15-ročná dcéra zabúda, že som jej matka
Samozrejme som vďačná, že mi dôveruje a vie, že sa so mnou môže poradiť s čímkoľvek čo ju trápi. Ale mám pocit, že začína pozabúdať na fakt, že som jej mama. Keď su u nás jej kamaráti a počúvam ich konverzácie, mám pocit, že so mnou komunikuje rovnakým spôsobom. Má 15. Nerobí problémy, ani nie je drzá. S rešpektom problém nemá. Ale napríklad, keď ideme autom, zvykne celú jazdu prerozprávať. Už viem všetky drby medzi jej spolužiakmi, kto komu prebral frajerku/frajera. Kto ju pozval von. Opakujem, fakt som rada, že mi verí, ale niekedy je to príliš. Je medzi nami 30 ročný rozdiel, mám úplne pohľad na svet a trápia ma iné veci. Neviem tak veľmi poradiť a tak väčšinou len sedím a vyvaľujem oči nad dnešnou generáciou. Navyše používa brutálne veľa slangu, niekedy mám pocit, že na mňa hovorí v inom jazyky. To isté aj vulgarizmy. Napr. „Ty kokos tá pi** ma tak vytočila, urobila toto a toto... “
Vtedy ju samozrejme upozorním, ale už tínedžerka, takže jej slovník až tak neovplyvním. Neviem teda... Mužovi som to vravela, ten taký problém nemá. Jemu také veci nehovorí. Ja neviem, či jej povedať, že ma po dlhom dni v práci fakt nezaujímajú podrobné detaily o konfliktoch medzi jej kamarátkami, alebo to trpieť ďalej. Bojím sa, že sa potom uzavrie.
Stručné zhrnutie
- Mnohé 15‑ročné deti denne zdieľajú dlhé, detailné informácie o kamarátkach, vzťahoch a školských drbách, čo rodičov môže vyčerpať a narušiť osobný priestor.
- Rodičom sa odporúča úprimná, citlivá komunikácia o hraniciach; ako konkrétny príklad bola uvedená veta: „zlatko, mala som ťažký deň v práci, som unavená, neviem sa sústrediť na teba, potrebujem ticho, zresetovat hlavu, môžeme sa o tom porozprávať inokedy?“
- Diskusia navrhuje praktické riešenia: dohodu, že doma sú vulgarizmy zakázané, vyhradenie denne aspoň 20 minút na vypočutie a zlepšenie psychohygieny rodiča (napr. „polaviť v práci“ alebo odložiť rozhovor na neskôr).
Najčastejšie otázky
Q: Ako mám povedať tínedžerke, že dnes nemám energiu na dlhé rozhovory a pritom nestratiť jej dôveru?
A: Použiť úprimnú a citlivú formuláciu; príklad z diskusie: „zlatko, mala som ťažký deň v práci, som unavená, neviem sa sústrediť na teba, potrebujem ticho, zresetovat hlavu, môžeme sa o tom porozprávať inokedy?“
Q: Ako nastaviť pravidlo ohľadom vulgarizmov v domácnosti?
A: Dohodnite konkrétne pravidlo so slovami typu „doma sú vulgarizmy zakázané“ a následne dieťa dôsledne usmerňujte a ponúkajte náhradné výrazy.
Q: Čo robiť, keď som po práci unavená, ale dcéra ma zaplavuje dlhými drbmi?
A: Navrhované riešenia: dohodnúť vyhradený čas (napr. denne aspoň 20 minút), alebo povedať „teraz nie, mám iné veci v hlave, o hodinu‑dve sa ti budem venovať“ a podľa potreby zlepšiť psychohygienu (napr. „polaviť v práci“).
Q: Je normálne, že 15‑ročné dievča rozpráva o sexuálnych témach, vzťahoch a školských drboch?
A: Áno; v diskusii viacerí rodičia uviedli, že 15‑roční zdieľajú takéto témy denne a mnohí to považujú za prejav dôvery.
