Ako pomôcť tínedžerovi, ktorý sa trápi?
Dobrý deň, chcela by som sa poradiť s rodičmi tínedžerov.
Máme doma syna v stredoškolskom veku a posledné mesiace mám pocit, že sa nám úplne vzďaľuje. Kedysi sme si boli veľmi blízki, vedeli sme sa rozprávať o všetkom, ale teraz sa čoraz viac uzatvára do seba a na všetko odpovedá, že je v pohode.
Vidím ale, že sa trápi. Je často smutný, podráždený, nechce veľmi chodiť medzi ľudí a úplne odmieta psychológa alebo akúkoľvek pomoc. V škole majú psychologičku, ale po pár rozhovoroch s ňou povedal, že mu to nepomáha. Dokonca si odo mňa pýtal lieky na upokojenie, čo ma dosť vystrašilo.
Máte niekto skúsenosť, ako sa priblížiť tínedžerovi, ktorý sa uzavrie a nechce sa rozprávať? Čo vám pomohlo, aby ste si k dieťaťu znovu našli cestu?
Ďakujem za každú radu alebo skúsenosť.
tu by bolo fajn, keby sa zainteresoval otec, ale neviem aky ma s nim vztah. Keby ho otec zobral na nejaky spolocny vylet, veceru, alebo niekde, kde je syn rad a skusil sa s nim porozpravat. Dolezite je hlavne netlacit a nechciet to z neho vydolovat. Problem je aj to, ze ty sa o neho bojis a svoj strach chces prirodzene riesit tym, ze ho tlacis, aby povedal problem a ten nasledne si pripravena riesit, ale potrebujes spolamlit a nechat ho, nech pride sam. Mozno staci veta : Viem, ze sa trapis, vidim to na tebe, chcem, aby si vedel, ze som tu pre teba, ale respektujem tvoje rozhodnutie ci za mnou prides alebo nie.
Požiadaj ho o pomoc / podporu pre seba. Ukážeš mu, že je prirodzené požiadať druhého a nikto nemusí zvládať všetku váhu života sám. Je to príležitosť, aby ste spolu trávili čas a cítil sa potrebný a dôležitý. Je jedno či spolu pôjdete na prechádzku alebo plaváreň, či budete spolu upratovať alebo tvoriť... Podstatné je, že budete mať príležitosť byť spolu a ak si tínedžer hľadá svoje miesto v živote, tak je prínosom aj následné verbálne ohodnotenie a poďakovanie za podporu a pomoc.
Ak sa cíti stratený, tak si môžeš nájsť nový "koníček" a ponúknuť spoluúčasť. Aj keď sa nezapojí, tak bude vidieť, že človek môže kedykoľvek začať s niečím novým, čo prinesie radosť, zábavu, uspokojenie...
@pytame_sa_za_teba Vyuzila by som to, ze ziada lieky na upkojenie. Povedz mu, ze to je medzi ludmi bezne, ale ze lieky su na predpis a zobrala by som ho ku psychiatrovi. Ten mu nieco podla posudenia predpise. Nebrala by som to na lahku vahu, moj 16r bratranec spachal samovrazdu, som na tieto temy velmi citliva :(
Dostal permanentku do fitka s trenerom... .prve razy som ho tam musela dokopat, teraz chodi 2-3x po skole uplne sam... zapne hudbu a ide... myslim, ze tie endorfiny, rutina, a aj zmena postavy mu velmi pomohla... skuste... plus chodi pravidelne kadernik uces, handry, proste nech nejako vyzera...decka to v tomto veku maju dost tazke... ale takto dost velky cas
@pytame_sa_za_teba Vyuzila by som to, ze ziada lieky na upkojenie. Povedz mu, ze to je medzi ludmi bezne, ale ze lieky su na predpis a zobrala by som ho ku psychiatrovi. Ten mu nieco podla posudenia predpise. Nebrala by som to na lahku vahu, moj 16r bratranec spachal samovrazdu, som na tieto temy velmi citliva :(
@dadis suhlasim, 18 rocny bratranec mi skocil pod vlak, 14 rocnu dceru od susedov sme zvesovali zo schodiska roky dozadu a nikdy nezabudnem na pohlad na tych rodicov... oboje boli skratove situacie, keby sa o tom s niekym vedia normalne porozpravat, dostali by pomoc, boli by tu
Viem, že je to veľmi ťažké sa na to pozerať, obzvlášť, keď ste v situácii, že odmieta pomoc, ale rozhodne sa nevzdávajte. Skúste napríklad online nejakú psychologickú pomoc, je kopec takých zariadení. Možno mu len nevyhovuje konkrétne tá daná psychologička. A asi by som tiež išla za kamarátmi, teda ak nejakých má, keďže sa tak uzatvára.
lieky na upokojenie máš aj ty? Potom môže byť genetika. alebo aj povahová vlastnosť. Skús mu dať magnerot - 2xdenne.
ako spí? nie je problém aj v tejto oblasti?
@pytame_sa_za_teba odkedy je jeho správanie iné?zo dňa na deň sa človek iným nestane..
tbl na upokojenie by som dieťaťu bez konzultácie s dr nedala v žiadnom prípade,to,že ich pýta,znamená,že má nejaký problém,resp.trápenie..
rozhovory nevzdávaj a zisťuj z jeho okolia,či si niečo nevšimli,či niečo nevedia...
ak je dieťa neplnoleté,veľmi by ma jeho názor nezaujímal,čo sa týka pdychológa,ak by nehovoril so mnou,našla by som mu nejakého,ale ozaj dobrého s výcvikom,praxou a schopnosťou porozumieť mladým ľuďom
a asi by som s ním trávila veľmi veľa času,spoločné veci,prechádzky,cvičenie...žiadna samota v izbe s mobilom či PC
Podla mna by bolo dobre skontrolovat PC a mobil. Tak sa mnoho veci odhali. Ak sa v takychto veciach vcas nekona, moze to skoncit velmi zle.
stres zo skoly? nestastna laska? nepoznas blizsie nejakeho jeho kamarata?