Ako dosiahnuť skutočnú sebalásku a prijatie samého seba?
Ahojte. Čo vám pomohlo sa prijať takú aká ste? Ja neviem už čo robiť. Chodila som ku psychologičke nepomohlo. Skúšala som všelijaké "rady" z internetu a nepomohlo. Občas mám obdobie že sa mám rada ale občas sa až neviem zniesť a mám voči samej sebe neskutočný hnev. Hlavne keď niečo pokazim nepoviem niečo alebo keď nahnevam nejakého iného človeka neúmyselne.
ja by som sa spýtala slovami klasika - a komu tím prospějete co??
takže moja otázka by bola - čo sa tým snažíš dosiahnuť? aké očakávaš výsledky toho svojho hnevu voči sebe? a čo ten hnev vlastne obnáša? čo ťa vlastne na sebe hnevá?
@anonym_autor "darcek" z detstva. Mozno si doma musela davat pozor co urobis ci povies a ked si nahnela rodica prisiel trest alebo emocionalna nedostupnost. Nauceny pocit viny ze nie si dost dobra, musis sa pomaly pretrhnut aby si vyhovela kazdemu.
Ako z toho von to zahrna vela veci. To je dlha cesta, treba to odsmutit a uvedomit si ze tento vzorec nie je tvoj ale zdedeny.kedze nie si mala dokazes sa o seba postarat.
Práca s vnútorným dieťaťom a vnútorným kritikom. Sebalaska neznamená, že so všetkým budeš odteraz spokojná. Môžeš prijať danú situáciu, napr keď niečo pokazis a je normálne, že sa z toho netešíš. Je však rozdiel v tom, či kvôli tomu budeš bicovat samu seba a vyčítať si to dokola (to robí tvoj vnútorný kritik, ktorého potrebuješ trochu utíšiť), alebo proste si povieš, že stalo sa to, nepáči sa mi výsledok môjho správania, poďme sa pozrieť, ako by som to mohla nabudúce urobiť inak? Zamerať sa na budúcnosť, neostávat v minulosti. Pomáha, keď sa obrátis k svojmu vnútornému zranenému dieťaťu (ktorému zrejme ako dieťaťu bolo všetko vyčítané, preto ten tvoj vnútorný kritik je taky silný) s láskou a empatiou. Predstavuj si v tých situáciách, že máš pred sebou 8rocne dievčatko, ktoré plače, lebo niečo pokazilo, lebo niekoho nechtiac nahnevala.... Co by si jej povedala? Kopla by si do nej? Asi skôr by si sa snažila ju útesovat, že chyby sú napravitelne. Alebo si predstav, že daná situácia sa nestala tebe, ale tvojej najlepšej kamarátke. Co by si povedala jej? (je to dobre cvičenie preto, lebo k druhým ľuďom dokážeme byt ľahšie emoatickí, ako k sebe).
Okrem toho som čítala knihu Učebnica sebeláska od Lucie Kolarikovej. Pekne tam píše o tej bezpodmienečnej láske, ktorú sme mnohí v detstve nedostali. Ale nie je neskoro to vybudovať teraz. Držím palce!
Možno skus druhého psychologa, nie každý je rovnaký, mne ten môj naopak v téme sebalasky dosť pomohol.
@bolarazjedna pekne napísané. Ďakujem ❤️
Práca s vnútorným dieťaťom a vnútorným kritikom. Sebalaska neznamená, že so všetkým budeš odteraz spokojná. Môžeš prijať danú situáciu, napr keď niečo pokazis a je normálne, že sa z toho netešíš. Je však rozdiel v tom, či kvôli tomu budeš bicovat samu seba a vyčítať si to dokola (to robí tvoj vnútorný kritik, ktorého potrebuješ trochu utíšiť), alebo proste si povieš, že stalo sa to, nepáči sa mi výsledok môjho správania, poďme sa pozrieť, ako by som to mohla nabudúce urobiť inak? Zamerať sa na budúcnosť, neostávat v minulosti. Pomáha, keď sa obrátis k svojmu vnútornému zranenému dieťaťu (ktorému zrejme ako dieťaťu bolo všetko vyčítané, preto ten tvoj vnútorný kritik je taky silný) s láskou a empatiou. Predstavuj si v tých situáciách, že máš pred sebou 8rocne dievčatko, ktoré plače, lebo niečo pokazilo, lebo niekoho nechtiac nahnevala.... Co by si jej povedala? Kopla by si do nej? Asi skôr by si sa snažila ju útesovat, že chyby sú napravitelne. Alebo si predstav, že daná situácia sa nestala tebe, ale tvojej najlepšej kamarátke. Co by si povedala jej? (je to dobre cvičenie preto, lebo k druhým ľuďom dokážeme byt ľahšie emoatickí, ako k sebe).
Okrem toho som čítala knihu Učebnica sebeláska od Lucie Kolarikovej. Pekne tam píše o tej bezpodmienečnej láske, ktorú sme mnohí v detstve nedostali. Ale nie je neskoro to vybudovať teraz. Držím palce!
Možno skus druhého psychologa, nie každý je rovnaký, mne ten môj naopak v téme sebalasky dosť pomohol.