Ako sa vyrovnať s odchodom dieťaťa z domu?
Ahojte, pred cca mesiacom sa syn odsťahoval do vlastného. Samozrejme, som rada, že sa osamostatnil, našiel si svoje miesto a darí sa mu. Presne takto by to asi malo byť.
Lenže úprimne... nejako sa s tým neviem zmieriť. Občas vojdem do jeho izby, ktorá je teraz prázdna, a normálne ma prepadne smútok. Chýbajú mi naše bežné rozhovory, ten ruch doma, aj obyčajné maličkosti, ktoré som kedysi brala ako samozrejmosť.
Viem, že je to prirodzená súčasť života, ale zaujíma ma, ako ste toto obdobie zvládali vy. Trvalo dlho, kým ste si zvykli na prázdnejší dom? Aj som za neho šťastná, aj smutná zároveň, možno osamelá.
Chce to len čas,je to úplne prirodzené, keď niekoho máš rada a s niekým si rozumieš ❤️
neumrel predsa nemáš pre čo byť smutná
@anonym_603026 Ja viem že neumrel. Ja si myslim že mam pravo byť smutna.
@anonym_603026 Ja viem že neumrel. Ja si myslim že mam pravo byť smutna.
@anonym_autor urob si ďalšie a smutok prejde
@anonym_603026 Ja viem že neumrel. Ja si myslim že mam pravo byť smutna.
@anonym_autor syndrom prazdneho hniezda,a pozor na tvoje emocie aj tie vedia tvoje dieta brzdit a ani o tom nemusite vediet.
Urcite je tazke zvyknut si na to. Kedze povedzme 20 rokov si denne zila s niekym,vyplnali ste si spolocny cas a zrazu je prec. Casom to preboli a verim,ze si budes uzivat aj ten pokoj a prazdno v dome.
@gribka1 Áno, teraz som už sama.
@anonym_autor treba si vediet naplnit cas, je cas aby si sa postarala sama o seba, o to aby si svoj cas naplnila tak aby si bola s tym spokojna. Je tolko moznosti, len si treba nejaku vybrat
@anonym_autor kup si psa
Ahoj, začni sa niečomu venovať, čo ti spôsobí radosť. Koníčky, šport, alebo si naozaj kúp domáce zvieratko. Budeš mať niekoho, kto bude na tebe zavislý a zároveň mu môžeš dávať lásku, opateru. Ak by si mala psíka, chodíš medzi ľudí, spoznáš možno niekoho, kto ti bude blízky. Držím prsty.
Mas pravo byt smutna, cas to polieci. Asi ti nedam dobru radu, ale tes sa z toho, ze je zdravy a samostatny. Vyskusaj chodit na jogu, niekde medzi zeny, alebo na nejake cvicenie, ja som nasla skupinku fajn dievcat prave na joge. Pomohol mi aj kostol, ist na omsu, tam sa tiez zvyknu najst fajn ludia. Moje jedno dieta je handikapovane a velmi sa obavam, co s nim bude, ci bude celkom samostatne, nic viac by som si v zivote uz nezelala.
Je úplne normálne cítiť smútok. Tiež som to tak mala. Ale zároveň som veľmi rada, že dieťa sa osamostatnilo a má svoj život. Horšie by bolo, ak by ti ostal "na krku". Dospelý človek sa musí osamostatniť, je to tak v poriadku. Smútok prejde, neboj sa a začneš si užívať to, že už nemusíš variť, prať a pod. Aspoň teda, ja som tomu rada, konečne robím len to, čo chcem ja. A samozrejme, potrebuješ mať aj nejaké záľuby a pod., nie sedieť na zadku doma a pozerať na dvere detskej izby.
Moja mama sa s tým nevedela vyrovnať a bolo to veľmi ťažké. Začala z toho smútky piť a potom vyvolávala a robila zlé veci. Nakoniec musela vyhľadať psychiatra a dal jej lieky. takže toľko k tomu syndrómu prázdneho hniezda.
@anonym_autor Síce mám deti ešte malé, úplne sa viem vžiť do Tvojej kože. A chápem Ťa. Objimam Ťa! ❤️❤️❤️
Tohto sa aj ja obávam a úplne ta chápem. Ale tiež by som asi nebola rada, keby dieťa ostane celý život so mnou na úkor jeho šťastia. Svokra to tak ma, že švagor s nou žije a to tiež nie je dobre.
Určite máš právo byť smutná. Ešte je to čerstvé, časom sa to určite zlepší. Nezostávaj sama. Nájdi si niečo, čím sa zamestnáš, hoc aj klub turistov alebo psíka. Jedna etapa tvojho života sa skončila, teraz je čas začať niečo nové. Ja mám doma jedno dospelé dieťa s autizmom, to sa asi nikdy neosamostatní, ale máme to ťažké, lebo ono si chce robiť po svojom a ja zase po svojom… druhé je buď v škole alebo u frajerky, už v podstate rok ho vídam iba raz do týždňa na pár hodín. Zo začiatku mi tiež bolo za ním smutno, po roku mám pocit, že by bol najradšej keby som mu ani nevolala… pritom sme mali pekný vzťah, teraz sme sa odcudzili. Ale mám aj psíka takže nejaká radosť sa predsa len nájde. Na druhej strane to mám ako ty, som rada, že je samostatný, hlavne keď to porovnám s druhým dieťaťom, ktoré asi nebude nikdy schopné samostatne fungovať.
ja som sa tešila, že ho budem chodiť pravidelne navštevovať, lebo sa presťahoval neďaleko gymu kam chodievam - mami, môžeš občas prísť, ale nie tak často ako si to predstavuješ ... bola som tam za ten rok čo tam býva asi 5x 😂
ale chodí cez víkendy na obedy - takže ho vidím vtedy - plus 2x do týždňa sa zastaví cestou z práce ...
@anonym_autor mas pravo na tieto pocity.
Nas to caka od septembra. Starsia je z domu prec uz 7 rokov, teraz ide aj mladsia. A aby to nebolo take jednoduche, obidve su/budu v zahranici.
Chce to asi len cas a najst si nejaku cinnost, cim si zabavis hlavu aj ruky. Drzim palce, nech je lepsie.
@anonym_autor kup si psa
@anonym_d45365 psa nech si autorka teraz nezaobstarava. Zviera nie je naplast, ale zavazok na mozno aj 15 rokov. Nech si da niekolko mesiacov na vyrovnanie sa s touto situaciou, a potom sa rozhodne co a ako dalej, ako bude chciet zit svoj zivot.
neumrel predsa nemáš pre čo byť smutná