Smutné udalosti v živote. Ako sa vyrovnať so stratou?
Áno, ženy viem. Život plynie a zlé sa rýchlo stane. Nikto z nás tu nebude večne. Ale prečo tak skoro. A tak bolestne? Za 10. mesiacov sme mali v rodine 3 pohreby. Dnes som sa s odstupom času dozvedela, že zomrela moja bývalá spolužiačka z detstva. Dlho som o nej nepočula, žila v zahraničí. Šťastná mama, šikovná baba, vždy vysmiata. Obesila sa. 40 rokov 😪 Celý deň nad tým rozmýšľam a nedokážem to prijať. Prečo? Čo ju trápilo?Bola chorá? Alebo sekundový skrat? Neviem a asi sa ani nedozviem. Klebety ma nezaujímajú. Smutno mi je z toho všetkého. Aj z mnoho iného.
@anonym_autor to je zivot a preco to ta tvoja kamaratka spravila, to sa veru uz nedozvies ale mozes sa za nu modlit a modlitby jej aspon tam hore pomozu.
Mna to sprevadza od detstva. Prvy vazny kontakt so smrtou som mala v 11tich, ked mi zomreli dvaja moji spoluziaci, velmi dobri kamosi, poznali sme sa od skolky. Musela som sa s tym zmierit a spracovat to. Na to mi zomrel dedko, potom babka. Uz ako mladej dospelej mi zomrel tragicky priatel po rokoch spolocneho vztahu, par rokov na to zomrela moja druha babka, s ktorou sme si boli velmi blizke. Potom mi zomrela mamina, neskor otec, tu niekde som to uz psychicky nedala. A potom moj velmi dobry kamarat, ktoreho som poznala cely zivot, moja zivotna opora. Okrem toho v mojom okoli zomrelo vela ludi, ktorych som poznala, ale nemali sme zase az taky intenzivny vztah.
@anonym_autor Mne zomrela trieda z gymnázia. Na rakovinu. Mohla mať tak 45 max. Čo narobíš... môžeš sa modliť, ak si veriaca.
Aj mne je smutno. Zivot ma facka z kazdej strany. Uz od detstva. Navonok zijem spokojny zivot, mam deti, dobru pracu, zijem si slovensky standard. Ale, vnutorne som rozbita na milion kuskov. Ja ti poviem pravdu, sa celkom tesim aj na to, ked tu nebudem. Neuvazujem o sebavrazde, to nie. Ale, to trapenie je niekedy na nevydrzanie.
@anonym_7b2811 chapem ta, tiez som navonok normalka a vo vnutri rozbita. Musim vydrzat iba kvoli dietatu aspon kym bude mat 18.
Možno je to pre nás mnohých ťažké preto, že sa teraz zo vsadila umelo podsúva pozitivizmus,vždy úsmev, každý vyzerá navonok bezproblémovo a problém, či sťažovanie sa dá berie ako zlyhanie toho človeka. Akoby sa báli ukazaT reálny život,aby neboli za neschopakov, že oni majú problémy a iní nie, iní si s nimi vedia poradiť, vyriešiť ich.
Ale reálny život, choroba, smrť , či obyčajná únava nie je predsa zlyhanie. Je to normálny život.
Netlacne sa do toho prehnaného, falošného sveta vždy dobrej nálady a úsmevu.
Silný človek predsa nie je usmievavý a bezproblémový človek. Silným človekom je ten, čo zažíva krušné chvíle a zápasí a ide ďalej. A je prirodzený, aj sa smeje, aj si poplace. Aj sa nahnevá, aj je šťastný. Nemôžme mať depresie z toho, že vidíme iných niekde na sociálnych sieťach večne " v pohode". Toto nie je realita,to je ich pár natočených sekúnd zo života.
Inak, aj mne teraz zomrelo pár ľudí z blízkeho okolia. Človek sa vtedy tak troška zastaví a rozmýšľa.
prečo to urobila spolužiačka sa nedozvieš - pokiaľ priamo tebe nenapísala list. lebo všetko ostatné bude sprostredkované ...
dám radu všetkým ostatným ktorým si niekto blízky zoberie život - a nenájdu list na rozlúčku - buďte zhovievaví - a "napíšte" si ten list na rozlúčku za zosnulého sami ... pomôže vám to ľahšie sa vyrovnať so stratou, sami sebe vysvetlíte, čo sa stalo (aj keby to nebola pravda, ale bude to pravda pre vás) ... predídete tým výčitkám voči sebe, voči okoliu, voči zosnulému, vtedy to budete vedieť lepšie spracovať ... 😔
držím vám ale palce nech sa vám to vyhýba ...
