Je možné čakať dvojičky, keď ich nikto v rodine nemal?
Velmi tuzim po dvojickach ale bohuzial v rodine este nikdy neboli dvojcata. Je tu niekto kto caka dvojicky napriek tomu ze nato nema geneticke prepozicie??
Ja mam tiez dvojicky, zijeme v zahranici, stari rodicia su daleko, manzel v praci a ja sama sa staram o ne a poviem vam, ze to vobec nie je take narocne ako tu pisete. Moje baby od narodenia prespia celu noc, koliky nemali ani nevieme kedy im zuby vysli a ziadnu poporodnu depresiu som nemala. Ja dakujem Bohu, za to, ze ich mam. Ja viem, ze mat taketo "bezproblemove" deti je asi stastie, ja som tymto chcela len napisat, ze mat dvojicky nie je ziadna katastrofa a nie som chuda zena, ktora ma dvojicky, ako mi kazdy koho na ulici stretnem hovori. A ak si zakladatelka temy zela mat dvojicky, tak do nej netreba hned rypat. Kazdy ma pravo si zelat co chce! A aby som este k teme nieco napisala, dvojvacejne dvojicky sa dedia a jednovajky su nahoda 😉.
Kto ma jedno si nevie predtavit sa starat o dve ale kto ma dve si nevie predstavit ze by mal len jedno😉moje baby budu mat uz 2 roky a je to nadhera pozerat sa ako sa hraju ,rozpravaju ,biju😂ten kto sa vie postarat o 1 sa vie postarat aj o 2!!!V PODSTATE NEMA NA VYBER😂.ved od toho sme mami.sme na to predurcene.ja som ani vo sne nedufala ze budem mat niekedy dvojicky a ked mi to povedali tak som skoro odpadla...ale potom to opadlo a uz som sa len tesila...samozrejme ze som sa aj potrapila(este aj potrapim)ale stoji to za to.a to som mala 22 ked som ich porodila.cele tehu bolo ok ziadne problemy a cirasky bol na cas.a u nas mame z oboch stran dvojicky ale myslim ze je to viac o stasti ako o genetike😜 krasny den
@zuzana76 Som normalna 33 rocna zena s jednym dietatom ktore som vychovala sama v zahranici. Mam tuzbu po dvojickach mozno aj preto zeby som chcela viacero deti a neviem ci totouz nieje posledna sanca kedze uz niesom ani najmladsia. Viem ze dvojicky su krasne v kociku, ale zaroven chapemm ake je to narocne po vsetkych strankach. Na internete som nasla vela clankoch o dvojickach ale vsetci sa opieraju o to ze je to geneticky dane. Potesili ma teraz reakcie od mamiciek ktore maju dvojicky napriek tomu ze to nemaju v rodine. Ale na druhej strane chapem ze to ostane tak ci tak len na ''prirode''.
Ale aj tak mi svitla teraz vacsia nadej a co je krajsie ako sny??? 😉
@cocogogo nechcela som sa ta dotknut, len ta otazka sa mi zdala zvlastna, dedicne mozu ale nemusia byt dvojvajecne dvojicky, teda tie nie uplne identicke a mozu byt aj rozneho pohlavia, tam ide o to, ze pocas ovulacie su oplodnene dve vajicka, tu moze ist o dedicnost zo strany matky, to znamena ze zena tvori pocas cyklu viacero folikulov, ktore ked prasknu tak uvolnia vajicka, ktore su schopne oplodnenia, u jednovajecnych dvojciat, to su tie takmer uplne identicke a su vzdy jedneho pohlavia je to vzdy len vecou nahody, ze sa uz oplodnene vajicko rozdeli na dve. Tu je len jedna placenta.
