„Aj mňa bili a som v poriadku“ - najväčšie klamstvo naších dejín
Predstavte si dieťa, ktoré hľadá bezpečie v objatí, no namiesto neho dostane úder. To dieťa v nás nikam neodišlo. Len sa naučilo mlčať, zatnúť zuby a hovoriť tomu „rešpekt“. Kolektívne sme prijali mýtus, že násilie je liek, ktorý z nás robí chlapov a pevné ženy. Pravdou však je, že násilie z nás robí len dospelých, ktorí nevedia plakať, nevedia milovať bez podmienok a svoje deti trestajú za svoje vlastné nevyriešené traumy.
Nasledujúce riadky nie sú len krutým príbehom. Sú presným opisom toho, ako absurdne znie obhajoba bitky, keď ju preložíme do jazyka fyzického zmrzačenia. Ak vás tento text nahnevá, pýtajte sa sami seba: Hnevá vás tá absurdita, alebo tá pravda?
Obhajujeme násilie svojich rodičov, len aby sme nemuseli priznať, že nám ublížili tí, ktorí nás mali chrániť pretože je ľahšie prijať bolesť ako zaslúžený trest, než priznať, že tí, ktorí nás mali milovať, jednoducho zlyhali.
Keď povieme „buduje to rešpekt“, robíme zo seba víťaza. Ak povieme „ublížil mi“, stávame sa obeťou. Pre mnohých je predstava, že sú zranenou obeťou, neznesiteľná. Radšej si nasadia masku silného človeka, ktorého bolesť zocelila, aby nemuseli cítiť tú hlbokú bezmocnosť, ktorú cítili ako deti.
Priznaním traumy by sa im zrútil obraz o „dobrom detstve“. Je jednoduchšie povedať „zaslúžil som si to“ alebo „urobilo to zo mňa chlapa“, než si priznať pocit bezmocnosti malého dieťaťa.
Keď vidím, koľko ľudí obhajuje detské utrpenie ako „výchovu“, dvíha sa mi žalúdok. Po svete chodia milióny zranených dospelých, ktorí si odmietajú priznať pravdu: že to, čo sa im dialo, nebolo v poriadku. Ich agresívna obhajoba bitky nie je názor, je to ich obranný mechanizmus.
Musia veriť, že tie rany boli potrebné, inak by sa pod váhou tej nespravodlivosti a bezmocnosti psychicky zrútili.
Pripravil som malé zrkadlo ich obhajoby. Čítaj pozorne.
Môj satirický text je zrkadlom tejto absurdity.
......................................
„AJ MŇA BILI A SOM V PORIADKU“
- Prirovnanie k vypichnutému oku -
...…...................…........….
.„Jazva je znakom sily, nie traumy. Moji rodičia vedeli, čo robia, keď mi mierili na zrenicu. Chceli len, aby som sa sústredil na podstatné veci a nerozptyľoval sa periférnym videním. Načo sú mi dve oči? Veď aj s jedným trafím domov. Aspoň teraz vidím svet presne taký, aký je: polovičný. Odvtedy sa mi lepšie mieri – vidím svet bez zbytočných príkras a hĺbky. Kto potrebuje obe oči, je len rozmaznaný dobou. Jedno oko stačí na to, aby si videl na cestu. To druhé robí z ľudí slabochov.
Mne oko vypichli a pozrite, aký som úspešný. Keby mi nechali obe, nič v živote by som nedosiahol. Aj môj starý otec bol jednooký, aj môj otec.. buduje sa tým rešpekt.
Keď mi vypichli oko, naučil som sa znášať bolesť. Stal sa zo mňa skutočný muž. Dnes ma už nič nerozhádže. Tí, čo majú obe oči, sa rozplačú pri každom škrabanci. Ľudia s dvoma očami sú precitlivení.