@anonym_autor vsetko je o vztahoch ako vravel nebohy cesky psycholog ktory tiez spachal sebevrazdu 😪
Môj príbeh tu už raz zaznel …
v roku 2017 som prišla o môjho najlepšieho kamaráta bol mi ako brat .. od mala sme sa spolu hrávali , boli sme ako dvojčatá. Všade sme chodili spolu , dokonca sme si obliekali rovnaké oblečenie. Stále sme si písali , volali boli sme non stop v kontakte . Vedeli sme jeden o druhom všetko . Ľudia sa z nás smiali , že sme si súdení , že určite spolu chodíme . Mali sme úplne cisty súrodenecky vzťah . Chodil do nás aj na obed . Rodičia ho brali ako svojho syna . Avšak jeho brat začal mať nekale obchody . Potom ho zobrali do vezenia a môj kamarát bol z toho vprdeli . Bola som tu preňho 24/7 . Všetky peniaze čo nepožičiaval bratovi nikdy nedostal späť. Vždy keď som mu chcela poziciat tak nechcel tie peniažky a stále mi hovoril , že ma . Na zelený štvrtok mi napísal smsku , že odpust mi veľmi ta milujem tou našou súrodeneckou láskou . Si ta najlepšia sestra akú môžem mať . Na to som mu volala , ale zdvihol mi mobil a povedal mi , že mal slabú chvíľku , že ide spať . Zajtra , že je veľký piatok a pôjdeme spolu na omšu . Nech si idem ľahnúť , že mu mám veriť . O 9 ráno mi volala teta s tým , že sa obesil v stodole . Že to neprežil . Myslela som , že to neprežijem . Vôbec neprežijem . Nechal mi list na rozlúčku v ktorom mi všetko vysvetlil . Najviac ma zranilo , že o tom premýšľal už dlhu dobu a pri mne stále bol vysmiaty , šťastný …. V stredu pred tým všetkým ma pýtal nech mu pozíciám 2 eurá na kofolu . Že mi ich vráti a som mu povedala nechaj tak . 4 dni po pohrebe som sa bola pomodliť k jeho hrobu . A vedľa hrobu boli spadnuté 2€. Keď som ich uvidela úplne som sa zložila . Je to už toľko rokov a chyba mi polovica môjho srdca . Naučila som sa žiť s tou bolesťou ale poviem ti pravdu v ten deň moja polovica odišla s ním . Veľkonočné obdobie je pre mňa to najťažšie obdobie v roku . Pomohla mi psychologička , môj teraz manžel . Modlenie sa . Ale polovica môjho srdca odišla snim … to, že som stratila môjho najlepšieho kamaráta a to , že sme prišli o bábätko tento rok v 4 m tehotenstva s mojim manželom je to najhoršie čo ma postretlo v živote … síce môj najlepší kamarát mi nechal list na rozlúčku a dodnes sa mi to ťažko chápe .. vysvetľujem si to stále tak , že raz keď aa človek rozhodne odísť , odíde a my tomu nemusíme rozumieť .. nevieme čo sa nám odohráva v hlave .. o to najbolestivejšie je pre mňa , že sme boli neustále v kontakte a pomaly mi mizol pred očami .. prajem ti veľa síl aby si to zvládla a neboj sa vyhľadať psychológa ak je potreba .. ja mám a veľmi mi to pomohlo spamätávať sa postupne z mojich strát , ktoré nikdy neprestanú bolieť ….
prečo to urobila spolužiačka sa nedozvieš - pokiaľ priamo tebe nenapísala list. lebo všetko ostatné bude sprostredkované ...
dám radu všetkým ostatným ktorým si niekto blízky zoberie život - a nenájdu list na rozlúčku - buďte zhovievaví - a "napíšte" si ten list na rozlúčku za zosnulého sami ... pomôže vám to ľahšie sa vyrovnať so stratou, sami sebe vysvetlíte, čo sa stalo (aj keby to nebola pravda, ale bude to pravda pre vás) ... predídete tým výčitkám voči sebe, voči okoliu, voči zosnulému, vtedy to budete vedieť lepšie spracovať ... 😔
držím vám ale palce nech sa vám to vyhýba ...
@biba_18 ak smiem vediet, list na rozlucku ked si napisala pomohlo to ? Po akom case sa ti to podarilo ? Uz som to skusala velakrat, nema to hlavu a patu, nie som schopna ani poriadne zacat.
@anonym_autor je to tazke, ano aj ja si denne kladiem otazky preco umieraju babatka, mladi ludia na rakoviny a preco ini ludia fajcia a piju a kaslu na svoje zdravie? droguju?
Vela dni som preplakala, pred ocami mi umrel mlady brat, je to kratko a stale nechapem, preco to tak je, a hlavne, ze ti co chcu zit, im nie je dopriate a taki co si zivot nevazia, ti si robia co chcu a maju na haku a nic im nie je...