@cocogogo ahoj, je to mozne, ja mam dvojicky a v rodine nema nikto, resp aj ked ma tak z otcovej strany a to sa nerata. takze ano da sa. priznam ze püri prvom tehu som aj ja snivala o tom, ze by som mala dve naraz, no ürisla dcerka sama a pri druhom ani mi nenapadlo, kedze sm uz vedela co obnasa starost o jedno dieta.... a bum naraz dvojicky, pocate prirodzenou cestou. ale som rada ze ich mam no a nespala som uz ani neviem odkedy 😀
@elenita sa na teba pamatam,boli sme spolu v snazilkach 🙂
@cocogogo no pokial nepojdes na umele s viacnasobnym vkladom, tak mas sancu 1:85, co je dost malo. ale - 33 vobec nie je malo. kolegina rodila starsia ako ty prve - zhodou dvojicky, ale po umelom oplodneni. oni mali zdravotny problem. ja som prve rodila v 36 a do40 este idem na druhe. a vobec si nemyslim, ze by to mal byt problem - aj moja gyndoska bola zlata, po sestonedeli mi hovori, ze dodvoch rokov smelo znova rodit 🙂 a rodila som prirodzene, porod sice komplikovany (ale to nebolo vekom a moja 18rocna segrarodila o dost tazsie, ajmoja o 10 rokov mladsiakamoska, co rodila par mesiacov po mne)) ale tehotenstvo paradne. takze sa nebojim. takze ty, ak chces dalsie deti, neupinaj sa na dvojicky, ale sup na riesenie. do roka mozes smelo rodit. a ked bude jedno, tak o dva roky opat 🙂 ked je to skoro, tak aj o 3 - to budes mat 37, co vobec nie je strasny vek.
Ja mam dvojicky zijeme v rakusku nikoho tu nemam som na ne sama...a nestazujem si..odmietla som operku vsetko....vsetko si najradsej a najlepsie robim sama 😀 😀 jediny problem co je chodit von lebo moje potvorky su take ze jedna tam druha tam ale cakame vzdy dokial pride tatik domov a 2 krat za den sme po 2-3 hodinky vonku spolu...dvojicky mat je to najkrajsie co moze byt..ked citam tie problemy co maju mamicky s jednym tak take sme my nemali vobec s dvoma..od 2 mes spia cele noci...takze kludne by som brala hned dalsie dvojky
@adriana89 no to este troska casu potrebujete kym budes s nimi moct chodit von sama. tiez sme si tym presli. ja som tiez v AT a s3 detmi. bez pomoci. je to fuska. ale clovek sa zariadi najlepsie ako vie. a ten spanok vam zavidim 😝 moje spali strasne a dodnes sa este budia. niekedy sa rano budime v manzelskej posteli 4 a niekedy dokonca az 5ti. 😀
@piacere podme citat kto nezvlada deti:
piacere Ahojte,
pridávam a k vám... diagnózu nemáme potvrdenú lekárom, ani sama neviem, či táto diagnóza bude u nás niekedy stanovená, napriek tomu si stále viac začínam myslieť, že mám doma hyperaktívne dieťa...
Blúdila som tu na koníkovi už aj v téme autizmus... a tam ma kočky naviedli na to, že ten môj "zaváňa" skôr hyperaktivitou....
Nie je čas teraz písať, čo ma vedie k tomuto záveru, lebo som bez malého na cca 15 min. kým ho neomrzí vonku hranie s tatom...
Tak len v skratke... malý bol v celku kľudné a pokojné dieťa, veľa spával, málo plakal... len s kočíkom sme mali od narodenia problém... Nechcel mi byť už ani v hlbokej vaničke, o šporťáku radšej pomlčím. Chodili sme po bočných uličkách a tam sme uspávali za zvuku sirény, ktorá sa ozývala z kočíka, kým nezaspal... akonáhle rozlepil oči, musela som bežať domov...
Od štyroch mesiacov sedel (no nech si myslí kto chce, čo chce, jednoducho som ho nedokázala udržať v ľahu alebo na brušku, furt sa dvíhal - pravidelne cvičil brušáky, akonáhle som ho dala ľahnúť, rev na celú bytovku... a neprestal, kým sa neposadil. V piatich mesiacoch sedel bez opory a bez toho, aby padal, proste ako sviečka. V siedmych mesiacoch stál v postieľke, od deviatich lietal okolo nábytku, od dvanástich chodí sám.. teraz už behá ako strela. Je nonstop v pohybe, keď nespí, tak si nesadne. Ani najesť sa nevie v kľude, ani neviem akým zázrakom som dosiahla, že aspoň väčšinu obedu spapá v stoličke, ale večne sa krúti, kope nohami, robí niečo rukami, proste neposedí.... zvyšné jedlá počas dňa jeme za pochodu... Som rada, že som vyhrala nad ním so stoličkou aspoň počas obeda.... Cez deň spí už iba raz, hodinu a pol. Zaspáva pekne, spí celú noc. No ráno okolo piatej je ako na baterky... Všade sa štverá, vylezie na gauč, zlezie z neho, vylezie aj na opierku gauča emoticon emoticon , postavil by sa aj na hrot ihly, len aby sa dostal k tomu, čo chce. Hračky ho nezaujímajú, s ničím sa nehrá dlhšie ako sekundu. Ak sa mu niečo nedarí, nevie, začne revať, hádzať sa do zeme, so všetkým hádzať...
