Čo považujete za najhoršiu bolesť na duši?
Viem, ze snad kazdy ma nejake to svojej trapenie...ti, co nie, su pravdepodobne stastni ludia.
Mna najviac boli OSAMELOST, ktoru citim teraz cez prazdniny este intezivnejsie, kedze vsetci chodia k starym rodicom, partie kamaratov na chaty, grilovacku...
Mam muza a dve deti, bohužiaľ už nemáme rodičov ani ja ani muž, čiže naše deti nemôžu ísť ani nikam na prázdniny, toto ma neskutočne boli, keďže ja ako dieťa som bola stále u babiek so sesternicami, mali sme úžasné leta...
Keby máme aspoň dobrých priateľov, ktorí sú ako rodina...ale bohužiaľ nemáme....máme malý okruh ludi, ale sú to skôr známi, nie je to ten pocit, že vždy máš niekoho kam môžeš prísť bez ohlásenia, vždy si vítaná (ako je to s rodičmi).
Nemám rada prázdniny, mňa tá bolesť na duši ničí normálne a je mi ľúto aj našich detí...že nemajú babku, dedka, nemaju kde tráviť prázdniny...
Viem, že väčšina prežíva svoje boly a bola by som rada, aby ste sa mnou o nej podelili, nech zmiernim aspoň nachvíľu ten hnusný pocit, ktorý má zabíja.
Dakujem
Stručné zhrnutie
- Hlavné zdroje bolesti na duši v diskusii sú osamelosť, nespracovaná strata blízkych a chýbajúci sociálny oporný systém (napr. starí rodičia).
- Odporúčané riešenia zahŕňajú psychoterapiu alebo konzultáciu s psychológom; v diskusii sa uvádza, že na Slovensku sa na psychológa často čaká aj 3 mesiace, preto sa odporúča hneď sa objednať.
- Praktické opatrenia spomínané v diskusii sú posielanie detí do táborov, organizovanie dovoleniek (príklad uvedený: 1 týždeň v Grécku), víkendových aktivít a aktívne budovanie priateľskej podpory pre rodinu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako získať odbornú pomoc pri dlhodobom smútku po strate rodiča?
A: Vyhľadať psychológa alebo psychoterapeuta; v diskusii sa uvádza, že na Slovensku sa na ambulantného psychológa môže čakať aj 3 mesiace, preto sa odporúča sa hneď objednať.
Q: Čo robiť, ak nemám starých rodičov, kam by deti mohli ísť na prázdniny?
A: Praktické riešenia uvedené v diskusii zahŕňajú poslať deti do denných alebo pobytových táborov, organizovať rodinnú dovolenku (príklad v diskusii: 1 týždeň v Grécku) alebo plánovať víkendové aktivity a grilovačky.
Q: Kedy je smútok dostatočne závažný na to, aby som vyhľadal odbornú pomoc?
A: Ak smútok narúša bežné fungovanie, trvá roky (v diskusii sa spomínalo 10 rokov nespracovanej straty) alebo sú prítomné intenzívne sebaobviňujúce či extrémne depresívne pocity, odporúča sa konzultácia s psychológom.
Q: Ktoré stavy účastníci diskusie označili za "najhoršiu bolesť na duši"?
A: Medzi uvedené najzávažnejšie pocity patria smrť vlastného dieťaťa, strata blízkeho človeka, rodinné zlyhanie a vážne traumy vrátane sexuálneho zneužitia; tiež sa spomína diagnostikovaná hraničná porucha osobnosti ako zdroj celoživotnej bolesti.
Q: Ako môžem skompenzovať deťom chýbajúce vzťahy so starými rodičmi?
A: Riešenia v diskusii zahŕňali vytváranie iných zážitkov (tábory, dovolenky, spoločné aktivity), budovanie priateľskej siete a dôraz na prítomnosť a stabilitu rodičov ako zdroj bezpečia a lásky.
