Poznáte svoje dospievajúce deti?
Ahojte, dneska mi napadla taká zaujímavá téma. Myslíte si, že poznáte svojich puberťákov? Že viete čo majú radi a ako sa prezentujú pred ľuďmi mimo rodiny? Vedeli by ste ich opísať tak, ako by sa opísali oni? Lebo mi príde že veľa rodičov má také predstavy že ja si poznám moje dieťa najlepšie, však je to moje dieťa:D, a pritom o nich nič moc nevedia.
(Nemám záujem nikoho uraziť ani také niečo)
Stručné zhrnutie
- Rodičia vo väčšine prípadov dobre poznajú správanie svojich detí doma, ale nedokážu s istotou opísať, ako sa tí istí tínedžeri prejavujú v kolektíve mimo rodiny.
- Otvorená komunikácia, spätná väzba zo školy a používanie školských komunikačných nástrojov (napr. EduPage) sú v diskusii uvádzané ako hlavné zdroje informácií o správaní dospievajúcich.
- Názory sa líšia: niektorí rodičia tvrdia, že dnešná generácia je uvedomelejšia a menej zapojená do pitia či fajčenia, zatiaľ čo iní pripomínajú, že tínedžeri sa často prispôsobujú skupine a dokážu skrývať svoje správanie pred rodičmi.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zistím, čo moje dospievajúce dieťa robí mimo domu?
A: Rodičia v diskusii odporúčajú viesť otvorené rozhovory, pýtať spätnú väzbu od kamarátok/kamarátov dieťaťa, sledovať informácie zo školy cez platformu EduPage a zúčastňovať sa rodičovských stretnutí.
Q: Pomôže mi otvorená komunikácia pri tom, aby som lepšie poznal/a tínedžera?
A: Áno; viacerí diskutujúci uviedli, že „otvorený vzťah“ a dôvera vedú k tomu, že dieťa rodičom povie viac o svojom živote, pričom niektorí rodičia tvrdia, že deti sa zveria ešte aj s chybami.
Q: Dá sa spoľahnúť na školské informácie a EduPage pri získavaní obrazu o správaní dieťaťa?
A: Mnoho rodičov používa EduPage a rodičovské stretnutia ako zdroj faktov o známkach a školskom správaní; v diskusii sa tiež spomínalo, že zástupkyňa riaditeľa alebo učitelia dávajú spätnú väzbu pri problémoch.
Q: Ako veľmi sa tínedžeri líšia doma a medzi rovesníkmi?
A: Diskutujúci uvádzajú, že mnohí tínedžeri majú „dve tváre“ — doma sú tichí alebo slušní, v kolektíve sa však môžu správať odlišne, robiť vylomeniny alebo sa prispôsobovať skupine.
Q: Je „puberta“ výhovorka pre zlé správanie?
A: Niektorí účastníci diskusie explicitne tvrdia, že „puberta to nie je diagnóza“ a že zlé správanie často súvisí so zanedbaním výchovy alebo prehnaným dovoľovaním v mladšom veku.
Q: Ako riešiť zistenie klamstva, pitia alebo iného rizikového správania u tínedžera?
A: Rodičia v diskusii popisovali riešenia cez priame rozhovory, informovanie školy cez EduPage alebo rodičovské stretnutia a získavanie informácií od kamarátov dieťaťa; konkrétne zásahy sa líšili podľa situácie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodičia zvyčajne rozumejú správaní detí v domácom prostredí, ale nevedia s istotou, ako sa deti správajú v kolektíve mimo domu.
- Otvorená komunikácia a dôvera medzi rodičmi a dieťaťom sa považujú za hlavné nástroje na získanie informácií o živote tínedžera.
- Školská spätná väzba a používanie nástrojov ako EduPage pomáhajú rodičom sledovať školské správanie a konflikty.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že dnešní tínedžeri sú viac uvedomelí a menej zapojení do alkoholu/fajčenia, zatiaľ čo iní tvrdia, že správanie sa stále skrýva a prispôsobuje skupine.
Otvorené otázky
- Ako efektívne vyvážiť dôveru a kontrolu pri dospievajúcich bez narušenia vzťahu?
