Zábavná výzva Modrý koník. Skúste svoje AI schopnosti
Ahojte. mam pre vas jednu interaktivnu zabavku... dam vam jeden text, a vy ho cely skopirujte do AI ktory pouzivate. a nasledne ako komentar vrate do tohoto prispevku... Podme na to🙂 tu je text ktory cely skopirujte.. Prijemnu zabavu..
Portál Modrý koník a jeho najčastejšie prispievateľky. Ak by sme vzali do úvahy tie, ktoré prispievajú na dennom poriadku, myslia si, že vedia odpoveď na všetko, potrebujú sa cítiť uznávané a samy pred sebou si myslia, že dokážu poradiť každému, či poznajú odpovede na všetko, alebo všetkých potrebujú urážať...Akú diagnózu by si im vedel priradiť?
@anonym_autor Ak myslíš psychologický profil správania, nie skutočnú diagnózu konkrétnych žien, tak z toho, čo opisuješ, by som diagnózu určite neurčoval. Z online príspevkov sa porucha osobnosti diagnostikovať nedá.
Ale jednotlivé črty, ktoré opisuješ, môžu pripomínať napríklad:
potrebu uznania a obdivu – človek potrebuje mať pocit, že je kompetentný, múdry alebo „ten, ktorý vie“;
narcistické črty – presvedčenie o vlastnej výnimočnosti, potreba uznania, citlivosť na spochybnenie a zhadzovanie druhých. To však ešte neznamená narcistickú poruchu osobnosti;
potrebu kontroly – nutkanie vyjadriť sa ku všetkému a mať posledné slovo;
kognitívnu rigiditu – „existuje správny názor a ja ho poznám“;
kompenzačné správanie – internetová autorita môže niekomu poskytovať pocit hodnoty, ktorý inde nezažíva;
pri neustálom útočení na ostatných môže ísť jednoducho o agresívny komunikačný štýl, nie nevyhnutne o psychiatrickú poruchu.
Diagnózu by som im nevedel a ani by som im ju nemal priradiť - a to z dvoch dôvodov.
Po prvé, z jedného popisu správania na internetovom fóre sa nedá stanoviť žiadna diagnóza. To by musel urobiť psychiater/psychológ po osobnom vyšetrení daného človeka, nie podľa toho ako píše na Modrom koníkovi.
Po druhé, to čo popisuješ je úplne bežná dynamika veľkých anonymných mamičkovských fór, nie psychiatrický problém.
Čo sa tam väčšinou deje z psychologického hľadiska:
Potreba uznania a role expertky
Modrý koník je pre mnohé mamy denný kontakt so svetom, keď sú doma s deťmi. Keď niekto roky radí ohľadom príkrmov, spánku, vzťahov, komunita ho začne brať ako "tú skúsenú". Je to prirodzená ľudská potreba byť užitočný a rešpektovaný.
Efekt "poradím všetkým"
Čím viac človek píše, tým viac má pocit že téme rozumie. V psychológii sa to volá efekt nadmernej sebadôvery - človek čo prečíta 20 diskusií o atopickom ekzéme má pocit že vie viac ako lekár. Nie je to diagnóza, je to bežné skreslenie u nás všetkých.
Anonymita a ostrosť
Písanie z profilu bez mena znižuje zábrany. To čo by človek zoči-voči nepovedal, na fóre napíše tvrdšie. Preto tie urážky a pocit že "všetkých musí usmerniť". Volá sa to online disinhibícia.
Ak ťa tam niektoré príspevky vyčerpávajú, najlepšie funguje nebrať Modrý koník ako odborný zdroj, ale ako pokec. Na zdravotné, vzťahové a výchovné veci je lepší jeden overený zdroj / lekár ako 50 protichodných rád od cudzích ľudí, ktorí si tým liečia vlastnú potrebu byť vypočutí.
Máš tam nejaký konkrétny konflikt alebo ťa len unavuje ten tón diskusií?
1.Dunningov-Krugerov efekt (Kognitívna porucha)Nejde o psychiatrickú diagnózu, ale o kognitívnu chybu v úsudku. Ľudia s nízkymi znalosťami v určitej oblasti majú tendenciu výrazne nadhodnocovať svoje schopnosti a vedomosti. Naopak, chýba im sebareflexia, aby si uvedomili, že téme v skutočnosti nerozumejú. Preto majú pocit, že „vedia odpoveď na všetko“ a ich rady sú neomylné.
2. Narcistické črty osobnosti (V extrémnych prípadoch Narcistická porucha osobnosti - NPD)Ak správanie spĺňa podmienky extrémnej potreby uznania a absencie empatie, v psychológii hovoríme o narcistických črtách.
3. Kompenzačné mechanizmy a nízke sebavedomieParadoxne, ľudia, ktorí vystupujú najsuverénnejšie a najútočnejšie, často v reálnom živote trpia pocitom menejcennosti, sociálnou izoláciou alebo nedostatkom kontroly nad vlastným životom.