Závery z diskusie
Zhoda
- Nespracovaná strata blízkej osoby vedie k dlhodobému emocionálnemu utrpeniu a môže sa opakovane zhoršiť v obdobiach voľna.
- Viacerí odporúčajú vyhľadať psychológa alebo psychoterapeuta; v diskusii sa uvádza, že čakanie na Slovensku môže byť aj 3 mesiace.
Sporné názory
- Niektorí považujú absenciu starých rodičov a prázdniny bez babky za hlbokú bolesť; iní tvrdia, že ide o prehnané trápenie, ktoré sa dá kompenzovať rodinnými aktivitami.
- Niektorí tvrdia, že najhoršia bolesť je smrť dieťaťa; iní považujú za najhoršie rodinné zlyhanie, zneužitie alebo chronické psychické ochorenia.
Otvorené otázky
- Ako najefektívnejšie spracovať dlhotrvajúci nepomenovaný smútok, ktorý sa opakovane objavuje počas voľných dní?
- Ako rýchlo a kde presne (konkrétne ambulancie alebo centrá) sa dá v Slovensku objednať na psychologickú pomoc s kratším čakaním?
- Aké miestne služby alebo komunitné zdroje sú najvhodnejšie na budovanie sociálnej podpory pre rodičov bez rodinných opôr?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychológ, psychoterapia, hraničná porucha osobnosti, OCD, autizmus, detská onkológia, tábory, dovolenka, grilovačky
Miesta a osoby
Slovensko, Grécko
@anonym_autor Ahoj, ja mam hranicnu poruchu a to je taky celozivotny pain, ze koniec. Prezivam strasne negativne pocity smerom k mojej matke, ze toto dopustila. Vacsinu zivota som sice v pohode ale ked nie som, tak sa citim ako zahrabana kilometer pod zemou, z ktorej sa nemozem vykopat.
@anonym_2743f7 ja celkom nerozumiem, čo znamená , že toto moja matka dopustila, mala to ona a je to dedičné? Či sa taká porucha získa nejakou traumou, výchovou, skôr možno nevychovou, nezáujmom . Ak by si bola taká dobrá a priblížila nám to, ak sa ti dá
@anonym_2743f7 A ako to tvoja matka dopustila ? Myslis, tak, ze ona moze za to ze mas tu poruchu ?
@anonym_b3ad38 presne nás napadla ta istá otázka
@glorikarebeka áno, to verím, žiť s pocitom, že rodinu máš a sklame ťa, je určite hrozný pocit.
Ale veď my chodíme na prázdniny, boli sme v grécku týždeň aj s jednou rodinou, grilujeme cez víkendy, že snažíme sa robiť deťom program...
Ale dovolenky v práci je málo, čiže pol prázdnin trávia v táboroch...tak mi je to ľúto velmi
@anonym_autor Prepana krala. Tyzden v Grecku ste boli, aj ste grilovali s rodinou, aj su deti v taboroch....tak ja u neviem. Sak to mas uplne uplne ze perfektne.
My tiež nemáme starých rodičov, kam by mohli deti ísť. Ale ani ja ako dieťa som ich nemala, tsk mi ani netrklo, že by to mohol byť problém. Deti majú svojich kamarátov, s ktorými tráviš čas
@anonym_autor Skor si myslim, ze naozaj si nemala cas spracovat nahlu smrt matky. Kedze si cakala babatko tak si musela riesit asi hlavne tehotenstvo, babatko. Mozno si sa podvedome branila nejak tak poriadne si to odzialit prave koli malemu, aby si mu v brusku trapenim neublizila. A potom prisiel porod a uz boli zas ine starosti a povinnosti a akoby si nikdy nenasla cas si to normalne odzialit odsmutit. A ono to asi niekde v tej hlave stale sa vynara.
