Ako sa vyrovnať so stratou po samovražde súrodenca?

@anonym_autor je dobré, že si začala chodiť k psychologičke a určite neprestávaj. Je fajn sa o tom porozprávať otvorene, len to človeku pomôže.

@anonym_autor Mal psychické problémy? Asi určite. Ak v takomto rozpoložení spáchal samovraždu, tak si asi nebol vedomý následkov. Kedysi sa verilo, že každý samovrah je zatrateny a samovrahovia sa pochovávali mimo posvätnej pôdy cintorína. Dnes to už neplatí a Cirkev dúfa v Božie milosrdenstvo. To by si mala spraviť aj ty a modliť sa za jeho dušu a dať za neho odslúžiť sv. omšu.

S tým sa nevyrovnas,iba to musíš prijať

my sme mali v rodine samovrazdy tri.. akoze v jednom pripade to bola starka mojej mami z otcovej strany a to bola velmi nestastna zena, zijuca s alkoholikom a roky trpela.. druhy bol moj stryko - cely zivot trpel maniodepresiou, aj ked bol kompenzovany liekmi tak mal caste epizody - vedeli sme teda pricinu.. tam vsak to jeho syn zdedil.. uz je dospely a zije v cudzine, je velmi intelektovo nadany.. a ma dobru pracu, ale tiez zije sposobom, ze dva mesiace o nom vieme a potom na 3 zmizne.. lebo ma svoje stavy.. zvykli sme si, ale vzdy je panika ak nikomu neodpoveda. No ta 3 tia bol sok.. zdanlivo stastny clovek na dochodku, nanzelka, dve zabezpecene a vzdelane deti, firma, ktora slape, dostatok financii, ziaden alkohol ani ochorenie, o ktorom by sme vedeli.. obesil sa na velku noc .. v stodole na rodinnej chalupe.. bol to obrovsky sok, na pohreb prisiel za nami muz, teda primarne za jeho dcerou.. ze sa musi s nou porozpravat a povedat nieco o otcovi.. ze je to dolezite, ze sa ozve.. uz sa neozval.. je to 11 rokov.. stale cakame, stale su otvorene otazniky...

Co ťa trapi najviac? Že tu brat nie je a nemôžeš s ním byť.alebo že čo sa stalo s jeho dušou alebo ze sa trapia rodičia alebo že nevieš preco to urobil? Rok je cas,kedy by si už situaciu mala prijať a nerozoberať si to dookola v hlave. Skus viac zamestnať hlavu aj telo inymi cinnosťami.

@anonym_autor aj ja som tu uz velakrat nechcela byt. Nemať brata tak uz tu nie som. Tak nejak kvoli nemu som ostala ale zaroven ma to štve lebo sa trapim a niet mi pomoci. Z pohladu cloveka ktory sa zabije to teda vidim tak ze musel velmi trpiet a toto videl ako jedine vychodisko, vyslobodenie. Niekedy sa neda pomoct cloveku so psychickymi problemami. Depresia je choroba a nie kazda choroba sa da vyliecit. Tym som chcela povedat ze chapem kazdeho kto spacha samovrazdu zaroven velmi sucitim s rodinou

Pred 21 mesiacmi spáchal samovraždu môj partner, s ktorým som žila 28 rokov. Náhle, bez akýchkoľvek náznakov, že by mal nejaké psychické problémy, alebo trápenie. Ráno normálne odišiel do práce, odrobil 11-hodinovú smenu a po práci nešiel domov, ale do lesa, kde si vzal život. A aby som toho nemala málo, nasledovali útoky jeho matky a súrodencov, ktorí ma obviňovali z jeho smrti, hoci ja som za ňu absolútne nemohla. Zanechal listy na rozlúčku /mne, aj svojej rodine/, kde svoju rodinu prosil, aby ma z jeho smrti neobviňovali, aby mi pomohli a napísal, že so mnou prežil krásne roky. Napriek tomu som bola v ich očiach vinníkom ja. Poviem ti len toľko, že v deň jeho smrti sme zomreli obaja. Ja už nežijem. Stále ho mám pred očami stuhnutého v rakve. Som taká sama. Nemám sa s kým porozprávať, lebo s nikým si nerozumiem tak, ako som si rozumela s ním. Boli sme spriaznené duše. Stále sa pýtam, ako mi to mohol urobiť. Prečo? Mali sme pekný vzťah, absolútne sme sa nehádali, za 28 rokov mi nepovedal jediné škaredé slovo. A predsa sa v jeho duši odohrávalo niečo, o čom som netušila a čo ho donútilo urobiť tento strašný čin.

@anonym_d0fb7c 😭😭😭 je mi to luto, cita sa to tazko nie to prezit.

Ešte ti poradím knižky. Ja som po partnerovej samovražde dostala od kamarátky knižku "Muj blízký si vzal život - Pruvodce pro pozustalé" a kúpila som si aj knihu "Muj devátý dotek", to je kniha, ktorú napísala žena, ktorá náhle prišla o manžela po dopravnej nehode. Obe boli veľmi zaujímavé, ale nemôžem povedať, že by mi nejako významne pomohli. Ale aspoň som pri ich čítaní mala pocit, že nie som sama, komu sa niečo také stalo. Viac by mi pomohlo napr. porozprávať sa so ženami, ktoré prišli o partnera takýmto spôsobom, ale žiadnu takú ženu nepoznám.

Pred pól rokom sa obesil známy… jeho manželka vyzerá strašne, schudla veľa kíl, utrápená ale snaží sa žiť snaží sa žiť pre dcéru. Aj keď dcéra ochvilku už pôjde svojou cestou. Ale čo urobili kúpili si psa. A lepšie sa im veru žije. Majú sa o koho starať chodiť s ním von a robí im radosť. Človek sa nikdy nevyrovná s smrťou človeka blízkeho, bohuzial len sa musí človek naučiť žiť ďalej. Skús aj ty porozmýšľať nad psikom. A odpusť mu že to urobil. Jemu je tak dobre. Nič neboli nič netrápi.

@anonym_d0fb7c niečo podobné sa stalo mamkinej najlepšej kamarátke. Manželia, vždy veselí, štyri dospelé deti, prvé vnúčatká. Jedného dňa šla na nákup, ako vždy v obvyklom čase. Zašla aj ku kaderníčke, že ho prekvapí. A prekvapil on ju. Našla ho v spálni. Býva neďaleko mňa, často sa náhodne stretneme. Vždy ju objímem, prehodíme pár slov. Vidím, ako jej je ťažko, aj keď sa usmieva. Už je to rok a pol a nik nevie prečo. Nezanechal ani slovo.