icon

Keby ste zajtra umreli, bolo by vám to ľúto?

16. jún 2026

Ahojte, viem že trošku drsná otázka, ale keď život je tak ťažký. Od malička sa mi dejú samé zlé veci a nie nie som negatívna ale ozaj sa to nedá zvládať už všetko. A vy ste spokojní so svojím životom alebo keby ste zajtra umreli tak by ste boli aj radi?

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 6. aug 2026 · 59 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Mnoho rodičov v diskusii uviedlo, že by im bolo ľúto zomrieť kvôli deťom a rodine, a preto zostávajú pre deti ako hlavný dôvod zostať nažive.
  • Ako dostupné riešenie pri ťažkých pocitoch odporučili vyhľadať odbornú pomoc u psychológa.
  • Ako copingové stratégie ľudia spomínali duchovnú vieru (predstava neba, modlitba sv. Františka z Assisi), angažovanie sa v aktivitách (joga, fyzioterapia, bojové umenie, štúdium) a starostlivosť o blízkych.


Q: Ako nájsť odbornú pomoc, ak mám myšlienky na to, že by mi bolo lepšie zomrieť?
A: V diskusii viacerí radili vyhľadať psychológa ako prvý krok; konkrétne kontakty alebo linky podpory v téme uvedené neboli.

Q: Prečo veľa ľudí uvádza deti ako dôvod, prečo nechcú umrieť?
A: Viaceré príspevky explicitne uvádzali, že rodičia ostávajú kvôli deťom, aby ich vychovali a zabezpečili; niektorí priamo spomínali obavy, kto by sa postaral o ich deti.

Q: Pomôže viera alebo náboženstvo pri strachu zo smrti?
A: Niektorí diskutujúci uviedli, že im viera a nádej na nebo prinášajú pokoj; konkrétny príklad v diskusii: spomenutá modlitba sv. Františka z Assisi a viera v nebo.

Q: Aké každodenné aktivity môžu pomôcť zvládať pocity beznádeje a zbytočnosti?
A: V téme boli uvedené konkrétne aktivity ako joga, štúdium, bojové umenie, rehabilitácia a dobrovoľníctvo pri starostlivosti o zvieratá ako spôsoby, ktoré ľuďom pomáhajú nájsť zmysel.

Q: Ako sa vyrovnať so stratou blízkych a dlhodobou opaterou chorých príbuzných?
A: Diskusia obsahovala reálne príklady dlhodobej starostlivosti (desaťročná opatera rodičov, demencia); niektorí odporúčali organizovať starostlivosť, plánovať testament a vyhľadávať profesionálnu opateru, konkrétne inštitúcie však neboli uvedené.

Q: Je bežné mať myšlienky „aspoň by som mala konečne pokoj“ bez okamžitého plánu na sebapoškodenie?
A: Áno, viacerí priznali podobné myšlienky; diskusia zároveň odporúčala, že ak také myšlienky bránia v každodennom fungovaní, treba hľadať psychologickú pomoc.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Mnoho príspevkov zdôraznilo, že primárnym dôvodom zostať nažive sú deti a rodinné záväzky.
  • V diskusii sa opakovane odporúčalo vyhľadať odbornú psychologickú pomoc pri nevládnutí s ťažkými pocitmi.


Sporné názory

  • Niektorí tvrdia, že človek si môže „zariadiť“ život a ovplyvniť svoje šťastie; iní zdôrazňujú, že mnohé udalosti (znásilnenie, terminálne choroby, náhody) človek neovplyvní.
  • Niektorí veria, že viera a predstava neba zmierňujú strach zo smrti; iní argumentujú, že mŕtvy necíti nič a preto by mu „ľúto“ byť nemohlo.


Otvorené otázky

  • Kto zabezpečí opateru detí a domácnosti pri predčasnej smrti rodiča?
  • Kedy a akým spôsobom presne vyhľadať odbornú pomoc pri opakovaných myšlienkach na smrť?
  • Ako prakticky zladiť dlhodobú starostlivosť o chorých príbuzných so zachovaním vlastného duševného zdravia?