Q: Uzavrie sa tínedžerka, ak jej poviem, že ma jej drby nezaujímajú?
A: Názory sú rozdelené; niektorí varovali, že priama formulácia „nezaujíma ma“ môže oslabiť dôveru, iní radili úprimne a citlivo vyjadriť svoje potreby bez odsudzovania.
Q: Ako naučiť dieťa hovoriť pred rodičmi slušnejšie slová namiesto slangu?
A: Jasne stanoviť hranice (napr. „v našej domácnosti sa vulgarizmy nepoužívajú“), dôsledne usmerňovať a ponúknuť vhodnejšie výrazy; diskusia spomínala aj dohodu o „jazyku v prítomnosti rodičov“.
Závery z diskusie
Zhoda
- Dôvera tínedžerky je hodnotná a rodičia ju majú podľa diskusie zachovať.
- Úprimné a citlivé vyjadrenie rodičových potrieb (konkrétne príklady fráz) sa v diskusii považuje za vhodný prístup.
- Praktické opatrenia ako dohoda o zákaze vulgarizmov doma, vyhradenie 20 minút na rozhovor a práca na psychohygiene rodiča boli v diskusii opakovane odporúčané.
Sporné názory
- Niektorí radia pasívne počúvať bez výraznej korekcie, aby sa dôvera nestratila; iní radia aktívne reagovať ako rodič, usmerňovať a nastavovať hranice.
- Niektorí považujú používanie vulgarizmov v prítomnosti rodiča za neprijateľné a treba ich zastaviť; iní vidia tolerovanie časti slovníka ako menej závažné a sú ochotní filtrovať obsah, ktorý považujú za dôležitý.
Otvorené otázky
- Zhorší sa dôvera dlhodobo, ak rodič opakovane povie, že ho určité témy nezaujímajú?
- Ako presne rozložiť čas a hranice medzi pracovnými povinnosťami a denným vypočutím teenagera bez vyhorenia rodiča?
- Kedy a akým spôsobom zasiahnuť pri opakovanom nevhodnom správaní (vulgarizmy, hrubosť) tak, aby to bolo účinné a nezničilo dôveru?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychohygiena, vyhradenie 20 minút denne na rozhovor, dohoda „vulgaryzmy zakázané doma“, formulácia „zlatko, mala som ťažký deň v práci, som unavená, neviem sa sústrediť na teba, potrebujem ticho, zresetovat hlavu, môžeme sa o tom porozprávať inokedy?“, formulácia „teraz nie, mám iné veci v hlave, o hodinu‑dve sa ti budem venovať“, denník
Miesta a osoby
žiadne
Malo by ťa to zaujímať. Ak ťa to nezaujíma, tvoja dcéra to uvidí, tomu ver. A skôr či neskôr sa ti prestane zdôverovať a to tá ešte len potom bude mrzieť. Lebo to sa už potom len tak nezmení. Tiež je medzi mňou a mojím dieťaťom 30-ročný rozdiel, tiež je vo veku ako tvoja dcéra, má ešte o rok viac, tiež neskutočne veľa rozpráva a o všetkom a pochopiteľne, že naše vnímanie "dôležitého" je úplne inde, ale počúvam ho neskutočne rada, aj keď je to únavné, snažím sa zaujímať a mať prehľad o jeho okruhoch záujmov, behá za mňou z hlúposťami z netu, ktoré sa mu páčia, posielame si bláznivé reelska, veľa sa spolu smejeme, aj sama sa pýtam na jeho priateľov, hudbu čo počúva, filmy, ktoré pozerá a naozaj ma to všetko zaujíma, viem a vidím že je to preňho veľmi dôležité a že v tomto období jeho života práve to tvorí a utvrdzuje náš vzťah. A práve včera mi hovoril, že si nevie predstaviť, keď už bude žiť ako dospelý sám, s kým sa dokáže tak dobre porozprávať ako so mňou. A väčšie ocenenie nepotrebujem 🙂
Ospravedlnovat to, ze pouziva vulgarizmy pred matkou tym, ze vsak uz ma 15 rokov… pohorsena som. Nema k tebe respekt, sa cudujem kolke tu vam to pride vpohode a zavidite taky vztah. Raz aj ju posle do ehm. Ten vztah matka-dcera ocividne chyba.