Tak ja neviem... je hyperaktívny alebo iba živý a neposlušný? emoticon Ešte som zabudla dodať, že pri slovách "nesmieš, nemôžeš, nechaj, toto je ba" môj syn stráca sluch a schopnosť porozumieť emoticon proste ani obraz ani zvuk....
a vidim, ze aj s porodom mas super skusenosti, po tomto by si mala vediet rizika porodu pri dvojickach
piacere @silvik4 mne dovolili prirodzený pôrod, nakoľko sa sám spúšťal a placenta bola 2cm od bránky... ale počas prvej doby pôrodnej sa mi odlúčila placenta, takže som skončila na akútnej sekcii v hodine dvanástej.... už by som neriskovala (lebo mojim veľkým prianim bol prirodzený pôrod, pokiaľ to čo i len trošku ide....).
@piacere uplne zvladnute tehotenstvo a porod. Ta depresia tiahne z jedneho konca, to vysvetluje tvoje rypanie, ale tak je mi ta luto ze si musela tym prejst, hadam je uz vsetko ok.
piacere Ahojte,
zakladám tému...
pre mamičky, ktoré majú doma deti-čertíkov a občas majú pocit, že materskú "dovolenku" neprežijú...
pre mamičky, ktoré z času na čas myslia na dovolenku na Marse bez akéhokoľvek príbuzenstva...
pre mamičky, ktoré majú náročné, uplakané a večne upišťané deti...
pre mamičky, ktoré sa nemôžu pochváliť, že ich dieťa nepozná/nepoznalo obdobie vzdoru....
pre mamičky, ktorých deti majú aspoň niečo z môjho syna:
1. od narodenia odmietal kočík... naše prechádzky vyzerali od prvého výjazdu von takto: rýchlo obliekať, aby sa pri plači veľmi nespotil. Vonku rýchlo nájsť kameň, cez ktorý by bolo dostatočné "drc drc"... keď zaspal, v meste bol prísny zákaz státia... po prebudení nasledoval maratón za sprievodu sirény, ktorá sa ozývala z kočíka... V športovom kočíku sme sa nevozili do 18-tich mesiacov... až teraz si pánko zmyslel, že by sa asi aj rád povozil... no trvalo mu to tri týždne... od včera kočík opäť bojkotuje....
2. cca od roka si uplatňuje právo na obdobie vzdoru... búchanie hlavou do steny a do zeme už má za sebou, momentálne je vo fáze, že ak niečo odo mňa nedostane, dostanem ja... od neho.
3. nič nie je pred ním v bezpečí. Keby vedel ako, vylezie aj na luster a zavesí sa naň dolu hlavou za jednu nohu.
4. hračky? Tie sú len pre malé deti...
Pre mamičky, ktoré nezapadnú do témy "hyperaktívne dieťa", pretože ich dieťa je len živé...
Pre mamičky, ktoré nepotrebujú radu za každú cenu, len sa občas potrebujú posťažovať, vyrozprávať, zasmiať na lapajstvách svojho čertíka...
Pre mamičky, ktoré občas potrebujú zistiť, ako prežiť materskú "dovolenku"...
piacere ja som bola pri prvom synovi PN (ale nie riziková, teda nechodila som do rizikovej poradne) od nejakého 17tt kvôli častému tvrdnutiu brucha, brala som do pôrodu magnézium, ale to tvrdnutie nemalo vplyv na otváranie, či skracovanie kŕčka, napokon som rodila v termíne s vyvolávačkou.... napriek tomu ma už gynekologička bez problémov nechala do pôrodu na PN, vychádzky som mala, ale iba klasické, 2 hodiny denne....
Pri druhom som bola PN od 20tt, kvôli spomínanej placente, chodila som okrem klasických poradní k môjmu gynekológovi aj do rizikovej v nemocnici každé dva týždne. Vychádzky som nemala, ale ani som si ich nepýtala, neboli by mi k ničomu, keďže som mala prísny kľudový režim a aj doma som mala povolený pohyb len na WC a ku chladničke.... 5 mesiacov som si ťažko preťažko odležala....