Keď vidím deti s oboma očami, ako sa smejú a pozerajú na motýle, hnevá ma to. Sú rozmaznané svetlom. Akoby ich rodičia vôbec nemilovali! Keby ich milovali, pripravia ich na tmu. Keby ich milovali, vezmú tú ihlu a ukážu im, čo je to skutočný život. Ja svoje deti nenechám v tejto ilúzii videnia. Aj im tie oči poškodím. Nie z nenávisti, ale z úcty k tradícii. Chcem, aby boli úspešní ako ja.
A najviac ma bavia tí psychológovia, čo hovoria o binokulárnom videní. Vraj je to prirodzené. Vraj je to zdravé. Hlúposti! To sú len moderné výmysly pre slabochov, ktorí neunesú trochu tmy v zrenici. Ja som dôkaz, že to funguje. Pozrite sa na mňa: mám prácu, mám dom, viem si zaviazať šnúrky. Čo na tom, že občas narazím do zárubne dverí? To nie je chyba môjho zraku, to sú len dvere, ktoré mi stoja v ceste.
Prestaň revať! Ešte máš druhé oko, tak čo sa sťažuješ? Buď rád, že som ti nechal aspoň to jedno. Keby ma tvoj starý otec takto rozmaznával, dnes by som bol nikto!
Pozri sa na seba, trasieš sa, si precitlivený. Vypichol som ti ho preto, lebo ťa milujem. Chcem, aby si bol tvrdý. Svet ti nebude utierať slzy, svet ti vrazí päsťou do tváre, tak som ti ju vrazil ja, aby si mal náskok.
Kým ty plačeš nad jedným vypichnutým okom, ja som mal chrbát ako zorané pole od otcovho opasku. A sťažoval som sa? Nie! Každá rana mi pripomínala, že som nažive. Poďakoval som mu za každú modrinu, lebo som vedel, že ma pripravuje na svet, ktorý nepozná milosť. Ty máš teplú posteľ a plný tanier, a ešte máš tú drzosť hovoriť o traume?
Ja v tvojom veku by som si nedovolil ani len pomyslieť na to, že by som otcovi odporoval. Jeho ruka bola zákon a jeho hnev bol môj kompas. Dnešné deti majú práva, majú psychológov, majú hračky... a majú v očiach prázdnotu. Ja som ti tú prázdnotu vyplnil bolesťou, aby si mal v sebe aspoň niečo skutočné. Ak ťa to nebaví, choď sa sťažovať tým tvojim odborníkom.
Keď budeš dospelý, poďakuješ mi. Prídeš za mnou, podáš mi ruku a povieš: ‚Otec, ďakujem, že si mi vzal ten zbytočný luxus vidieť svet v plných farbách. Ďakujem, že si ma naučil, že láska má ostrý hrot.“
..................................................
Vďačnosť za bitku je ako vďačnosť za to, že nás niekto naučil plávať tým, že nás hodil do rozbúreného mora so zviazanými rukami. Možno sme sa neutopili, ale strach z vody si ponesieme navždy.
Možno si poviete: „Ale facka nie je vypichnuté oko.“
Vedzte, že tá bolesť, ten pocit zrady a tá vnútorná tma sú v jadre totožné. Facka je len iný nástroj na to isté emocionálne zmrzačenie.
Veta „Aj mňa bili a som v poriadku“ nie je dôkazom sily, ale najväčším klamstvom v dejinách výchovy. Pod pojmom „v poriadku“ totiž väčšina ľudí vníma len to, že ráno vstanú do práce a nemajú záznam v registri trestov. O ich úzkostiach, neschopnosti prejaviť emócie či nefunkčných vzťahoch sa už mlčí.
Fyzický trest dieťa nenaučí rozlíšiť dobro od zla. Naučí ho len:
- Ako sa nenechať chytiť, ako klamať
- Že problémy sa riešia agresiou.
- Že silnejší má vždy pravdu.
Uzdravenie spoločnosti začína v momente, keď dospelý človek odmietne použiť silu proti niekomu, kto sa nevie brániť.
Skutočná sila nespočíva v tom, že ranu vydržíme, ale v tom, že ju nepodáme ďalej.
