Ako ochrániť deti pred zlými kamarátmi?
Čo vám pomohlo, aby dieťa neskĺzlo do zlej partie.
Stručné zhrnutie
- Neexistuje 100 % spôsob, ako ochrániť dieťa pred vstupom do rizikovej „zlej partie“, najefektívnejšia prevencia podľa diskusie zahŕňa otvorenú komunikáciu, napĺňanie emocionálnych potrieb dieťaťa a pravidelné zapojenie do krúžkov a záujmových aktivít.
- Konkrétne intervenčné možnosti spomenuté v diskusii sú monitoring kamarátov (pozývanie na prespávačky, poznanie rodín kamarátov), zmena prostredia (presťahovanie, zmena školy) a učenie odmietať (trénovanie sebaúcty a hovoriť „nie“).
- Diskusia poukazuje na rozpor medzi dvoma hlavnými prístupmi: časť prispievateľov pripisuje väčšiu váhu výchove a napĺňaniu potrieb, iní zdôrazňujú genetiku, povahové predispozície, epigenetiku a traumy; odporúčaným postupom je individuálne hodnotenie a v prípade podozrenia na poruchy alebo traumy vyhľadať odbornú pomoc (klinický psychológ, špecializované programy).
Najčastejšie otázky
Q: Ako predchádzať tomu, aby dieťa nevstúpilo do rizikovej skupiny?
A: Odporúčané kroky sú pravidelná otvorená komunikácia o priateľstvách a rizikách, napĺňanie emocionálnych potrieb (láska, pozornosť, prijatie), systematické zapojenie do krúžkov a záujmových aktivít a nácvik asertivity („naučiť povedať nie“); diskusia uvádza aj využitie rodinných návštev kamarátov a prespávačiek na spoznávanie peer skupín.
Q: Pomôže presťahovanie alebo zmena školy ako riešenie?
A: Rodičia v diskusii uviedli presťahovanie alebo zmenu školy ako jednu z možností zmeny prostredia, ale zároveň upozornili, že to nie je záruka, pretože dieťa si môže nájsť podobnú partiu aj v novej lokalite.
Q: Hrajú gény alebo poruchy osobnosti významnú rolu pri sklze do rizikového správania?
A: Niektorí účastníci diskusie uvádzali, že vrodené črty a poruchy osobnosti (spomenuté napr. narcistická, hranicná, histriónska) môžu zvyšovať riziko, pričom iní diskutéri poukazovali na vplyv výchovy, epigenetiky a traumy; táto téma bola v diskusii sporná a účastníci odporúčali odborné vyšetrenie pri podozrení.
Q: Aké knihy a zdroje rodičia v diskusii spomenuli ako užitočné pri prevencii rizikového správania?
A: Spomenuté tituly a zdroje sú kniha „Go Ask Alice“, román „My děti ze stanice ZOO“, kniha Jiřiny Prekopovej „Prvorodené dieťa“, príbehy z komunít Cenacolo a odporúčanie českých detských psychológov Koprivovcov.
Q: Sú preventívne psychologické prehliadky pedagógov povinné?
A: Jedna prispievateľka (bývalá riaditeľka školy) tvrdila, že pedagogickí pracovníci majú zo zákona pravidelné preventívne prehliadky u klinického psychológa každé 2 roky; túto informáciu vo fóre spochybnila iná prispievateľka označená ako bývalá učiteľka, takže v diskusii je táto skutočnosť nepodložená a sporná.
Závery z diskusie
Zhoda
- Najčastejším odporúčaním je prevencia cez otvorenú komunikáciu s dieťaťom, posilňovanie jeho sebaúcty a zapájanie do záujmových aktivít (krúžky), pretože to znižuje čas na poflakovanie a rizikové skupiny.
- Rodičovská angažovanosť v spoznávaní kamarátov dieťaťa (pozývanie domov, prespávačky) je v diskusii vnímaná ako praktický nástroj kontroly sociálneho okolia dieťaťa.
Sporné názory
- Niektorí prispievatelia tvrdia, že hlavný faktor je výchova a napĺňanie potrieb dieťaťa; iní pripomínajú význam génov, povahy, epigenetiky a traumatických skúseností ako samostatných rizikových faktorov.