Spomenuté značky a firmy

žiadne

Spomenuté produkty a metódy

testament,pripravený hrob,modlitba sv. Františka z Assisi,fyzioterapia,joga,bojové umenie,rehabilitácia,depresia,demencia,terminálne štádium

Miesta a osoby

sv. František z Assisi,Epikuros

avatar
euka210
16. jún 2026

@anonym_autor mne to moze byt jedno, ja by som uz mala svaty pokoj 😁 ...ale manzel by to mal s 3 detmi narocne, jemu by som chybala a aj detom, takze zatial sa umierat nechystam 😉

avatar
lindusss2016
17. jún 2026
@anonym_autor

@anonym_94e2c9
To nie je tak úplne pravda, keď ti jeden po druhom umrú členovia rodiny a aj manžel a všetci na nejaké vážne choroby tak to nie je vôbec super. Ale človek musí žiť ďalej

@anonym_autor mne rodicia umreli, s manzelom som sa rozviedla, sestra ma take vazne ochorenie, ze je invalid a uplne ju to zmenilo, nie je to uz ona. Ja napriek tomu mam pekny zivot, skvele deti, partnera, kamaratov, vela znamych. Mam 39 rokov, stale sa posuvam, profesne, odborne, vo volnocasovych aktivitach,cestujem, studujem, zijem na plno. Niekedy je toho na mna vela, ale ja som takto stastna. Mozno keby som nemala tolko aktivit, opustila by som sa a mala podobne myslienky o tom, aky mam tazky zivot. Niektore veci naozaj my neovplyvnime, ale mozme zmenit svoje nastavenie.

anonym_654c41
17. jún 2026

Nechcem umriet,radsej zit s kazdodennymi radostami i starostami,az ked budu deti zaopatrene a kazde si bude zit svoj stastny zivot,potom si poviem tak ucel splneni a mozme spolu odist hore,ja a muz spolu,spolocny posledny vydych..
Takto by som si to predstavovala,kedy by mi to uz luto nebolo.

avatar
moonlight1210
17. jún 2026
@anonym_e93058

@anonym_79d968 A teraz to prelož do slovenčiny🙈

@anonym_e93058 ze ked sa ti rodina bezne dozije 80tky, veris, ze i ty mas casu dost.
Potom vidis video, ako ta moze zabit obycajna tromboza do par sekund a zrazu si vazis vsetko, lebo si uvedomis, ze ten cas nemas nijak garantovany.

anonym_a5354f
17. jún 2026
@anonym_c933ed

@anonym_94e2c9 prepáč, ale toto je taká hlúpa odpoveď, že až!
Ako si môžeš zariadiť život, keď nastanú situácie, ktoré nedokážeš ovplyvniť?
Príklad: mama má vážne ochorenie v terminálnom štádiu, otec alzheimera, tvoj brat je alkoholik, tvoj syn bude ťažký autista, ktorý potrebuje opateru 24/7 a manžel mal ťažkú nehodu, momentálne ležiaci v nemocnici a vieš, že ho o pár týždňov prepustia domov a ty ho budeš ešte aj kŕmiť a chodiť s ním na rehabilitácie. Toto bol len príklad, ako nie všetko ide tak, ako si predstavujeme. Tvoja veta o zariadení si života, je chujovina ako víno.

@anonym_7a4a5e
@anonym_c933ed
Okolnosti nevieme ovplyvniť ale vieme ovplyvniť kto sme
Skúsme ísť do krajín,kde dennodenne zažívajú násilie,kde zazivaju choroby,utrpenie
A tak ako sa nájdu tí co sa odpalia pre ich jedinú motivaciu ilúzie ,, vyššieho dobra,, tak sa nájdu aj tí co su radi, že môžu zažiť lúče svetla, podať chorému vodu, tešiť sa že môže vidieť zas toho túlavého psa s modrými očami, radosť, že si zaspieva svoju obľúbenú melódiu
Takže áno je to o človeku

anonym_de6685
17. jún 2026

@anonym_autor nuž, ja si vždy poviem, že vždy môže byť aj horšie

avatar
zuzulkika
17. jún 2026
@lindusss2016

@anonym_autor mne rodicia umreli, s manzelom som sa rozviedla, sestra ma take vazne ochorenie, ze je invalid a uplne ju to zmenilo, nie je to uz ona. Ja napriek tomu mam pekny zivot, skvele deti, partnera, kamaratov, vela znamych. Mam 39 rokov, stale sa posuvam, profesne, odborne, vo volnocasovych aktivitach,cestujem, studujem, zijem na plno. Niekedy je toho na mna vela, ale ja som takto stastna. Mozno keby som nemala tolko aktivit, opustila by som sa a mala podobne myslienky o tom, aky mam tazky zivot. Niektore veci naozaj my neovplyvnime, ale mozme zmenit svoje nastavenie.

