Dá sa prestať niekoho milovať?

Zamilujete sa. Cítite nádej, lásku, šťastie. Užívate si všetko to krásne, nežné a príjemné. Žijete jeden pre druhého, dýchate jeden za druhého. Je pri vás, keď zaspávate, aj keď sa ráno prebúdzate. A zrazu príde moment, pri ktorom ani neviete, ako sa vlastne objavil. Možno len malý plamienok, pri ktorom sa ešte dalo namiesto Nie povedať áno. A potom sa to začne nabaľovať. To jedno vyslovené nie sa vaším vzťahom nesie ako pár zrniek mokrého snehu, na ktoré sa postupne nabaľuje ďalší a ďalší sneh. Až napokon vznikne lavína, ktorá so sebou zmietne všetko, čo ste spolu vybudovali. Všetko krásne, všetko, čo dávalo zmysel, čo vášmu vzťahu dávalo podobu, pevnosť a logiku. Keď sa lavína konečne zastaví, zostanete v nej uväznení. Neviete, kde je vrch, ktorým smerom sa máte vyhrabať ani kadiaľ vedie cesta von. Možno by ste sa obaja dokázali vyhrabať. Možno by ste obaja ešte mali dosť síl. Lenže ste stratili smer. A možno aj to najdôležitejšie, spoločnú vôľu dostať sa z tej lavíny spolu. Pretože v lavíne to už nefunguje tak, že jeden povie, Pomôžem ti, podržím ťa, vyhrabeme sa odtiaľ spolu. Nie. V lavíne každý bojuje o vlastný nádych, každý sa snaží dostať čo najskôr na povrch. Každý hľadí na to, aby prežil. A ten, kto zostáva dolu, postupne stráca dych. Čaká, možno ešte dúfa, ale napokon mu dochádzajú sily. A tak vzťah pomaly zomiera. Nie preto, že by v ňom nikdy nebola láska. Ale preto, že lavína bola silnejšia než schopnosť dvoch ľudí zachrániť to, čo kedysi tak veľmi milovali.