- Niektoré príspevky presadzujú prísnejší, autoritatívny prístup založený na pravidlách a poslušnosti; opačný názor v diskusii uprednostňuje výchovu založenú na dôvere, zodpovednosti a rozhovore bez trestov.
Otvorené otázky
- Dokáže rodič včas spoľahlivo identifikovať dieťa so zvýšeným rizikom sklzu do rizikovej partie?
- Ako efektívne a legislatívne jednotné sú preventívne psychologické prehliadky pedagogických pracovníkov (prehliadky u klinického psychológa)?
- Je presťahovanie alebo zmena školy dlhodobo účinné riešenie, alebo len dočasné odsunutie rizika?
Spomenuté značky a firmy
Koprivovci, Jiřina Prekopová, Cenacolo
Spomenuté produkty a metódy
Go Ask Alice, My děti ze stanice ZOO, Prvorodené dieťa, krúžky a záujmové aktivity, zmena školy, presťahovanie, nácvik asertivity (hovoriť „nie“), epigenetika, preventívne psychologické prehliadky pedagógov, diagnózy: narcistická porucha osobnosti, hraničná porucha osobnosti, histriónska porucha osobnosti, budovanie sebaúcty a sebalásky
Miesta a osoby
Ľuba Blaškovičová, Jiřina Prekopová, Koprivovci, Berlín, Cenacolo
@akvi uplne odveci ale pri tomto co si napisala mi napadlo, ze preto ked je to mozne, radsej posielam starsie dieta na take veci ako ockovanie ci zubar muza 🙂 lebo ja sa trasiem uz den pred navstevou zubara a rovnako prezivam aj ked ma ist dieta. Trochu som to nadniesla, jasne ze to zvladnem a nerutim sa. Ale nie som v tom komfortna. Muz je je v tomto viac v pohode.
Ublíženie na zdraví, požívanie alkoholu v puberte, odvrávanie, odmietanie toho, čo chce rodič, robenie zlého naschvál, aby naštvalo rodičov a blízkych,.... toto je len dôsledok voľnej výchovy, kde podľa niektorých sa rodič nemá do dieťaťa starať, usmerňovať ho, lebo si samo formuje osobnosť. Často v tom je dieťa podporované partiou, do ktorej zapadne. Veď čo robia 13 - 14 ročné decká vonku, vysedávajúc v parkoch, pred školami, hulákajúc, rozbíjajúc fľaše? Pred nami je ZŠ a školník každé ráno zberá sklo, injekčné striekačky a kadejaké svinstvo. Kam to dospeje, čo bude z tých detí? Minule polícia pozberala partiu a z 11 decák malo 7 z nich menej ako 14 rokov. Viedli ich 2 dospelí, u ktorých našli aj drogy. To tie deti nechýbajú doma? No rodičom sa nepáči moralizovanie v presvedčení, že svojim deťom poskytujú tú najlepšiu výchovu. Odmietli súhlasiť aj s odberom, na zistenie drog. Ako rodičia maloletých s tým museli súhlasiť. Tie isté deti sú naďalej denne pred školou a rozchádzajú sa okolo jednej v noci. Rodičia to z okien vidia aj tackajúce ožraté ratolesti. Jeden otecko na poznámku suseda, ktorému sa jeho ani nie 14 - ročný syn vymočil na rohožku, povedal, aby sa do jeho syna nestaral, je to jeho vec, čo robí a ak sa mu nepáči, nech sa z prízamia odsťahuje. Na prízemí bývajú len chu..., ktorí si zaslúžia pred dverami mláčku.
