Keby ste zajtra umreli, bolo by vám to ľúto?

@anonym_autor mne rodicia umreli, s manzelom som sa rozviedla, sestra ma take vazne ochorenie, ze je invalid a uplne ju to zmenilo, nie je to uz ona. Ja napriek tomu mam pekny zivot, skvele deti, partnera, kamaratov, vela znamych. Mam 39 rokov, stale sa posuvam, profesne, odborne, vo volnocasovych aktivitach,cestujem, studujem, zijem na plno. Niekedy je toho na mna vela, ale ja som takto stastna. Mozno keby som nemala tolko aktivit, opustila by som sa a mala podobne myslienky o tom, aky mam tazky zivot. Niektore veci naozaj my neovplyvnime, ale mozme zmenit svoje nastavenie.

Nechcem umriet,radsej zit s kazdodennymi radostami i starostami,az ked budu deti zaopatrene a kazde si bude zit svoj stastny zivot,potom si poviem tak ucel splneni a mozme spolu odist hore,ja a muz spolu,spolocny posledny vydych..
Takto by som si to predstavovala,kedy by mi to uz luto nebolo.

@anonym_e93058 ze ked sa ti rodina bezne dozije 80tky, veris, ze i ty mas casu dost.
Potom vidis video, ako ta moze zabit obycajna tromboza do par sekund a zrazu si vazis vsetko, lebo si uvedomis, ze ten cas nemas nijak garantovany.

@anonym_7a4a5e
@anonym_c933ed
Okolnosti nevieme ovplyvniť ale vieme ovplyvniť kto sme
Skúsme ísť do krajín,kde dennodenne zažívajú násilie,kde zazivaju choroby,utrpenie
A tak ako sa nájdu tí co sa odpalia pre ich jedinú motivaciu ilúzie ,, vyššieho dobra,, tak sa nájdu aj tí co su radi, že môžu zažiť lúče svetla, podať chorému vodu, tešiť sa že môže vidieť zas toho túlavého psa s modrými očami, radosť, že si zaspieva svoju obľúbenú melódiu
Takže áno je to o človeku

@anonym_autor nuž, ja si vždy poviem, že vždy môže byť aj horšie

@lindusss2016 ahoj...prosím ťa...ako vieš toto všetko pospajat...rodina,kariéra,aktivita...počas dňa...ja to tak obdivujem na ľuďoch...

@anonym_autor nehnevaj sa ale každému jednému človeku zomierajú blízki príbuzní...tomu neutecie nikto. Každý jeden toto zažíva.

@anonym_autor ja by som bola najviac šťastná keby môžem žiť aj 500 rokov 😃

Ja ešte ted nechcem umrieť, neviem si predstaviť aby ostal môj muž s deťmi sám☹ Chcem tu byť pre ne a podporovať ich a viesť ich k dobrým veciam. Bohužial ich otec nie je to príkladný otec takže určitě by som chcela žiť pokiaľ sa moje deti neosamostatnia a budú žiť štastný život.

@anonym_autor ja este musim 10 rokov vydrzat som jednorodic aby bol syn samostatny no a potom sa chcem venovat konecne sebe 😉

Bolo by mi ľúto mojich rodičov. Žiadny rodič by nemal prežiť svoje deti.
Bolo by mi ľúto, že tu nechávam svojho muža a nechávam na neho všetko, celú domácnosť, deti, psa, všetko o čo som sa starala, všetko by zostalo na ňom.
Bolo by mi ľúto detí, prišli by o matku.

@anonym_79d968 že čo?

@anonym_autor nikdy som sa nezamýšľala nad takym primitivizmom. 🫣😵‍💫

@anonym_e93058 na porozumenie ti tvoje iqacko nestaci, skoda namahy... 🪲

Smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť. A keď príde smrť, nie sme tu my.
- Epikuros -

@anonym_autor keby som zajtra zomrela, tak už by mi to muselo byť jedno. Keby som sa mala rozhodnúť, či zajtra zomriem, tak nie, nechcela by som. Život je krásny, len ho treba vedieť žiť.

@anonym_autor keby som zajtra umrela,tak som mŕtva a nemám žiadne pocity,takže by mi to nemohlo byť ľúto

@anonym_79d968 Vážne? To sa nedalo napísať normálne, ale musela si tú hatlaninu tam načmárať? To svedčí o tvojom IQ, nie o mojom, ty hviezda🙈

@zuzulkika tak u mna vela robi hlavne to, ze moja praca a aktivity maju spolocneho menovatela a to je pohyb. Ja som doobeda rehabilitacny pracovník - zdravotnik, studujem fyzioterapiu, poobede ucim jogu a mojim konickom je bojove umenie, ktore robime ako rodina vsetci a toto dost setri cas, ze nemusim rozvazat kazde dieta zvlast ci na treningy, ci na sutaze, lebo toto si v podstate odbijeme vsetci spolu. Ked mam svoje lekcie jogy, deti su v 99% pripadoch so mnou, takze sme v podstate spolu, ucia sa to, comu sa venujem ja. Ale ideme neustale v jednom kole vsetci, nejaky cas na povalovanie sa doma velmi nemame. Ked sa da, tak cestujeme, casto je to prave vramci sutazi a workshopov, ale vzdy si tam spravime aj mslu poznavacku. Ale niekedy je to naozaj narocne, hlavne v skuskovom 🙈

Mám 67 rokov, nie som ani optimistka, ani pesimistka, som realistka. Som pripravená na najhoršie, čakám najlepšie a beriem veci tak, ako prídu. A preto už mám aj pripravený hrob podľa mojich predstáv (bez mena), chystám sa spísať testament, ale umrieť sa nechystám. Hoci mám za sebou 5 operácii, 4 hospitalizácie a toľko diagnóz, že podľa obvodnej lekárky mám už nárok na truhlu, nielen na doplatok zo zdravotnej poisťovne, chystám sa žiť tak dlho ako mi osud dopraje a tento čas využiť naplno. Rada sa učím nové veci, ešte stále pracujem z domu, mám dvoch vnukov (pre ktorých som najmúdrejšia babka na svete), počúvam hudbu, čítam, mám rada rôzne ručné práce, šoférujem, milujem zvieratá (okrem vlastných kŕmim všetkých mačacích a psích bezdomovcov, ježkov a vtáčatá). Kvôli vážnym zdravotným problémom som sa musela vzdať turistiky a bicyklovania, teraz sotva chodím a auto je pre mňa nevyhnutné. Čaká má operácia chrbtice a šedého zákalu na obidvoch očiach, napriek tomu som v pohode. Manželstvo mám celý život naprd, pre muža som a vždy som bola len slúžkou, ktorú treba buzerovať, s ničím mi nikdy nepomohol, nebral na nič ohľad, keď som ležala v nemocnici ani nezavolal, či vôbec žijem. Keď tu nebudem, zistí to až vtedy, keď bude prázdna chladnička. Ale nesťažujem sa, len konštatujem. Moji rodičia sa obidvaja dožili vyše osemdesiatky, obidvoch som desať rokov opatrovala, keď už boli na vozíkoch ťažko chorí (otec mal aj demenciu), farár mi povedal, že už mám cestu do neba vyšliapanú.
Smrti sa nebojím, je to prirodzená súčasť života. Na depresiu a sebaľútosť nemám čas. A celý život sa riadim modlitbou sv. Františka z Assisi: pane, daj mi odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžem, daj mi silu vyrovnať sa s tým, čo zmeniť nemôžem a daj mi múdrosť rozoznať jedno od druhého.