@anonym_autor myslím, že ak s rešpektom k sebe i nej povieš, to, čo ta trapi, naopak to vas vzťah môže posilniť. Ona bude vidieť, že nemáš problém jej povedať aj svoje potreby, vyjadriť aj menej prijemne veci. Len to urob citlivo - povedz ako si rada za jej otvorenosť, dôveru, no zároveň niekedy potrebuješ priestor, ticho, čas na vlastne myšlienky, rozmýšľaš ako by ste to mohli urobit, aby sa ti ona zdoverila a súčasne nezahltila.
Ty v tom nie si sama už dávno, ste v tom spolu, váš vzťah je vzajomny. Môže byt úprimný z oboch stran a neutrpí tym.
@anonym_autor na tie výrazy skúste nájsť vhodnejší vyraz, formuláciu, nielen zákaz, ak ti to vadí
@anonym_autor mam to iste doma, dokonca 2x 😅tiez ma to niekedy nebavi pocuvat ale na druhej strane som rada ze sa mi zdoveruju.
Za mňa je super, že ti tak dôveruje. Osobne by som to ocenila. Vieš koľko ,,blbostí" mi rozpráva šesťročné dieťa? Tiež ma to často nezaujíma, ale je to stokrát lepšie ako keby mi nehovoril nič alebo málo.
Tie,.čo tu píšete, že to autorku nezaujíma, tak ste to nezažili, taky nekonečný, dennodenny monológ pubertacky. Mňa moja dcéra zaujíma nesmierne, život by som za ňu dala a pýtam sa jej na x veci, ktoré chcem o nej vedieť. Ale keď začne o Betke a jej kamoske, čo má kamošku, ktorá má frajera, ktorý predtým chodil s Elou a ta teraz povedala, že .... Nekonečný príbeh o ľudoch, ktorých ani ona nepozna, nie ešte ja. Takže chápem autorku, lebo toto isté mám aj ja. Už ráno cestou do školy... A keď jej poviem,že najviac ma zaujíma zo, vo sa týka jej, tak to je pár slov a opäť sa vráti k ostatným. Takže verím, že autorka je rada, že sa jej dcéra zdoveruje, ale chápem,.že ju to proste nebaví počúvať, tie príbehy 16rocnych.
Moj syn má za pár dní 18r a to isté 😁.Viem totalne všetko, kde bol co robil,kto co urobil povedal co sa kedy stalo,co planuje, co bude az bude,...😁
Nevadi mi to,aj ked niekedy dudrem pod nos ze sa mu usta nezavru.ale nech rozpráva ak má potrebu
@anonym_233bc7 ja to mam opacne - ja som mojej mame nemohla / nechcela povedat nic, lebo vzdy bola a aj je taky studeny “psi cumak”. Lubim ju, je to moja mama, ale toto mi vzdy chybalo :( dodnes sa nevieme uplne otvorene porozpravat, lebo vzdy je z jej strany len nepochopenie, vnucovanie jej nazoru, bagatelizovanie situacie atd. A to sa jej potrebujem opytat na nieco z minulosti, co uz mi moze zodpovedat len ona a zbieram na to odvahu uz roky :(
Na druhej strane s detmi sa mi podarilo (ani neviem ako) dosiahnut presny opak a som za to rada, nechcem, aby mali niekedy voci mne podobne pocity ako mam ja k vlastnej mame.
@anonym_0e3841 rovnako aj u mňa