Ako ponúknuť pomoc známym po nešťastnej udalosti
Dobrý deň, mám takú dilemu. Ľuďom v mojom blízkom okolí sa pred pár dňami stala tragická udalosť. Sú v tom úplne uzavretí, čo chápem a rešpektujem, ale rada by som sa tam zastavila a prejavila spolupatričnosť. Napadlo mi, že by som im navarila jesť a predala to so slovami, že som navarila navyše a ak chcú, nech si dajú. Je to príliš? Nechcem byť vtieravá, ale rada by som im nejakým spôsobom uľahčila.
Pekne od Teba
@anonym_autor ja by som im radsej pred tym zavolal a ponukol (akukolvek) pomoc a navrhol, ze napriklad mozes navarit ak sa im to hodi... Lebo zalezi od okolnosti, ale viem si predstavit hocaku navstevu (duplovane neohlasenu) ako obtazovanie (i ked s dobrym umyslom)... Ty to beries, ze pomahas, mozno oni chcu proste len lezat a smutit... a jedlo je posledna vec...
mne to nepríde ako super nápad.
@anonym_autor pises ze su to znami, nepride mi to ako dobry napad. Jedine ze by boli fakt osameli. Oni nemaju rodinu, blizkych priatelov? Ako velmi sa poznate?
Normálne by som išla za nimi, ľudsky ponúkla pomoc, vymenovala možnosti pomoci, ktorú viem zabezpečiť.
Počkala by som ešte s pomocou ak je to čerstvé
ak je to cerstve nechodila by som a nechala ich nech su osamote.. poslala by som im spravu,ze ta to co sa stalo mrzi,ale si tu pre nich a akokolvek potrebuju pomoc nech sa ozvu
Pises ze sa jedna o znamych, tak predpokladam, ze nemate blizky vztah. Nic by som im bez ohlasenia a odsuhlasenia nenosila, ziadne jedlo, ani by som ich nekontaktovala. Za mna je to vlezle. Kedze sa nejedna o blizkych ludi. Ked uz mas taku silnu potrebu im pomahat, napis spravu, ze sa na teba mozu kedykolvek obratit, ak budu nieco potrebovat Ale pozor, napis to len skutocne vtedy, ak si ochotna a schopna im cokolvek pomoct 24/7.
neviem čo sa stalo, ale ja by som povedala že záleží...
ťažko súdiť, či je jedlo dobrý nápad - niekedy je, niekedy je ...
ak im napr. tragicky zomrelo dieťa, na nejaké varené jedlo sa môžu vykašlať a celé by išlo o pár dní do koša...
ak im vyhorela chalupa, vtedy je jedlo dobrý nápad, odpadne im starosť ..
Zamna nie, suhlasim s @muchotrafka298. Im je ozaj tazko tak nepridavaj tym, ze nevies kocirovat svoju tuzbu prejavit spolupatricnost.
Inak neviem, som divna asi ale ja by som doma varene jedlo od nikoho s vynimkou mami a svokry nezjedla takze toto by bola premna v akejkolvek situacii mimo pomoc :( aj keby som prisla o kuchynu
@anonym_autor zavolaj, či niečo nepotrebujú, rovno ponúkni konkrétnu pomoc. Mne keď zomrela rodina, nikoho ani nenapadlo, aby mi navaril, a ja som nemala silu ani náladu.
Zamna nie, suhlasim s @muchotrafka298. Im je ozaj tazko tak nepridavaj tym, ze nevies kocirovat svoju tuzbu prejavit spolupatricnost.
Inak neviem, som divna asi ale ja by som doma varene jedlo od nikoho s vynimkou mami a svokry nezjedla takze toto by bola premna v akejkolvek situacii mimo pomoc :( aj keby som prisla o kuchynu
@anonym_437f09 Keby si zazila tragicku udalost a nedokazala fungovat,mozno by si bola vdacna za domace jedlo. Niektore ste ako z cukru. Co si myslite,ze ostatni plujeme do jedla alebo nedodrziavame hygienu?
Ďakujem za všetky príspevky, nakoniec som tam nešla. Sú to známi o dva domy ďalej a prišli o dospelú dcéru, sestru pri autonehode. Ona mala len ich. Nie sme úplne v kontakte tak, že by sme si len tak zavolali. Ja to beriem ako veľmi súkromnú ich záležitosť, nechcem sa vnucovať, keď sa majú ťažko. Len som chcela možno im uľahčiť v tejto ťažkej chvíli, no zrejme by som im asi priťažila. Viem že to najhoršie je ľútosť od ľudí, to nikto nechce. Oni boli dve sestry a dvaja bratia a mamina je zťp nepohyblivá. Táto dcéra sa starala o maminu celý život. Synovia chodia do práce a jedna dcéra je vydatá v zahraničí. A tak zrazu ostali tí dvaja synovia a mamina. Fakt sa bojím čo i len zaklopať, lebo mám pocit, že im ešte pohorším a nepotrebujú to. Ale ma aj mrzí, že nebudú ani vedieť, že aj nám na nich záleží. No nebudem im zasahovať do súkromia, keď ich stretnem náhodne, tak sa skúsim opýtať.
Ďakujem za všetky príspevky, nakoniec som tam nešla. Sú to známi o dva domy ďalej a prišli o dospelú dcéru, sestru pri autonehode. Ona mala len ich. Nie sme úplne v kontakte tak, že by sme si len tak zavolali. Ja to beriem ako veľmi súkromnú ich záležitosť, nechcem sa vnucovať, keď sa majú ťažko. Len som chcela možno im uľahčiť v tejto ťažkej chvíli, no zrejme by som im asi priťažila. Viem že to najhoršie je ľútosť od ľudí, to nikto nechce. Oni boli dve sestry a dvaja bratia a mamina je zťp nepohyblivá. Táto dcéra sa starala o maminu celý život. Synovia chodia do práce a jedna dcéra je vydatá v zahraničí. A tak zrazu ostali tí dvaja synovia a mamina. Fakt sa bojím čo i len zaklopať, lebo mám pocit, že im ešte pohorším a nepotrebujú to. Ale ma aj mrzí, že nebudú ani vedieť, že aj nám na nich záleží. No nebudem im zasahovať do súkromia, keď ich stretnem náhodne, tak sa skúsim opýtať.
@anonym_autor v tomto prípade naozaj je lepšie počkať na náhodne stretnutie, alebo " náhodné". Oni sú rodina, v prvom rade je na nich aby si poriesili svoje súkromie. Nie cudzí . Keby ste si boli viac blízki susedia, tak vieš ako a aká pomoc by bola vhod.
Je to dobrý nápad, v takom stave človek nemá síl riešiť bežné fungovanie.