keď bol syn malý mali sme rodičov z oboch strán a NIKTO ho nechcel na prázdniny, lebo bol náročný, veľa plakal a vyžadoval, aby sa mu niekto venoval, hral sa s ním čiže 0
potom keď bol starší začal chodiť do táborov a to sa mu veľmi páčilo, chodili sme na dovolenky, letá boli fajn
mám kopec rodiny, ale nejaké extra super vzťahy nemáme, každý si žije svoj život, občas sa vidíme, ale teda keby som ozaj potrebovala pomoc asi by nikto nesadol do auta ma zachraňovať
teraz sme my mamy, my sme tie silné, o ktoré sa naše deti majú opierať, ja som teda so svojou nemala taký vzťah ako ty so svojou, skús vyhľadať odborníka aby ti pomohol to spracovať
Bola si tehotna ked mama zomrela . Nedovolila si si uplne precitit uvedomit tu strstu bolest. A teraz ju prezivas zas a zas ako novu ranu hoci je to uz 10r . Pises o samote ako si bola sama na babatko ..nemas oporu istotu o koho sa opriet … ale od toho by mal byt partner-manzel. On tam nebol? On ti tie pocity nedava? Alebo ho beries ako samozrejmost a chyba ti spriaznena dusa? Mozno aj mat dobru kamosku by ti pomohlo . Ty mas mozno pocit viny , ze si to vtedy neprezivala tak intenzivne ako by si “ mala .” A teraz to kompenzujes nezdravym sposobom. Potrebujes sa zmierit stou stratou a najst mier v dusi ze uz to tak je.
@anonym_autor Dolieha na teba nespracovana smrt mamy...Tvoje deti podla mna ziadny problem nemaju a z ich pohladu maju dobre leto, len tebe je strasne smutno, lebo doteraz nebol na ten smutok cas. Ja by som sa tomu na tvojom mieste nebranila a bola smutna, ved to realne je velka rana prist o tak blizkeho cloveka. Ked tomu das priestor, tak to postupne zoslabne.
Ale inak ja ta aj chapem. Ja sice rodicov este mam a zdravych, ale uz su po 70ke a je to uz take, ze clovek nikdy nevie. A strasne si prajem, aby tu boli co najdlhsie, ani nie preto, aby mi pomahali, ale aby syn mal s nimi zazitky, spomienky, aby mal moznost sa od nich nieco naucit. Mam pocit, ze keby tu neboli, tak by bola v nasich zivotoch diera, ktoru by nic ine nezaplnilo. A je mi aj strasne luto, ze svokra sa nedozila maleho, citim dieru aj po nej. Nie su to sice pre mna tie najhorsie pocity a predstavy v mojom zivote, ale tiez sa tym casto zaoberam.
Samota. Ale tá keď si s ľuďmi ale aj tak sa cítiš úplne sám
@anonym_autor Deti najviac potrebujú bezpečie, lásku a prítomnosť rodičov. Mrzí ma, že prežívate obaja takúto bolesť.
Ani ja som nemala babky a dedkov. Mám rodičov a tí mi robili program cez letné prázdniny. Ale ja som vyrastala v dobe, keď nebol problém ak som bola sama doma, pretože sme čas trávili spolu vonku s kamarátmi od rána do večera, chodili na kúpalisko a pod a keď oni boli na prázdninách, tak mi to vynahrádzali rodičia.
Kym nemas tazku formu somatickeho OCD, ver,ze nevies,co je bolest na dusi. Osamelost moze ist popritom handry fajcit.
@anonym_autor Ahoj, ja mam hranicnu poruchu a to je taky celozivotny pain, ze koniec. Prezivam strasne negativne pocity smerom k mojej matke, ze toto dopustila. Vacsinu zivota som sice v pohode ale ked nie som, tak sa citim ako zahrabana kilometer pod zemou, z ktorej sa nemozem vykopat.
@anonym_2743f7 môžem sa spýtať čo myslíš pod tým že toto dopustila? Myslíš, že sa dalo tvojej chorobe predísť a matka je na vine?