Ja ako malý som párkrát dostal výchovnú a teraz keď som dospelý tak to chápem. Nebolo to preto že má chcel biť, bolo to preto aby som pochopil čo je rešpekt a úcta. Mám pred 30tkou. Nehovorím že svoje deti budem biť, to nie. Ale na výchovnej nič zle nevidím. Sám mi otec hovori že keď som bol malý som mamke papuloval lebo som bol neposlušné dieťa. Prišiel otec z roboty dostal som jednu dve výchovné a už som sa naučil. Môj názor, môj postoj
@matej223
Aj mna mama bila varechou a teraz sa mam z toho po*rat alebo napisat roman o tom?
PS: Vzdy som si zasluzil
@matej223 takových diskuzí je pořád málo, díky.
@matej223 a tebe co sa porobilo?
Veľmi často tie negatívne dopady "výchovných" človek nevie pomenovať, pokiaľ sa v sebe cielene nepitve v zmysle pátrania po tom "prečo takto reagujem/prečo mám problém to a ono"....
A často tie negatívne dopady vníma/trpí tým skôr blízke okolie/partner - možno často tiež nie pomenovane, že "aha, toto je dôsledok, že dostával/a výchovné", ale skôr vníma priamo tie konkrétne dopady.
Toľko k tomu 🙂 Pokiaľ sa človek nerozhodne/alebo ho niečo nedonúti "pitvať", tak vie celý život prežiť v ilúzii ako "dostával som výchovné a som tu, žiaden problém"
mne sa to nechce citat, sa ospravedlnujem, ja len dodam, ze niektore deti su chovane v bavlnke , a take by vacsinou potrebovali riadne dostat po riti ! lebo vela z takych potom vyrastu rozmaznanci bez hranic
ruku hore kto to dal do konca?
mna nemlatili-ale obcas nervy ruply a vychovna letela .. nic silne no ucinne-zapamatovala som si .. dnesne deti? bez respektu drze rozmaznane a nepouzitelne do zivota .. rodicia na benevolentnej vychove sice nemlatia deti ale idu mlatit kazdeho dospeleho na okoli co i len zle pozrie na ich anjelika.. a chudak ucitelky - sa aj boja znamkovat aby premotivovana mater nenaletela a nevyskriabala jej oci lebo ved esmeralda si sarinka je predsa princeznicka a tie mavaju len jednostky aj ked su hlupe ako ..... ono vsetko treba s mierou .. moja napriklad bita nieje a ani nebude ale zvysovat hlas som uz musela - nenecham ju aby mi skakala po hlave .. a ver mi ze teraz je z nej mlada dama kt je slusna ale s respetom ..
@matej223 úplne s tebou súhlasím, v našej spoločnosti je minimálna tolerancia, veľa agresívneho správania... lebo facka, bitka.. v detstve sú v niektorých rodinách bežná záležitosť.
Facky a bitky sú veľmi ponižujúce pre deti, trpí tým ich sebavedomie, a rastie v nich agresia, máme veľa šikany na školách, pracoviskách... podľa mňa len nevyrovnaný psychopat dokáže udrieť bezbranné dieťa.
Vidím časté útoky tu na MK, ľudia nevedia komunikovať, často urážajú diskutujúcich, lebo sami trpia nedostatkom sebavedomia, ventilujú sa na sociálnych sieťach.
Ja ako malý som párkrát dostal výchovnú a teraz keď som dospelý tak to chápem. Nebolo to preto že má chcel biť, bolo to preto aby som pochopil čo je rešpekt a úcta. Mám pred 30tkou. Nehovorím že svoje deti budem biť, to nie. Ale na výchovnej nič zle nevidím. Sám mi otec hovori že keď som bol malý som mamke papuloval lebo som bol neposlušné dieťa. Prišiel otec z roboty dostal som jednu dve výchovné a už som sa naučil. Môj názor, môj postoj
@patrikjames Potom aj v robote nech nadriadeny da 1-2 výchovné, ak nový zamestnanec niečo nevie a nereaguje podľa jeho predstáv. Dospelý človek, ktorý sám nezvlada sebe a svoje emócie, si nemá čo vynucovat rešpekt bitkou ani výchovnou. Rešpekt sa buduje skutkami a tým byť vzorom svojím správaním, nie bitkami. Ešte dlhá cesta pred nami.
