite taky vztah. Raz aj ju posle do ehm. Ten vztah matka-dcera ocividne chyba.
@anonym_autor myslím, že ak s rešpektom k sebe i nej povieš, to, čo ta trapi, naopak to vas vzťah môže posilniť. Ona bude vidieť, že nemáš problém jej povedať aj svoje potreby, vyjadriť aj menej prijemne veci. Len to urob citlivo - povedz ako si rada za jej otvorenosť, dôveru, no zároveň niekedy potrebuješ priestor, ticho, čas na vlastne myšlienky, rozmýšľaš ako by ste to mohli urobit, aby sa ti ona zdoverila a súčasne nezahltila.
Ty v tom nie si sama už dávno, ste v tom spolu, váš vzťah je vzajomny. Môže byt úprimný z oboch stran a neutrpí tym.
@anonym_autor na tie výrazy skúste nájsť vhodnejší vyraz, formuláciu, nielen zákaz, ak ti to vadí
Dramatickééé.. :DD mne to nevadi... :D
@anonym_autor mam to iste doma, dokonca 2x 😅tiez ma to niekedy nebavi pocuvat ale na druhej strane som rada ze sa mi zdoveruju.
Za mňa je super, že ti tak dôveruje. Osobne by som to ocenila. Vieš koľko ,,blbostí" mi rozpráva šesťročné dieťa? Tiež ma to často nezaujíma, ale je to stokrát lepšie ako keby mi nehovoril nič alebo málo.
Tie,.čo tu píšete, že to autorku nezaujíma, tak ste to nezažili, taky nekonečný, dennodenny monológ pubertacky. Mňa moja dcéra zaujíma nesmierne, život by som za ňu dala a pýtam sa jej na x veci, ktoré chcem o nej vedieť. Ale keď začne o Betke a jej kamoske, čo má kamošku, ktorá má frajera, ktorý predtým chodil s Elou a ta teraz povedala, že .... Nekonečný príbeh o ľudoch, ktorých ani ona nepozna, nie ešte ja. Takže chápem autorku, lebo toto isté mám aj ja. Už ráno cestou do školy... A keď jej poviem,že najviac ma zaujíma zo, vo sa týka jej, tak to je pár slov a opäť sa vráti k ostatným. Takže verím, že autorka je rada, že sa jej dcéra zdoveruje, ale chápem,.že ju to proste nebaví počúvať, tie príbehy 16rocnych.
@anonym_233bc7 ja to mam opacne - ja som mojej mame nemohla / nechcela povedat nic, lebo vzdy bola a aj je taky studeny “psi cumak”. Lubim ju, je to moja mama, ale toto mi vzdy chybalo :( dodnes sa nevieme uplne otvorene porozpravat, lebo vzdy je z jej strany len nepochopenie, vnucovanie jej nazoru, bagatelizovanie situacie atd. A to sa jej potrebujem opytat na nieco z minulosti, co uz mi moze zodpovedat len ona a zbieram na to odvahu uz roky :(
Na druhej strane s detmi sa mi podarilo (ani neviem ako) dosiahnut presny opak a som za to rada, nechcem, aby mali niekedy voci mne podobne pocity ako mam ja k vlastnej mame.
@anonym_0e3841 rovnako aj u mňa