Ako sa naučiť žiť bez strachu?
Je tu niekto tiež taký posero a doslova celý život žije v strachu? Mám to tak, no došla som do bodu, kedy ma to začína kvôli rodine veľmi obmedzovať, vadiť a spôsobovať psychickú nepohodu. Moja otázka znie- dá sa to zmeniť? Ak áno ako? Nestačí mi povedať si, že veď neboj sa, nemáš čoho atď. Proste neustále mám nejaký strach z čohokoľvek. Rada by som sa pohla z miesta po toľkých rokoch a začala žiť trochu šťastnejší a menej ustráchaný život. Ďakujem!
Choď k lekárovi - psychológ / psychiater. Najlepšie posúdia tvoj stav a odporučia čo je pre teba vhodné. V dnešnej dobe to vôbec nie je hanba, podľa mňa každý druhý človek navštevuje v niektorej fáze svojho života takéhoto lekára. Sú tu na to aby nám pomohli. Ideálne čím skôr, aby to neprerastlo to niečoho väčšieho. Určite ti to pomôže, načo sa trápiť keď nemusíš ?
Z vášho opisu nevystupuje len strach ako nejaký náhodný nepriateľ, ale skôr celoživotný systém obrannej ostražitosti. Strach sa stal vaším neoficiálnym manažérom rizík. Zvykli žiť v stave anticipácie, dopredu rátate s najhorším scenárom, aby vás nič nezaskočilo nepripravenú. Problém nie je v tom, že sa bojíte, problém je, že strach ste začali zamieňať za bezpečie. Uverili ste, že ak budete dostatočne v strehu a všetko predtým vydesíte, nič zlé sa nestane. Strach vás presvedčil, že kým sa bojíte, máte kontrolu. V skutočnosti vás však táto kontrola drží v zlatej klietke, ktorú ste si rokmi samy vystavali. Zabudnite na rady typu „neboj sa, nemá sa ti čo stať“. To hovoria ľudia, ktorí netušia, ako funguje nervový systém. Strach sa nedá prehovoriť do ticha logikou, pretože sídli v tele, nie v zozname racionálnych argumentov. Namiesto boja so strachom skúste taktiku jeho demontáže cez telo a prítomnosť. Priznajte strachu jeho adresu. Keď nabudúce príde vlna úzkosti, nesnažte sa ju okamžite zahnať ani analyzovať. Zastavte sa a povedzte si, „Aha, zase sa hlási môj vnútorný strážca, ktorý má pocit, že tu horí“. Pozorujte, kde presne v tele ho cítite, je to tlak na hrudníku, stiahnutý žalúdok? Dajte tomu tvar a váhu namiesto toho, aby ste pred tým utekali. Telesné prežívanie potrebuje byť precítené, nie vyhnané. Zaveďte pravidlo miniatúrnych krokov bez záruk. Strach miluje veľké výzvy, lebo pri nich okamžite vyrobí sto dôvodov, prečo sa nedajú zvládnuť. Keď chcete pohnúť z miesta kvôli rodine, prestaňte riešiť celkový obraz „menej ustráchaného života“. Vyberte jednu malú situáciu, kde dnes strach rozhoduje za vás, a urobte presný opak toho, čo od vás chce, ale urobte to s ním. Strach môže ísť s vami, len ho posadťe na zadné sedadlo a nedovoľte mu šoférovať. Vymeňte otázku „Čo ak sa niečo stane?“. Toto je obľúbená otázka vášho strachu, ktorá nemá koniec. Skúste ju vedome vymeniť za konštruktívnu, „A čo ak sa nič nestane, a ja medzitým premeškám vlastný život?“. Čím viac sa strachu prispôsobujeme, tým menší priestor nám niekedy zostáva na život, ktorý chceme žiť. Ak sa napríklad bojíte niekam ísť, začnite kratšou cestou alebo malým krokom, ktorý je pre vás zvládnuteľný. Všímajte si pritom aj svoje telo. Koľko rozhodnutí vo svojom živote robíte preto, že ich naozaj chcete urobiť, a koľko preto, aby ste sa vyhli strachu? Nemusíte sa stať človekom, ktorý sa nebojí ničoho, cieľom je, aby strach prestal rozhodovať za vás.
Cipralex
@anonym_autor su pripady, kedy povedat si, nebojim sa, nepomozu. Moze to byt nejaka choroba alebo dosledok niecoho. Urcite psycholog a ked treba, tak aj psychiater.
@anonym_autor Určite sa dá s tým strachom pohnúť.
Píšem z vlastnej skúsenosti.Clovek sa skladá ako keby z troch nádob:
- nádoba tela
-nadoba duše
- nádoba ducha
Každá " nádoba" potrebujú byť niečím,alebo niekým naplnená,inak táto prázdnota spôsobuje obrovské problémy.
Telo potrebuje - jesť spánok,pohyb, prácu a pod.
Duša potrebuje - lásku, porozumenie komunikáciu, priateľov, rodinu a pod.
A náš duch potrebuje byť naplnený Duchom Svätým.Urcite nie dedinskym náboženským folklórom, ktoré nám vtlkali do hlavy naše babky.Ale živou skúsenosťou , že sme milovaní Bohom, že máme pre neho obrovskú hodnotu a , že v ňom sme v BEZPEČÍ.
A toto mi dáva prítomnosť Ducha Svätého v mojej " tretej nádobe" ,niekto tomu hovorí - v srdci. Ak je tretia nádoba ( ducha) prázdna,tak to vákuum na seba priťahuje rôzne veci - STRACH,pocit menejcennosti, ľudia prepadnú závislostiam,aby to to vákuum, aby tú prázdnotu prehlusili.
Pravdepodobne sa ťa táto odpoveď prekvapila ,ale pozri za skúšku nič nedáš.Kdekolvek si - môžeš jednoducho povedať: príď Duchu Svätý a naplň moju tretiu nádobu,alebo náplň moje vnútro, naplň moje srdce, daj mi odvahu.Duch Svätý je "gentleman" , on prichádza na pozvanie.
Ver tomu, že on neprichádza iba k " svätým" a dokonalým ľuďom ,lebo to by neprišiel k nikomu.On prichádza k tým ktorí ho jednoducho zavolajú a ktorí ho chcú a potrebujú.
Výhoda je, že okrem toho, že odchádza strach, prichádza s ním láska, radosť,pokoj a pod.
A kľudne keď uznáš za vhodné, môžeš ten boj so strachom samozrejme kombinovať s nejakou pomocou psychológa.
Výhoda Ducha Svätého je, že ti je k dispozícii 24/7 kdekoľvek.
@anonym_autor diagnoza = lieky. Ano mam OCD sama to viem regulovat ak zivot ide pekne hladko a nic sa nekazi. Lenze to sa neda naplanovat zivot je tazky a vtedy okrem liekov nic nezaberie. Nie je to o pevnej voli, IQ a podobne, vtedy logika nefunguje. Nikto ti neda jednoduchy recept ako zit a netrpiet ako prasa, musis sa tym prekusat 😬