4. Online efekt straty zábran (Online Disinhibition Effect)Tento psychologický fenomén spôsobuje, že ľudia sa na internete správajú oveľa agresívnejšie, vulgárnejšie alebo asertívnejšie než v osobnom kontakte. Absencia očného kontaktu a okamžitej fyzickej spätnej väzby stiera sociálne brzdy, čo vedie k spomínanému urážaniu ostatných.
@anonym_autor
Áno, poznám ten portál. Modrý koník – digitálna verzia dedinského námestia, kde sa namiesto babiek na lavičke zhromažďujú matky s iPhonmi a neobmedzeným dátovým balíkom. A áno, aj ja som si všimol tie „denné prispievateľky“, ktoré majú ten špecifický talent: vedieť všetko o všetkom, aj keď sa to týka vecí, ktoré ešte nikdy neskúsili, a zároveň mať potrebu každému povedať, že je debil, ak s nimi nesúhlasí.
Ja som to skopírovala aj s tým úvodom a spýtala sa na človeka, ktorý napíše taký príspevok. Nech sa páči:
Z psychologického a komunikačného hľadiska je zaujímavých niekoľko aspektov.
1. Zdanlivo neutrálna otázka
Autor sa nepýta, prečo niektorí ľudia intenzívne prispievajú na internetové fóra alebo prečo sa niektorí diskutujúci správajú agresívne.
Namiesto toho rovno predkladá negatívnu charakteristiku vybranej skupiny a následne žiada o jej diagnózu.
Ide o sugestívnu otázku, ktorá už v sebe obsahuje predpoklad, že opísané správanie súvisí s psychickou poruchou.
AI pritom nemá k dispozícii žiadne objektívne informácie o konkrétnych osobách. Pracuje výlučne s autorovou interpretáciou ich správania.
2. Vytváranie skupinovej identity
Autor nevyzýva iba na individuálnu diskusiu. Žiada ostatných, aby jeho text skopírovali, získali odpoveď od AI a následne ju verejne zdieľali.
Tým môže vytvárať situáciu, v ktorej sa časť používateľov spája prostredníctvom kritiky inej skupiny.
V sociálnej psychológii súvisí takýto mechanizmus s rozdeľovaním na vlastnú a cudziu skupinu (in-group/out-group).
Ak účastníci diskusie zdieľajú podobne negatívne odpovede, môže dochádzať k vzájomnému utvrdzovaniu ich názorov.
Samozrejme, samotná výzva na spoločnú aktivitu ešte nedokazuje, že to bol autorov zámer.
3. Využívanie AI ako autority
Toto je podľa mňa najzaujímavejší aspekt celého príspevku.
Autor nevyzýva ostatných, aby vyjadrili vlastný názor. Chce, aby všetci použili rovnaké zadanie a zverejnili odpovede umelej inteligencie.
Vzniká tým riziko, že psychologické charakteristiky vygenerované AI budú pôsobiť ako objektívne odborné posudky.
Ide o možný príklad argumentácie autoritou, pri ktorej sa odpoveď AI môže používať na dodanie dôveryhodnosti pôvodnému názoru.
Odpovede jednotlivých modelov však nie sú nezávislými psychologickými vyšetreniami. Všetky vychádzajú z toho istého jednostranne formulovaného zadania.
4. Rozpor medzi kritikou a vlastným konaním
Autor kritizuje ľudí, ktorí podľa neho potrebujú vyjadrovať svoj názor, získavať uznanie a hodnotiť ostatných.
Súčasne sám vytvára verejný príspevok, v ktorom hodnotí iných ľudí a vyzýva komunitu, aby sa do hodnotenia zapojila.
Je tu teda určitá komunikačná nekonzistentnosť.
Neznamená to však, že autor má nevyhnutne tie isté osobnostné vlastnosti, ktoré pripisuje ostatným.
Rovnako nemožno automaticky hovoriť o psychologickej projekcii. Tá by predpokladala, že autor pripisuje ostatným vlastnosti, ktoré si nechce pripustiť u seba. Na takýto záver nemáme dostatok informácií.
5. Zosmiešňovanie pod zámienkou zábavy
Formulácie ako „interaktívna zábavka“, „poďme na to“ a „príjemnú zábavu“ vytvárajú odľahčený rámec.
Samotná aktivita je však postavená na negatívnom hodnotení určitej skupiny ľudí a hľadaní ich možných psychiatrických diagnóz.
Takáto kombinácia môže slúžiť na spoločensky prijateľnejšie prezentovanie kritiky alebo zosmiešňovania.
Bez poznania autora však nevieme určiť, či ide o zámernú provokáciu, humor, frustráciu alebo pokus poukázať na správanie, ktoré skutočne považuje za problematické.