A preco sa kamaratka obesila? Vies tak ti poviem, ludia maju aj vazne poruchy psychicke a to ked nie je podchytene, moze sa udiat hocico :( ...Netrap sa nad niecim, co nemozes zmenit, zmen svoje myslenie a snaz sa mysliet pozivitne...je to tazke narocne a zial, aj smrt je bezna sucast zivota, casom to vsetko clovek prijima inac, cim je starsi, sa zmieruje s realitou a vidi veci z ineho uhla nez pred par rokmi...ale bolest ostava to je jasne :(
Môj príbeh tu už raz zaznel …
v roku 2017 som prišla o môjho najlepšieho kamaráta bol mi ako brat .. od mala sme sa spolu hrávali , boli sme ako dvojčatá. Všade sme chodili spolu , dokonca sme si obliekali rovnaké oblečenie. Stále sme si písali , volali boli sme non stop v kontakte . Vedeli sme jeden o druhom všetko . Ľudia sa z nás smiali , že sme si súdení , že určite spolu chodíme . Mali sme úplne cisty súrodenecky vzťah . Chodil do nás aj na obed . Rodičia ho brali ako svojho syna . Avšak jeho brat začal mať nekale obchody . Potom ho zobrali do vezenia a môj kamarát bol z toho vprdeli . Bola som tu preňho 24/7 . Všetky peniaze čo nepožičiaval bratovi nikdy nedostal späť. Vždy keď som mu chcela poziciat tak nechcel tie peniažky a stále mi hovoril , že ma . Na zelený štvrtok mi napísal smsku , že odpust mi veľmi ta milujem tou našou súrodeneckou láskou . Si ta najlepšia sestra akú môžem mať . Na to som mu volala , ale zdvihol mi mobil a povedal mi , že mal slabú chvíľku , že ide spať . Zajtra , že je veľký piatok a pôjdeme spolu na omšu . Nech si idem ľahnúť , že mu mám veriť . O 9 ráno mi volala teta s tým , že sa obesil v stodole . Že to neprežil . Myslela som , že to neprežijem . Vôbec neprežijem . Nechal mi list na rozlúčku v ktorom mi všetko vysvetlil . Najviac ma zranilo , že o tom premýšľal už dlhu dobu a pri mne stále bol vysmiaty , šťastný …. V stredu pred tým všetkým ma pýtal nech mu pozíciám 2 eurá na kofolu . Že mi ich vráti a som mu povedala nechaj tak . 4 dni po pohrebe som sa bola pomodliť k jeho hrobu . A vedľa hrobu boli spadnuté 2€. Keď som ich uvidela úplne som sa zložila . Je to už toľko rokov a chyba mi polovica môjho srdca . Naučila som sa žiť s tou bolesťou ale poviem ti pravdu v ten deň moja polovica odišla s ním . Veľkonočné obdobie je pre mňa to najťažšie obdobie v roku . Pomohla mi psychologička , môj teraz manžel . Modlenie sa . Ale polovica môjho srdca odišla snim … to, že som stratila môjho najlepšieho kamaráta a to , že sme prišli o bábätko tento rok v 4 m tehotenstva s mojim manželom je to najhoršie čo ma postretlo v živote … síce môj najlepší kamarát mi nechal list na rozlúčku a dodnes sa mi to ťažko chápe .. vysvetľujem si to stále tak , že raz keď aa človek rozhodne odísť , odíde a my tomu nemusíme rozumieť .. nevieme čo sa nám odohráva v hlave .. o to najbolestivejšie je pre mňa , že sme boli neustále v kontakte a pomaly mi mizol pred očami .. prajem ti veľa síl aby si to zvládla a neboj sa vyhľadať psychológa ak je potreba .. ja mám a veľmi mi to pomohlo spamätávať sa postupne z mojich strát , ktoré nikdy neprestanú bolieť ….
@anonym_136036 dakujem ze si napisala ❤ tazko sa to citalo, dodalo mi to pocit, ze na to nie som sama, ze je nas viac.
Znami, kamarati, mi dali velku podporu, no po roku, dvoch, troch rozumiem, ze sa posunuli dalej aj ked vo mne to ostava a boli to. Kazdy den.
Aj mne je smutno. Zivot ma facka z kazdej strany. Uz od detstva. Navonok zijem spokojny zivot, mam deti, dobru pracu, zijem si slovensky standard. Ale, vnutorne som rozbita na milion kuskov. Ja ti poviem pravdu, sa celkom tesim aj na to, ked tu nebudem. Neuvazujem o sebavrazde, to nie. Ale, to trapenie je niekedy na nevydrzanie.