Veľmi často tie negatívne dopady "výchovných" človek nevie pomenovať, pokiaľ sa v sebe cielene nepitve v zmysle pátrania po tom "prečo takto reagujem/prečo mám problém to a ono"....
A často tie negatívne dopady vníma/trpí tým skôr blízke okolie/partner - možno často tiež nie pomenovane, že "aha, toto je dôsledok, že dostával/a výchovné", ale skôr vníma priamo tie konkrétne dopady.
Toľko k tomu 🙂 Pokiaľ sa človek nerozhodne/alebo ho niečo nedonúti "pitvať", tak vie celý život prežiť v ilúzii ako "dostával som výchovné a som tu, žiaden problém"
@wolf_ Presne vystihnuté.
Ja ako malý som párkrát dostal výchovnú a teraz keď som dospelý tak to chápem. Nebolo to preto že má chcel biť, bolo to preto aby som pochopil čo je rešpekt a úcta. Mám pred 30tkou. Nehovorím že svoje deti budem biť, to nie. Ale na výchovnej nič zle nevidím. Sám mi otec hovori že keď som bol malý som mamke papuloval lebo som bol neposlušné dieťa. Prišiel otec z roboty dostal som jednu dve výchovné a už som sa naučil. Môj názor, môj postoj
@patrikjames tvoj otec bol slaboch, keď ťa musel biť aby si poslúchal. A ty mu ešte ďakuješ a podobne budeš vychovávať. Asi si ten príspevok nečítal. Len si myslíš, že ti to neublížilo. Násilie plodí násilie a to je všeobecne známy fakt. Nasilie sa dá ospravedlniť pri obrane. Seba alebo iného - slabšieho. Ak rodič udrie dieťa, je to obrana? Je to násilné vnútenie svojej vôle. Udrel by tvoj otec svojho šéfa? Určite ho šéf naštval viac ako ty. Ale to sa neodvážil. Volá sa to rozširovanie citového jedu. A obete ešte ďakujú. Preto sme taký holubičí národ. Akceptujeme násilie, prijímame ho, ospravedlňujeme ho, obviňujeme obete (veľmi časté pri znásilneniach), obdivujeme násilníkov,l.
Chápem ťa
Ale toto je komplexný problém
Pozri sa ako sa ľudia správajú, dokonca aj zeny slovník hodný silackeho krcmara
Prečo sa nezakazu hry pre deti v kt.sa striela zabíja podporuje nasilie
Síce nebijú deti ale kúpia im pistolku, nechajú hrať na pc strielacku alebo strategiu kde ide o to ochrániť a pozabíjať nepriateľov
Nehovoriac o psychickom týraní a ponizovani
Vidieť len tu na MK
Dospelé ženy a ako sa chovajú
Myslis, že kto bude sa sebarozvijat?lebo toľko práce im sa nechce ani navariť upratať a nie to prekonávať svoje ja
Bohužiaľ je to retazec ktorý ťažko pretrhnes globálne
Lebo na tom je postavený system biznis
Na povrchnosti a sobeckosti
Takže je to pekné, že hovoríš svoj príbeh
Ale áno
Základ je začať od seba
Je to tak dlhé až je to zbytočne čítať
A dôležita vec,facku vieš pomenovať rýchlo
Fyzické týranie je jasné hneď
Ale duševné a bezhodnotova výchova?co ma najextrémnejši dopad?
