Ako zvládajú ľudia vyžiť z mála?
Veľakrát som sa nad tým zamýšľala. Hneď na úvod chcem povedať, že ma nezaujíma, kto z Vás koľko zarába. Len ma udivuje ( v dobrom) ako niektorí ľudia dokážu vyžiť hoc zarábajú napríklad minimálne mzdy. Najmä ak majú deti. Na čom si vedia utiahnuť opasok? Ja osobne mám dve deti, s manželom zarábame celkom slušne, taký priemer a mám čo robiť každý mesiac to ustáť. Áno, chodíme na výlety (nie často, ale ideme), doprajem deťom tie bežné veci ako pizza, zmrzlina, kúpalisko, kolotoč...atď., obaja chodia na krúžky (tiež to niečo stojí)...proste bežná rodina. No ako to robia ľudia, ktorí nemajú úplne bežný príjem, ktorí majú možno o niečo menej??
.
@matkahelka no tak tu na východe ženy za pásom tak minimálnu mzdu.
@elizabet173 tie krajiny som uviedla ako priklad toho, ze NASU dceru to obohatilo. nikde som nepisala, ze to ma byt standard. ale rovnako nepovazujem za standard, aby 12 rocne dieta nikdy nebolo v tatrach, ci na kupku, ci mimo svoj okres. a nie, nie su tie deti stastnejsie. ani moj muz ako dieta z chudobnej rodiny nebol stastnejsi, ze kazde prazdniny travil len doma na dvore, lebo ani k starkej na vlak 300km neboli peniaze.
@linda144 mám jednu známu, ona aj jej muž obaja zarábajú fakt málo, žijú u svokrovcov na dedine, chovajú prasa, majú sliepky, zajace, pestujú si zeleninu, majú 2 deti, nič im nechýba, chodia aj na krúžky, aj na výlety, aj normálne pekne oblečené, veď neplatia hypo, auto majú staré, takže nemajú žiadne veľké náklady
my sme ako rodina nemali veľa peňazí nikdy, keď som bola malá. ale za seba môžem povedať, že nikdy som nejedla len chlieb s maslom a nesedela namiesto výletov a krúžkov doma, ako tu bolo niekde spomenuté... je to o ľuďoch, o rodičoch... niekto dá decku chleba s maslom a povie, že na krúžok nemôže, lebo nie sú peniaze, ale cigarety si kupuje každý deň a niekto robí aj nemožné, aby ušetril. u nás to bolo tak, že moja mamina z minimálnej mzdy dokázala ešte čosi ušetriť každý mesiac - ale neplatili hypotéku. oblečenie nám šila (vyučená krajčírka), desiate nám pripravovala doma, žiadne kupovanie v obchodoch ráno po ceste do školy. a mali sme každý deň aj sladkosť, aj ovocie - nie však to, čo som si ukázala, ale nakupovala podľa akcie. takže kým iné spolužiačky mali snickers, ja som mala "vlnky" (pamätníci vedia, čo to je :D). kým niektoré spolužiačky pili fantu, ja som mala čaj z domu. vlastne doposiaľ - aj keď už žijú celkom inak, nakupuje len v akciách. my si z nej aj robíme srandu, ale ona sama hovorí, že na tom ušetrí najviac peňazí. kedysi mi len orientačne robila nejaký výpočet a ja som skoro odpadla, ako sa dá krásne ušetriť. a to si moji rodičia doprajú a čo sa týka stravy, nejedia najlacnejšie ani trikrát za deň.
a celkom určite tá šanca ušetriť bola aj v tom, že pre nás "bežné" veci dnešných detí neboli bežné. boli skôr za odmenu a výnimočné. pritom sme chodili aj do cukrárne, na pizzu, ale väčšinou na sviatok alebo za vysvedčenie... obedy varila vždy doma, nechodili sme do reštaurácií. na výlety sme chodili stále niekam, ale prevažne do prírody, na turistiku, bez vstupného alebo na kúpaliská, nie do aquaparkov. ak sme aj niekde takto išli, stravu sme mali z domu, nikdy nám nekupovali kadečo zo stánkov. ale vždy, každý jeden raz som bola na exkurzii aj na výletoch. hoci som mala vreckové 30-50 korún, kým spolužiačky mali aj 200 (vtedy to boli brutál peniaze), ale základ je, že som bola... až po rokoch som si uvedomila, čo všetko to stálo moju maminu odriekania, energie, šetrenia a ja som to nikdy ako dieťa nepocítila. iba v tom, že sme nemali žiadne najnovšie vychytávky - keď letelo tamagochi, nálepky, hry - to všetko sme si proste museli odpustiť. alebo našetriť. jasné, že vtedy som bola z toho nešťastná, ale teraz sa na to pozerám inak. myslím, že v mnohých rodinách súčasnosti (a čiastočne aj v našej) to funguje tak, že deťom chcú rodičia dopriať všetko, čo sa len dá. a potom sa nedokážu radovať a vážiť si to. alebo ak to nedostanú, tak sa "hodia o zem" od jedu. často vidím arogantné desaťročné deti s najnovšími mobilmi v ruke, ktorých hodnota im absolútne nič nehovorí, keďže to zacvakali rodičia, sú oblečené od hlavy po päty v značke, ale neovládajú ani základy slušného správania.