@trisp ja som tiez vzdy chcela dvonicky, no neviem kde by som ich nabrala... Nikto v rodine nikde nemal a ani babky si nepamataju ze by niekto niekedy mal... Medzi dcerkami mam rozdiel rok a pol, a keby sa podarilo skor, tak by bol ten rozdiel aj mensi. Mladsia dcerka je hrozne neposlusna, absolutne ma ignoruje a nepocuva... Ale za takych 4-5 rockou by som kludne priala tretie a kludne aj dvojicky... Takze neni pravda ze dcojicky moze chciet len niekto kto ešte deti nema. Vsetko je to len o zladeni.
Nemusis sa bat nicoho ja. Som rodila dvoji ky v 35rokoch a super tie nadherne bytosti stoja za to mat ked budes pozorovat ich sudrznost a to ako sa navzajom chrania je uzasne ja mam jednovajecne a ci v skolke ci vzdy si navzajom pomahaju podporuju co je pre ne vyhoda stale su spolu a ucia sa jeden od druheho byt stale v niecom lepsi tak sa tahaju aj mna moc naucili. Mam aj dospelakov pi roku a to bolo tazsie ako dvojicky pri dvojickach som si lahla pospala aj cez den pri sospelKoch nie ...dvojicky zvladnes ja som bola s ni sama do 6rokov a nebanujem mam partnera ktory ich ma rad pomaha mi d ucenim s nimi aajkebynemuseltehuboloduperajkedpiddozoromnapnodzaciatkusomsapyta urobilasomdobredvojickyboliodnarodeniauzasnespinkavalinaraz papkali spali. Dvojicky su dar od boha za co som mu vdacna .
Ja som ten prípad, čo začína štafetu dvojičiek v rodine.Môj gyn mi povedal,však niekto začať musí 😀 .Nikto ich v rodine nemal ,ani som nebrala hormóny .Preto som bola aj veľmi šokovaná, keď mi gyn povedal ,že tu je jedno a tu druhé, len som nemo pozerala a jediné čo som v tej chvíli zo seba dostala bolo kriste pane.Ten neskutočný strach ako to všetko zvládnem ,kedže budem na všetko sama ,ešte plus dve síce väčšie deti ,ale postarať sa treba aj o ne,no aj tak prevažuje strach ,či budú zdravé, kedže mám už aj svoj vek ☹
@veronka34 neviem, sice kolko mas rokov, ale urcite sa netreba bat. Mojej mamke sa narodil syncek po rokoch v 42ke. Maly (dnes uz skoro 4rocny) je zdravy, krasny, sikovny betarisko, nic mu nechyba a tiez sa obavala, lebo cca 8rokov pred otehotnenim bola vazne chora a lekari jej nedavali sancu, poslali ju domov dozit. Brala neskutocne vela hormonov a liekov a aj napriek tvu sa jej narodil zdravy chlapcek. Ano strach bol neskutocny... netreba sa bat Pan Boh pozehnal, Pan Boh sa aj postava... drzte sa 🙂
@lusswinki dík za príjemné povzbudenie 🙂 ,ozaj to pomáha.Niesom sama ,ale mám len manžela ktorý je stále v práci, takže nemôžem od neho čakať nejakú velkú výpomoc,nevie ani variť,potom mám zťps mamu o ktorú sa starám ,a svokru čo má 83 rokov .Takže som v podstate na všetko sama.My sme deti už neplánovali ,no manžel sa "sekol" a je to tu,ja som už tušila ,že som tehu ,ale keď mi gyn povedal ,že sú dve ,v prvom momente som myslela ,že pojdem na potrat,ale našťastie už bolo neskoro 😵 .Môj muž to bude predychávať pekne dlho ,stále má také blbé komenty ,ale v podstate mi to nezazlievam,je to šok aj pre mňa. Teraz myslím len nato aby to všetko dobre dopadlo.