Niee tomu sa tlieska a oslavuje lebo to je trendy
Lebo veď ide len o vlastné dobro a je sloboda byt aký chces a čím sobeckejsi a dusevne lenivejsi tak väčší úspech
Lebo veď si to môžme,, dovoliť,,
A dnešná depresivost detí to je už za hranicou a to niesme ani vo vojne v hladomore
No ale máme iný hladomor a to duševný
Hovor ludom pracovať pracovať pracovať na sebe,nielen v posilke
Ja ako malý som párkrát dostal výchovnú a teraz keď som dospelý tak to chápem. Nebolo to preto že má chcel biť, bolo to preto aby som pochopil čo je rešpekt a úcta. Mám pred 30tkou. Nehovorím že svoje deti budem biť, to nie. Ale na výchovnej nič zle nevidím. Sám mi otec hovori že keď som bol malý som mamke papuloval lebo som bol neposlušné dieťa. Prišiel otec z roboty dostal som jednu dve výchovné a už som sa naučil. Môj názor, môj postoj
@patrikjames Ak by ti dnes tresol niekto po papuli tak si ho budes vazit a uctievat? Zacal si "posluchat" jedine pre strach a nie pre uctu a bat sa vlastnych rodicov.....
@matej223
Ja som nikdy nechápala pojem "výchovná". To akože násilie má vychovať z dieťaťa slušného človeka? My sme doma traja súrodenci, nikdy nás nikto neudrel, všetci sme vysokoškolsky vzdelaní a pomerne úspešní ľudia. Nikdy sme neboli odsúdení, správame sa za každých okolností slušne.
V okolí nemám tiež nikoho, kto by svoje deti fyzicky trestal, v zahraničí a hlavne medzi vzdelanými ľuďmi je to skôr prejav zlyhania ako dôvod na pochvalu rodičovských schopností.
Ale minule tu jedna pani povedala niečo v zmysle, že no a čo, dám svojim deckám na zadok. Veď ja mám len jednu nervy a občas to nezvládnem.
Ja len dúfam, že tá pani má rodinu, ktorá to vidí a dostane tie deti do bezpečného prostredia. Lebo keď žena prizná, že zámerne fyzicky ubližuje svojim deťom, aby si na nich vybila svoju frustráciu, očividne nemôže byť psychicky v poriadku. A žiadne dieťa si nezaslúži matku, ktorej občas prepne.
Ja mám v 24hodinovej službe tiež len jedny nervy a keď sa mi podarí mať na oddelení zopár nepokojných pacientov (napríklad s demenciou) a celý čas kričia, mám ich tiež zbiť, lebo mám len jedny nervy?
Podobnych diskusii tu v poslednom case bolo viac a v kazdej prevazili ti, pre ktorych boli "vychovne" nielenze normou, ale dokonca prinosom. A vidime to aj tu - ohybaj ma mamko... Smutne, ze pre niektorych sa svet od tych cias neposunul. Dalsou kategoriou su ludia, ktori nevidia nic medzi vychovou "rob si, co chces" a bitkou. A tak si tu zijeme.
@patrikjames Potom aj v robote nech nadriadeny da 1-2 výchovné, ak nový zamestnanec niečo nevie a nereaguje podľa jeho predstáv. Dospelý človek, ktorý sám nezvlada sebe a svoje emócie, si nemá čo vynucovat rešpekt bitkou ani výchovnou. Rešpekt sa buduje skutkami a tým byť vzorom svojím správaním, nie bitkami. Ešte dlhá cesta pred nami.
@enmery toto je ale iná situácia. Dieťa je vždy niekoľkokrát upozornenie pokiaľ rodičovi "uleti" ruka. Väčšinou to úmyselne skúša kam až môže zájsť až kým tu jednu vychovnu nedostane. V zamestnaní ak to budeš skúšať na séfa kam až môžeš zajst, dostaneš výpoveď, čiže sankciu. A ešte horšiu v konečnom dôsledku.
Popravde nechápem účel založenia tejto diskusie. Ten kto vie, tomu tieto riadky asi určené nie sú. A ten kto bitku obhajuje, ten podľa mňa tento dlhý text ani čítať nebude 😏