inak, ešte čo sa týka vzdelania - chodila som do jazykovej triedy, na gymnázium a aj na výšku. Je pravda, že som dostávala sociálne štipendium, ale chcem tým len povedať, že keď je vôľa u rodičov, vedia aj z mála vychovať a postarať sa. nie je to nevyhnutne o tom, že chudobná rodina = nešťastné a zanedbané deti.
@elizabet173 porovnavam neporovnatne? pisem o spoluziakoch mojej dcery, kde viaceri za cely svoj doterajsi zivot neboli ani v tatrach, ani na ziadnom kupku, ani nikde mimo okres a aj vramci okresu len v prirode. a v mimo okres boli len ak na skolskych vyletoch a to v pripade, ze sa zvysili peniaze z triedneho fondu alebo skola vybavila sponzoring.
@danulicek som tiež zo skromnejsich pomerov, no u nás výlety moc neboli, ale to skôr pre to že v tých časoch na dedine nik nevýletoval, ale inak som vždy mala všetko do školy, oblečenie normálne, pred výplatou sa varilo skromnejšie, ale inak bežne sme kupovali ovocie na kilá, salámy a tak. Jedla som to co ostatní. Ale nemali sme auto, kurili drevom a tak ďalej a na tom sa ušetrilo.
@danulicek inak si mi pripomenula moju maminu, teraz som si na to spomenula. Ovdovela veľmi mladá a bola na mňa a brata sama. Pracovala v bežnom zamestnaní, priemer plat. Doteraz nechápem ako dokázala zatiahnuť celú moju vysokú školu. Áno, chodila som na brigády, ale aj tak väcsinu zaplatila ona. Moja mamka zlatá.
@marsmykkok áno, môj manžel tiež pochádza z dediny a tam sa proste robilo, nevýletovalo sa. prerábali dom, takže na to nebol čas. naopak, my sme bývali v paneláku (babku sme mali na dedine) a pochodili sme veľmi veľa. mali sme síce staré auto, žiadna namakaná novinka. nebývali sme v hoteli, ale išli sme každý rok na týždeň do tatier. bývali sme v ubytovni alebo súkromí. ale to až keď som bola v puberte. keď som bola malá, nemali sme ani auto, dlho ťahala finančne rodinu len mamina, ocino síce robil, ale aj polroka nedostal výplatu, lebo šéf "nemal". ale vždy sme išli aspoň opekať, alebo prejsť sa do Manínskej, na Kohútku (to máme v okolí). ja som si toto nikdy neuvedomovala, pre mňa to proste bolo "bežné". ale až keď sme s deťmi začali chodiť po výletoch a muž vždy naplánoval nejakú trasu, tak som povedala, že jeej, tam som bola s našimi... jasné, že vtedy sa mi nechcelo :D ale teraz som šťastná, že poznám krásy Slovenska a že ich môžem ďalej ukazovať aj mojim deťom.
@leeo ale potom ten zivot je taky o nicom. K comu su im peniaze na ucte? Smrt caka na kazdeho. Pre koho tie peniaze zostanu? Ak clovek super setri tak sa nikdy nenauci si uzit zivot. Nepisem ze ma ist clovek do dlhov. Ale zivot by sme si mali vediet prezit veselo a uzit si pozemske pozitky - raz za cas pekna vecera, pekne oblecenie, marnivy nakup 🤩🤩🤩 Neviem si predstavit aky to musi byt pocit, keby ti ludia ochoreli a teraz zistia ze im nezostava vela casu. A ten paradny pocit - som sam, mam kopec cashu a kazdu zimu som mrzol lebo som vypinal kurenie. 3x hura 😐😐
@zooeynka ohľadne tych veci zo sekaca: kým v Takku alebo New Yorkeri kúpiš nekvalitnú handru, na ktorej sa po prvom praní prekrútia švy a urobia sa žmolky, v sekači vieš kúpiť vec, ktorá je z kvalitného materiálu a vydrží (ak už vydržala aj doposiaľ) pekných pár rokov. Absolútne nepodporujem "lacnú" výrobu nekvalitných handier týchto "značiek" ktoré ničia planétu a nútia ľudí každú sezónu si kupovať nové (znova nekvalitné šmejdy).