ja len tak na odľahčenie, ale teoreticky je možne naplanovať si dvojičky, ak máš napr. bolestivú ovuláciu, napr. ja presne viem kedy ovulujem, lebo ma vždy bolí daný vaječník, z ktorého sa práve uvoľnilo vajíčko. raz je to pravý, raz je to ľavý, raz žiaden, a občas sa stane že ma bolia obe vaječníky. Ja mám dvojičky na prvý šup. Ale je pravda že ja aj mám genetickú predispoziciu, my mame v rodine niekoľko dvojčiať. Nechcem samozrejme zľahčovať, ale mať dvojičky nie je vôbec také hrôzostrašné ako tu niektoré "mono mami" hovoria. Pravdepodobne všetko násobia 2 krát ale to nie je pravda. Ja osobne keby som mala iba jedno z mojich dvojčiat, tak mam nohy na stole a ruky hore, takto mam iba nohy na stole. Osobne si myslím že je náročnejšie mať 2 deti po sebe, lebo to sú 2 rôzne režimy a teoreticky žiaden oddych pre matku. moje deti napr. ked spia tak spia naraz, a ja mam 2 -3 hodiny nohy na stole 🙂 Treba si uvedomiť že mať prirodzene dvojčata, je istá anomália, a aj tie deti sú podľa mna ako keby na to nastavené, proste sú zvládnutelné. Samozrejme musia byť predovšetkým zdravé a vtedy ide všetko. Mať istú predispozíciu na dvojčata je podľa môjho názoru aj o tom, že si schopná ich bez ťažších problémov vynosiť, lebo si proste na to jednoducho "stavaná", ja som napr. mala bezproblémové tehu, pracovala som až do nástupu na materskú, deti sa narodili plne donosené v 39 týždni, a čo je hlavné ani jedna stria 🙂, detto moja sesternica, moja babka a mohla by som pokračovať. ale je to samozrejme iba moje pozorovanie na malom počte ludí. mať dvojčatá je úžasné.
Ahoj. Ja mam dvojicky, bez toho aby ich v rodine niekto vobec niekedy mal, neužívala som žiadne lieky, žiadne hormóny, takze mozne to je😊
@mirka17 veľmi rada čítam takéto príspevky,mňa strašili keď sa mi mal narodiť druhý syn ,že ake to bude ťažké mať dve deti,ale ja som už bola zabehnutá a šlo to v pohode.Teraz už majú 11 a 8 rokov ,tak mi snáď aj trochu pomôžu pri dvojkach,chceli sestričku tak dúfam ,že aspoň jedno bude baba 🙂 .Ešte o tom netušia,ale bruško už vykukuje tak budem musieť s pravdou von 😀 ,myslia si že som len stučnela 😀
@veronka34 heh, je dost pekne od neho, ze ma blbe komenty, akoby pri ich splodeni ani nebol, ne? 😀 Viete, co? Moj muz tiez chodil do prace, po narodeni dvojciat bol doma tak tyzden nanajvys. Ale co mne osobne pomohlo bolo, ze sme sa pri nich striedali v noci. Takze kazdy sa vedel chvilu aj vyspat. Potom sme mali rozne obdobia s roznym systemom. Bud mal jeden oboch na starosti a druhy spal alebo sme mali jeden jedneho a druhy druheho , to bolo obdobie, ked boli vacsi. Lebo mat v noci na starost jedno malicke dieta alebo dve, to je sakra rozdiel. Aspon pre mna urcite bol. Aj ked sa mi maly budil kazdu chvilku, stale som mala IBA jedno dieta na starosti. Niekto si povie, ved muz musi rano do prace. Ano a zena ostava cely den pri dvojcatach. To je na debatu, ci to nie je, nahodou, aj narocnejsie, nez muzova praca. To je jedno, kazdeho caka "sichta" cez den, ci muza v praci alebo zenu doma. S dvojcatami to je proste narocnejsie. Takze argument, ze muz sa musi vyspat do prace, neobstoji. Zena sa tiez musi vyspat, aby mohla cez den pri dvojcatach fungovat. Ano, niektore sa nemozu, muz nepomaha alebo je uplne prec, ano, da sa tahat hocico, ale za aku cenu a s akym nasledkom. Nervozna a unavena mama pri detoch nie je vyhra. Niekedy sa inak neda, jasne. Mnohe su same na deti a potom, je to individualna zalezitost. Niekto znesie viac, niekto menej. Ale je to rozhodne ine kafe, ako mat jedno dieta. Bez debaty. Moje tretie babo som si uzivala aka je to pohoda po dvojcatach 😉 Preto sa pytam, ci vam ma kto pomoct. Ak nie v noci, tak potom cez den aspon zobrat kocikovat alebo navarit alebo tak. Proste cokolvek na ulahcenie existovania a aspon aky taky oddych. Vela stastia.
Ja si myslím, že ten, kto ešte reálne nezažil tehotenstvo, pôrod a 24hodinovú starostlivosť o malé dieťa, a túži mať dobrovoľne dvojičky, má ružové okuliare.