- Do akej miery moderné komunikačné nástroje (EduPage, sociálne siete) skutočne odhaľujú rizikové správanie mimo domova?
Spomenuté značky a firmy
EduPage, ČT1, Ratolesti
Spomenuté produkty a metódy
otvorená komunikácia, spätná väzba zo školy, EduPage, rodičovské stretnutia, brigáda v školskej kuchyni, pýtanie spätnej väzby od kamarátov
Miesta a osoby
žiadne
chvilu som robila v skolskej kuchyni .. priamo pri stoloch kde jedli - vek medzi 11 az 17 ... a poviem ti,ze by som dopriala kazdej matke aby si tam odbrigadovala tyzden a hned by zmenili nazor na tych svojich "anjelikov" ... domov som chodila uplne vystavena ... nastastie to bola len brigada a uz nikdy viac ...
Myslím, že ich poznám, ale ruku do ohňa by som za to nedala. Doma sa na nič nehrajú. Čo he šťastie, že majú celkom fajn kamarátov, dobrí chlapci zo slušných rodín, ale netvrdím, že nerobia vylomeniny.
@anonym_autor na ct1 chodí zaujímavý seriál Ratolesti sa volá. Núti premýšľať tých, čo chcú.
A veru si dovolím povedať, že nikto skutočne do hĺbky nepozná iného človeka, ani svoje dieťa.
Puberta je zvlášť obdobie, keď sa zavrú dvere a dieťa ich len nerado pootvara. Keď dovtedajšie dlhé rozhovory, nahradia jednoslovné odpovede.
@anonym_autor ja si myslim, ze svoju dceru poznam... jednak ma zrkadli :D a myslim , ze tym ze sme doma tím, tak mi zatial hovori vsetko... viem aj kedy klame a dokonca aj preco... mame otvoreny vztah... nehovorim vsak a nikdy sa nebijem do hrude v style " toto by moja dcera nikdy" ....
@krasneleto myslim,ze takto dajako ,ako ty si opisala svoju dceru by som ja moju tiez opisala😊tiez mi vsetko povie,lebo mi dôveruje a vie ,ze mi moze povedat
Mne moja mami dala super vychovu a skolu do zivota a tesim sa,ze som si tak podobne dokazala aj ja s dcerkou vybudovat vztah
Puberťáci to nie je diagnóza, iba výhovorka rodičov, ktorí v určitom veku nezvládnu už svoje deti. Väčšinou zanedbaním výchovy, k čomu patrí aj rozmaznávanie a prílišné dovoľovanie v mladšom veku. Rodič, ktorý nezanedbáva výchovu, ktorého deti nepotrebujú flákať sa vonku s cudzími deťmi, ale čas trávia hlavne učením, aby boli iba výborné známky a vzťah medzi rodičmi a deťmi je na úplnej dôvere, vie, čo jeho deti robia, keďže ich má okrem školy vždy na očiach.
samozrejme že su iní keď nie som s nimi ja, ale rovesníci - je naivne si predstavovať, že sú pri všetkých rovnaki.. veď taký nie je žiaden človek na svete.. ja som tiež trocha iná v práci ako doma, je to prirodzené - doma je doma tam nemusíš mať žiadne obmedzenia.. ale dúfam že gro toho čo som sa snažila do nich vkladať u nich prevláda aj v spoločnosti rovesníkov.. spravodlivosť, asertivita a súcit.. jediné čo by ma naozaj sklamalo by bolo keby som sa dozvedela že boli k niekomu druhému kruti.. to je niečo čo by som naozaj nechcela zažiť a naozaj neviem pochopiť rodičov čo si nechcú pripustiť ak ich deti krute k druhým sú.. bohužiaľ takých poznám, ak by som sa niečo také dozvedela o svojich deťoch, tak by som sa veľmi hanbila a snažila sa to riešiť..
a teda nech neodbacam, urcite neviem o mojich deťoch všetko a ani som to nikdy neocakavala.. len chcem aby boli dobrí ľudia bez ohľadu na to s kým sú.. dúfam že sa mi to darí.. (zatiaľ som sa nestretla s opakom, na čo som patrične hrdá)