@lindusss2016 ahoj...prosím ťa...ako vieš toto všetko pospajat...rodina,kariéra,aktivita...počas dňa...ja to tak obdivujem na ľuďoch...

anonym_dcc899
17. jún 2026
@anonym_autor

@anonym_94e2c9
To nie je tak úplne pravda, keď ti jeden po druhom umrú členovia rodiny a aj manžel a všetci na nejaké vážne choroby tak to nie je vôbec super. Ale človek musí žiť ďalej

@anonym_autor nehnevaj sa ale každému jednému človeku zomierajú blízki príbuzní...tomu neutecie nikto. Každý jeden toto zažíva.

avatar
petracandle
17. jún 2026

@anonym_autor ja by som bola najviac šťastná keby môžem žiť aj 500 rokov 😃

avatar
ivelina43
17. jún 2026

Ja ešte ted nechcem umrieť, neviem si predstaviť aby ostal môj muž s deťmi sám☹ Chcem tu byť pre ne a podporovať ich a viesť ich k dobrým veciam. Bohužial ich otec nie je to príkladný otec takže určitě by som chcela žiť pokiaľ sa moje deti neosamostatnia a budú žiť štastný život.

anonym_024fd0
17. jún 2026

@anonym_autor ja este musim 10 rokov vydrzat som jednorodic aby bol syn samostatny no a potom sa chcem venovat konecne sebe 😉

avatar
tilly
17. jún 2026

Bolo by mi ľúto mojich rodičov. Žiadny rodič by nemal prežiť svoje deti.
Bolo by mi ľúto, že tu nechávam svojho muža a nechávam na neho všetko, celú domácnosť, deti, psa, všetko o čo som sa starala, všetko by zostalo na ňom.
Bolo by mi ľúto detí, prišli by o matku.

avatar
bielasovicka
17. jún 2026
@anonym_79d968

Clovek sa ucucka, ze rodicia dosiahli 80.tky,tak aj ono dieta sa dozije, plus nieco navrch. Potom ti podbehne reelsko, ze pri krcakoch ti odtrhne tromb a je do minuty po tebe. Presne to som potrebovala vidiet😤 uz zijem s tym, ze kazdy den je DAR. ▪️

@anonym_79d968 že čo?

anonym_891830
17. jún 2026

@anonym_autor nikdy som sa nezamýšľala nad takym primitivizmom. 🫣😵‍💫

anonym_79d968
17. jún 2026
@anonym_e93058

@anonym_79d968 A teraz to prelož do slovenčiny🙈

@anonym_e93058 na porozumenie ti tvoje iqacko nestaci, skoda namahy... 🪲

avatar
avicii18
17. jún 2026

Smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť. A keď príde smrť, nie sme tu my.
- Epikuros -

avatar
tiezjedna
17. jún 2026

@anonym_autor keby som zajtra zomrela, tak už by mi to muselo byť jedno. Keby som sa mala rozhodnúť, či zajtra zomriem, tak nie, nechcela by som. Život je krásny, len ho treba vedieť žiť.

avatar
rozculena
17. jún 2026

@anonym_autor keby som zajtra umrela,tak som mŕtva a nemám žiadne pocity,takže by mi to nemohlo byť ľúto

anonym_e93058
Autor odpoveď zmazal
anonym_e93058
17. jún 2026
@anonym_79d968

@anonym_e93058 na porozumenie ti tvoje iqacko nestaci, skoda namahy... 🪲

@anonym_79d968 Vážne? To sa nedalo napísať normálne, ale musela si tú hatlaninu tam načmárať? To svedčí o tvojom IQ, nie o mojom, ty hviezda🙈

avatar
lindusss2016
17. jún 2026
@zuzulkika

@lindusss2016 ahoj...prosím ťa...ako vieš toto všetko pospajat...rodina,kariéra,aktivita...počas dňa...ja to tak obdivujem na ľuďoch...

@zuzulkika tak u mna vela robi hlavne to, ze moja praca a aktivity maju spolocneho menovatela a to je pohyb. Ja som doobeda rehabilitacny pracovník - zdravotnik, studujem fyzioterapiu, poobede ucim jogu a mojim konickom je bojove umenie, ktore robime ako rodina vsetci a toto dost setri cas, ze nemusim rozvazat kazde dieta zvlast ci na treningy, ci na sutaze, lebo toto si v podstate odbijeme vsetci spolu. Ked mam svoje lekcie jogy, deti su v 99% pripadoch so mnou, takze sme v podstate spolu, ucia sa to, comu sa venujem ja. Ale ideme neustale v jednom kole vsetci, nejaky cas na povalovanie sa doma velmi nemame. Ked sa da, tak cestujeme, casto je to prave vramci sutazi a workshopov, ale vzdy si tam spravime aj mslu poznavacku. Ale niekedy je to naozaj narocne, hlavne v skuskovom 🙈