Je to pravda, nesmie sa dieťaťu pripomínať, že nesmie sklamať. Naopak, dieťa má byť od malička vedené tak, aby medzi ním a dieťaťom bola maximálna dôvera a následné vzájomné uznanie a rešpekt. Vtedy dieťaťu samému vo svojom vnútri musí záležať na tom, aby tá dôvera sa nenarušila a teda rodiča nesklamalo. Funguje to a tak boli vychovávané moje deti aj vnúčatá. Trest to už je len dôsledok zlyhania vo výchove. Dieťa treba viesť tak, aby nemuselo byť trestané, aby si samo uvedomilo, čo robí správne a čo robiť nemá. Krik, nadávky, zákazy, odobratie telefónu, tabletu, atď. je trápny dôkaz o tom, že rodič dieťa nezvláda a dôveru dieťaťa stráca. No na psychiku dieťaťa to má veľký vplyv, je to obmedzovanie, ktoré často končí s dôsledkami.
@evkatk díleri si najnovšie odchytávajú základnú školu po dedinách. Rodičia si myslia, veď má len desať rokov… strašné v akom obludnom množstve sa to deje. Stačí pozrieť na štatistiky drog za volantom u dospelých a sú desivé čísla. Je to veľký boj mať v dnešnej dobe deti a ustrážiť si ich pred nástrahami.
Psychologické vyšetrenia pedag. pracovníkov na prevent. prehliadke klinickým psychológom sú dané zákonom. Ja ako riaditeľka školy som to mala zákonom dané každé 2 roky. Končila som v r 2021 a dovtedy to určite bolo.
@evkatk akými dôsledkami? Ak dieťa neposlúcha, ako inak ho primäť k poslušnosti ako obmedzením toho, čo má rado? Lebo ja, keď ma dieťa nepočúvne ani na desiaty krát, tak omedzujem rozprávku v tv.
Dieťa má byť od narodenia vedené tak, aby samo od seba poslúchalo, v snahe nestratiť dôveru rodiča a nesklamať ho. Tak si rodič vzájomnou dôverou buduje autoritu, na základe ktorej dieťa poslúcha. Takto sa vychovávali deti po tisícročia. Niekedy stačil pohľad rodiča a poslúchlo, lebo mu na rodičovi a jeho dôvere záležalo. Tresty takmer neboli. Viete si predstaviť rodičov s 12 - imi deťmi, ktoré by trestali? To by rodina bola hotové bitevné pole. Trestalo sa výnimočne za závažné prehrešky.
Dieťa , ktoré ani na 10. krát neposlúchne, také dieťa má rodiča v paži, nemá k nemu vybudovanú dôveru, kašle naň. Možno ho aj nenávidí a robí to naschvál. Tu žiaľ zlyhala výchova od malička. Ak niečo rodič od dieťaťa požaduje, dieťa to robí preto, aby rodiča nesklamalo, nestratilo jeho dôveru. Ak však rodič čo len raz nedotiahol to, čo chcel do konca a vybodol sa na to, aby to dieťa splnilo, totálne zlyhal vo výchove svojou nedôslednosťou. Dieťa, ktoré vie, že to, čo rodič povie, to splniť musí, že nevyhne sa tomu, také dieťa netreba 10 krát prosiť. A tiež je dôležité, ako to dieťaťu povie. Ak len prikáže, je to zlé. Ja ak som niečo chcela od dieťaťa, nikdy som neprikázala, ale požiadala s prosbou " Prosím ťa, buď tak dobrý...." Ak dieťa je zvyknuté na taký prístup, neodolá splniť požiadavku rodiča, len aby ho nesklamal. Každej požiadavke zo strany rodičov, predchádzalo prosím ťa, buď taký dobrý alebo dobrá a to cca od 1,5 roka. Nikdy nebolo treba trestať.
Zaujímavá téma. Keď už sme aj pri súrodencoch, mne pomohla kniha od Jiřiny Prekopovej Prvorodené dieťa. Je taký komplex vecí, ktoré dieťa môžu ovplyvniť.. Základ je zdravý láskyplný vzťah s dôverou, pozornosťou. To budovať od detstva. Nehovoriť dieťaťu, že sklamalo. Krúžky primerane. Ani zahltené deti nie sú šťastné. A nie na všetkých krúžkoch je ok prostredie. Nechrániť deti príliš a ani naopak, robiť ich dospelákmi v detskom veku. Ale vždy je aj priestor na nápravu, odpustenie. Veľmi poučné sú príbehy z Cenacola.