Nehovorím, nakupujem aj v normálnych obchodoch, no nie veľa, a iba nutné. Toť môj názor, na margo nákupu oblečenia...
Žiaľ vyžiť musia. Nič sa s tým nedá robiť.
@matkahelka no asi majú nezodpovedných rodičov , čo si deti narobia, ale na obživu a šatstvo a vzdelanie a spoločne rodinné výlety už nemajú. Žiaľ krutá realita!!! A buď budú s tým niečo robiť ( zvýšia príjem alebo budú voliť Kotlebu, spoliehať sa na sľuby politikov alebo čakať na zázrak) Ja sa riadim heslom: keď na rodinu nemám dostatok financií , tak si ju nezakladám. Jednoduchším ľuďom ( nejdem nikoho urážať ja som tiež tupá ako tágo) , ale chýba finančná gramotnosť , chýba vzdelanie( napr. ( už len keď sa tu niektoré vyjadrujú o vakcinach, aké sú nebezpečne , pričom o vede a výskume vedia veľké guľové, netušia , ako taký vývin vakcíny prebieha, tak mi je až smiešne ) Tvoj chlap predpokladám nerobí obyčajnú robotu, nerobí ani 8 hodín , ak podniká , tak určite sedí dlho v robote. Ty takisto nevypadaš, že robíš za minimálnu mzdu. Preto viete dcére zabezpečiť lepší život. Spolužiačky takých rodičov nemajú , preto sú zatiaľ tam kde sú, ale možno v budúcnosti sa posunu niekam vyššie.
@linda144 zase musíš uznať, že deťom dávame až až...malé deti majú tablety, dievčatá vyobliekane, vlasy prefarbene, umelé nechty.Chalani Xbox, hracie počítače..minule ma zarazilo príspevok o vreckovým pre teenegerov, že 20 na týždeň je málo veď len koľko stojí káva a drink.Bezne sa kupujú kilá ovocia, hračky....krúžky.Ja som dostala za vysvedčenie, že sme išli do cukrárne dnes čakajú deti dary.Zijeme marnivo konzumna spoločnosť.My nežijeme zle, ale tiež má niekedy napadne ako musí byť zle, keď rodičia žijú niekde kde niet roboty a nemajú veľa možností a deti stradaju, alebo sa im smejú v škole.
@elizabet173 no tak tl si nemyslím že dieťa nie je dobre zabezpečiť a povedať si “keď chce žiť inak nech si zabezpečí”
Hm, v tejto debate si niektor zamieňané sociálne slabé rodiny, ktoré zanedbávajú svoje deti a rodiny z nižším prijímom, to nie je to iste, niekotre ste ich veľmi nešťastne hodili do 1 vreca
Môžu to byt: osameli rodičia, vdovy, vdovci, invalidi, mladi dospeli dospeli rodičia, ….
(naša upratovačka, muž je invalid, majú 2 deti, naozaj ten finančný príjem rodiny je na pomery BA čistá katastrofa, ale tým deťom nič nechýba, majú všetko čo potrebuju, idu aj na výlet, aj nejaký ten krúžok je, len je to naozaj o tom, že sa musia uskromnit, prispôsobiť všetko svojim možnostiam)
Som si myslela, že je to nejaká moja stará téma alebo čo 😂 akurát som rozmýšľala nad niečím podobným. Ty máš aspoň toho muža, čo ťa brzdí, predstav si že nie 😀
Hlavný rozdiel bude v strave, ked človek je ako kedysi v školskej jedálni, že cestoviny s kakaom, všelijaké tučné lacné mäso, parky, múčne jedlá a také veci... Tak by sa asi dalo lacno, ale neviem či sa to oplatí, keď neskôr dôjde vyučovanie za zdravie.
To či sekáč alebo nie je vec preferencie a nie až tak snahy ušetriť. Ja mám väčšinu veci z druhej ruky, lebo ušetriť na úkor nejakej ženy ako ja s deťmi, ibaže Aziatky vo fabrike, to sa mi zdá dosť neetické ; tiež tie emisie spojené s transportom tých vecí, celé zle... Aby som mala takú vec za 3€, čo je taká kvalita, že sa to hneď zasa rozpadne (zbytocny odpad) a za pár mesiacov môžem vykoristovat tretí svet zas? Nie, díky. Takže môj ideál, vyrobené v EU, kúpené v sekaci 🙂
@matkahelka ano, veď ja viem, že sa rozprávajú a áno, aj porovnávajú. Ale to je už iná téma. Mne šlo o to, ako zvládajú ľudia s nižším príjmom bežný život. Či ozaj deťom napríklad nič nevedia dopriať alebo ako to vlastne robia.