anonym_67a809
20. jún 2026

Mám 67 rokov, nie som ani optimistka, ani pesimistka, som realistka. Som pripravená na najhoršie, čakám najlepšie a beriem veci tak, ako prídu. A preto už mám aj pripravený hrob podľa mojich predstáv (bez mena), chystám sa spísať testament, ale umrieť sa nechystám. Hoci mám za sebou 5 operácii, 4 hospitalizácie a toľko diagnóz, že podľa obvodnej lekárky mám už nárok na truhlu, nielen na doplatok zo zdravotnej poisťovne, chystám sa žiť tak dlho ako mi osud dopraje a tento čas využiť naplno. Rada sa učím nové veci, ešte stále pracujem z domu, mám dvoch vnukov (pre ktorých som najmúdrejšia babka na svete), počúvam hudbu, čítam, mám rada rôzne ručné práce, šoférujem, milujem zvieratá (okrem vlastných kŕmim všetkých mačacích a psích bezdomovcov, ježkov a vtáčatá). Kvôli vážnym zdravotným problémom som sa musela vzdať turistiky a bicyklovania, teraz sotva chodím a auto je pre mňa nevyhnutné. Čaká má operácia chrbtice a šedého zákalu na obidvoch očiach, napriek tomu som v pohode. Manželstvo mám celý život naprd, pre muža som a vždy som bola len slúžkou, ktorú treba buzerovať, s ničím mi nikdy nepomohol, nebral na nič ohľad, keď som ležala v nemocnici ani nezavolal, či vôbec žijem. Keď tu nebudem, zistí to až vtedy, keď bude prázdna chladnička. Ale nesťažujem sa, len konštatujem. Moji rodičia sa obidvaja dožili vyše osemdesiatky, obidvoch som desať rokov opatrovala, keď už boli na vozíkoch ťažko chorí (otec mal aj demenciu), farár mi povedal, že už mám cestu do neba vyšliapanú.
Smrti sa nebojím, je to prirodzená súčasť života. Na depresiu a sebaľútosť nemám čas. A celý život sa riadim modlitbou sv. Františka z Assisi: pane, daj mi odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžem, daj mi silu vyrovnať sa s tým, čo zmeniť nemôžem a daj mi múdrosť rozoznať jedno od druhého.

anonym_068c41
29. jún 2026

Momentalne sa citim zbytocna, uz asi mesiac, neviem sa z toho vymotat. Neviem, ci by bolo niekomu luto, keby som zomrela, uz ma nik nepotrebuje.
Ale ja chcem zit. Problem je, ze chcem davat a nemam komu.... Zit len pre seba nedokazem. Snad to obdobie coskoro prejde. Vsetkych som sklamala. Nemam pre koho zit

avatar
sulavikova
29. jún 2026

@anonym_autor nie nebolo. Zatiaľ mám všetko, čo som chcela dosiahnuť. Ale škodoradostne by som som sa pozrela, ako to tam dole dopadlo… žijem pre zážitky, spomienky a poznanie: nie pre mamon, zlato, pozlátko….

avatar
sulavikova
29. jún 2026
@anonym_068c41

Momentalne sa citim zbytocna, uz asi mesiac, neviem sa z toho vymotat. Neviem, ci by bolo niekomu luto, keby som zomrela, uz ma nik nepotrebuje.
Ale ja chcem zit. Problem je, ze chcem davat a nemam komu.... Zit len pre seba nedokazem. Snad to obdobie coskoro prejde. Vsetkych som sklamala. Nemam pre koho zit

@anonym_068c41 nie je to tabu menopauza? Kľudne mi pošlite súkromnú správu.

avatar
eva8
Autor odpoveď zmazal
avatar
eva8
Autor odpoveď zmazal
avatar
ria_sprout
29. jún 2026
@eva8
Odpoveď bola zmazaná

@eva8 poznám ten pocit. Ale podľa mňa sú to len mylniky v živote - keď jedna časť života skonci a ďalšia začne je medzi tým hluché obdobie ktoré vie byť veľmi ťažké. Časom zase človek však nájde smer a bude lepšie. Verím tomu.

avatar
eva8
29. jún 2026
@ria_sprout

@eva8 poznám ten pocit. Ale podľa mňa sú to len mylniky v živote - keď jedna časť života skonci a ďalšia začne je medzi tým hluché obdobie ktoré vie byť veľmi ťažké. Časom zase človek však nájde smer a bude lepšie. Verím tomu.

@ria_sprout dakujem velmi pekne ❤️ Aj ja verim, ze uz to hluche obdobie coskoro skonci.

avatar
cacianka
11. júl 2026

Ako mi môže byť ľúto, že som zomrela, keď som zomretá. Mŕtve telo nič nevie, necíti, nevidí