Prečo sa staršia generácia obáva pádov detí?
Vôbec to nemyslím ako útočnú tému na staršiu generáciu. Ale skutočne ma zaujíma ako to vníma, nakoľko ste tu už mnohé babičky a ja som mladá mamina. Jedna vec, ktorú si všímam že nie je od povahy daného človeka ale generačný rozdiel je reakcia na pády dieťaťa. Myslím takého menšieho rok, dva. Moje dieťa stále nechodí úžasne a stane sa, že na ulici padne. Bežná vec, učí sa, nechávam veľa padať . Bývame na dedine a okolo je veľa babiek dôchodkýň, ktoré sú milé aj sa prihovoria. Ja som za toto rada. Ale vždy neskutočne prehnane reaguju, keď mi dieťa spadne. Naozaj dieťa padne, zdvihne sa, ide dalej, ani nezamrnčí a ony úplne híkajú a bedákajú ako si ublížílo chúďatenko moje. Neraz mi dieťa zdvihli zo zeme, zatiaľ čo som ja čakala kedy sa dvihne samo a slušne im povedala aby to nechali na ňom, že to zvládne. Na každej rodinnej oslave, keď sa malé dieťa buchne, tak sa z toho robí úplna dráma, starší vyslovene stoja centimeter od dieťaťa, ruky za ním aby sa nedajbože niečo stalo.
Staršia generácia, neútočím na vás, nespochybňujem vaše praktiky. Viete mi prosím ale niektoré, ktoré ste sa v tom našli vysvetliť, prečo to takto beriete? Lebo ja aj mamičky v mojom okolí v mojom veku nechávame dieťa veľa krát spadnúť lebo nestojíme im za zadkami celý deň a berieme, že sa tak učia.
Chcú byť nápomocné?Neviem, ale netreba to brať vztahovacne.Ked dieťa učíš, že si musí poradiť samo nič sa nestane, keď mu niekto pomôže.A je to povahou aj nevinný pád na chodníku môže znamenať vybité zuby, prekusnutu peru, alebo zapadnutý jazyk.Cim je človek starší vie, čo sa môže stať ja som mala dieťa v 26 r vychovala som ho ani neviem ako druhé v 34 a veru viac ho obletujem.
@anonym_44e85e neberiem to podla mňa vzťahovačne. Neurážam sa na ich pomoc, len mi to príde zbytočné. Nakoľko som pri dieťati ja ako mama, ja ako mama poviem kľudne, že nemusíte zdvíhať, poradí si, zvládne to, už sa stavia na nohy a aj tak zdvihnú. Nevravím, že to dieťati ublíži, to vôbec. Chápem že chcú dobre. Len som nechápala prečo to robia aj napriek tomu, keď poviem že je dieťa okay.
@anonym_autor ked strazim kamoskine male deti (sama deti nemam), samozrejme, ze nechcem, aby padali, napriklad z preliezky, ved si moze rozbit hlavu, to nepotrebujem. Ked je s mamou, ta nech si s nimi ne/robi, co chce. Jej vec. Ked ich mam ja, davam pozor.
@anonym_autor To je asi od povahy. Jedna moja babk bola v pohode s nasimi padmi a urazmi, brala to triezvo, sportovo, druha to brala vzdy dost tragicky. Moja skusenost.
Uvidim teda, aka ja budem babka, nasi ma ale vychovavali tak, ze netreba z toho robit vedu, pofuka sa, ak treba, vydezinfikuje, zalepi a tak vediem aj svoje uz pubertalne deti, ale napriek tomu vidim, ze mladsia viac robi hysak.okolo "boba" starsi vobec.
@anonym_autor verklikuješ to isté. Staršia generácia sa vo všeobecnosti viac bojí padov, lebo majú viac skúseností, bolestí, atď.
Ty si dieťa poznáš, vieš, ako je pohybovo zdatné. Babky na ulici nie, tak híkajú.
@anonym_autor viem o com hovoríš, sama som tiež taka. Myslím ze to je vekom. Moje deti keď boli malé, tiež som to nebrala tak tragicky ako teraz keď už mám vnúčatá. Veľmi sa bojím aby nespadli a neudreli sa náhodou, a tiež so cm od nich, ako si písala 🫣
Ja si myslím, že v generácii 60-70 ročných je veľa úzkostlivých ľudí na deti, sama som mala takých rodičov čo sa báli všetkého a počúvala som len nespadni, daj si pozor a podobne a dokonca aj v dospelosti... Moja teória je, že vychovávali deti už predsa vo vyspelejšej spoločnosti nie v roku 1800 kedy bolo jedno či dieťa prežije a teda uvedomovali si riziká. A žili v dobe kedy neboli tak pohltení rôznymi informáciami ako rodičia teraz, teda vnímali viac správy že nejaké dieťa sa napríklad utopilo, spadlo a ublížilo si a to mnohých priviedlo k takej veľkej úzkostlivosti a tak vychovávali aj svoje deti a majú taký prístup aj k vnúčatám aj k cudzím deťom. Moja mama aj teraz napríklad rieši cudzie deti že sú slabo oblečené, že spadnú a podobne...
Tak ono tie pády nie sú len tak. Mne fyzio rozprava ako chodi k ním otecko s dietatom, ktoré mu padlo z prebalovacieho pultu a zo zdravého dietata sa stalo extrémne tazko postihnuté, takze úrazy hlavy sú naozaj nebezpečne. A každý pozna v okoli takýto pripad. Rovnako je to dane evolúciou, pomôcť slabšiemu jedincovi. Nevravim, že tvoja Metoda nepomoct dietatu vstať je zla, ale ja som svojim detom pomáhala. Podľa mna som ich tým aj učila, že mama je tu vzdy pre nich a ked budú potrebovat pomôcť, tak nebudem ľahostajne pozerať na to, ako sa z akéhokoľvek problemu dostavaju sami…
@anonym_9f862e och toto samozrejme že v naozaj nebezpečných situáciach dávam pozor a zasiahnem. Aj keď sedí na kuchynskej linke som neustále v pozore a tesnej blízkosti. Myslím také obyčajné pády, kedy je maximálne kolienko rozbité. Ale práveže toľko pádov sme mali a ani jedno rozbité koleno😆 maximálne modrina.