Napíšem ti teraz pohľad dieťaťa, moja mamina si prešla niečím podobným s otcom, keď ma čakala. Ona to podľa mňa nikdy nespracovala, nezmierila sa s tým. Mala vtedy 20 rokov. Za celé tie roky som u nej nevidela úprimnú radosť a prenášalo sa to aj na nás na deti. Vianoce boli u nej plné smútku, uzatvárania sa do seba.
Ak v sebe nájdeš silu, skús vyhľadať pomoc aby si si stratu maminy mohla naplno odsmútiť a pohnúť sa ďalej. Aby si ju nepreniesla ďalej na tvoje deti, ktoré potrebujú šťastnú a vyrovnanú mamku.
@anonym_autor toto??Ako to sa mozes povazovat za stastnu zenu,lebo nemas ziadne trapenie.Ja povazujem za najvacsiu bolest chore dieta.Alebo vaznud chorobu ked ma zena a ma male deti,to si tazke veci,nie ze deti nejdu na prazdniny k babke.
@anonym_04dc
@beata_k áno mamina mi tragicky zahynula, ked som cakala prve dieta...bola som v 6 mesiaci....cize prisla som o najdokezitejsiu osobu, mamu, kamaratku a zaroven som.musela byt silna kvoli babatku...nemala som ani "cas" smutit, mala bola velmi nepokojna prvy rok, stale plakala ked sa narodila a ja bez pomoci akejkolvek...asi som to nemala cas zapracovat a vzdy to na mna dolieha ked mam viac volneho casu a viac premyslam
@anonym_autor No neviem tak chodte k moru na 3 tyzdne,stale lepsie ako nemoct ist lebo mas doma prave tu mamu o ktoru sa musis starat lebo sama sa ani nepostavi.A kvoli takemu rodicovi sa potom nemozes venovat svojej rodine.Vzdy su to uhly pohladov,10 r je dost velq casu na znierenie s odchodom rodicov.Ja mam len jedneho ale moje deti nevhodia nikam na prazdniny ,su doma ako tvoje plus bonus starame sa o mamu uz 10r ktora je uplne na nas zavisla,a ide nasim partnwrom uz aj na city.Takze tvoje problemy su naozaj nastastie prijatelne.
@anonym_autor Mám narcisticku matku, ktorá ubližuje mojim deťom, mužovi a mne .....radšej by som ju nemala...
@anonym_autor Ja považujem za najhoršiu bolesť na duši že dvaja ľudia čo ma mali chrániť a ľúbiť sa ku mne zachovali zle. Otec sa na mňa vykašľal keď som mala 5 rokov a mama ma odvtedy nenávidela že kvôli mne nás opustil. Týrala ma psychycky aj fyzicky. Nikdy na to nezabudnem aké som mala hrozné detstvo 😭
@anonym_autor najhorsia moja bolest, s ktorou denne zijem uz 11r, je to, ze ako dieta ma zradila a ublizila moja najblizsia rodina...otec, dedko a ujo ma sex.zneuzivali a otec znasilnoval ako trest za to, ze sa to dozvedela babka. Cely zivot bola mojim najlepsim clovekom, kde som citila, ze ma ma niekto rad a v dospelosti sa dozviem pravdu, ze im drzala stranu a ani ona ma pred nimi neochranila. Moju rodinu uz nenavidim a nase deti uz par rokov mojho akoze otca nevideli a viac ani neuvidia.
@anonym_autor Ahoj, ja mam hranicnu poruchu a to je taky celozivotny pain, ze koniec. Prezivam strasne negativne pocity smerom k mojej matke, ze toto dopustila. Vacsinu zivota som sice v pohode ale ked nie som, tak sa citim ako zahrabana kilometer pod zemou, z ktorej sa nemozem vykopat.
@anonym_2743f7 A ako to tvoja matka dopustila ? Myslis, tak, ze ona moze za to ze mas tu poruchu ?