Zažili ste niekedy život ohrozujúcu situáciu?
Inšpirovala ma téma stratených peňazí, kde sa vyskytlo aj prepadnutie. Tak sa zamýšľam, že či bežný človek za život zažije nejakú fakt riskantnú situáciu alebo či sa mu stane niečo život ohrozujúce.
Od pôrodu, cez autonehody až po neuvážené nápady, podeľte sa.
Za mojich študentských čias som takmer vypadla z idúceho vlaku
Porod - nestahovala sa mi maternica, masivne krvacanie, transfuzia.
Takmer dopravna nehoda, kde nas zachranila reakcia manzela. V nasom pruhu pred nami sa zjavil oproti kamion.
Mne nie ale mojmu priatelovi ked sme este neboli spolu, bol na ture v juznej Amerike a oproti nemu padal balvan, ledva sa stihol uhnut
Áno, mňa postrelili. A dvaja ľudia zomreli.
ako dieta ma skoro uniesli, skoro sme sa cela rodina mali zrazku autom ale otec sa vyhol tak sme skoncili "len v priekope), dalej prvy a aj druhy lebo keby sme sa spoliehali na vsetko krasne a prirodzene tak neprezijem ani ja, ani deti.
Bola som znásilnená s exom a jeho kamošom, jeho kamoš ma nakazil hiv, pred pár rokmi sme s manželom mali autonehodu, nováčik do nás nabúral zozadu, auto šrot nám vďaka bohu sa nič nestalo
Pri zápale obličiek som dostala neskutočne vysoké horúčky. O deň na to sepsu. Veľa si nepamätám, len to, že mi nevedeli namerať klasickým tlakomerom žiadnu hodnotu. Reálne som sa cítila mŕtva. Nebola som už schopná sa ani pohnúť, súčasne ma absolútne nič nebolelo, čo bolo divné. Keď mi pichli adrenalín, tak som sa po 5-10 min pozrela na monitor, mala som tlak 36/22.
Áno, mňa postrelili. A dvaja ľudia zomreli.
@anonym_830949 preboha. To pri akej situácii? Prepadnutie? Ja som v tej téme opisovala to prepadnutie v práci a uchylaka. A ešte si pamätám, že keď som mala cca 15-16 rokov, tak sme šli na takom traktore po seno a traktor sa v kopci pokazil a začal cúvať a teda našťastie brat nejako stočil volant, aby šla vlečka doboku a tým ho zastavil, len mňa svihlo o zem z toho traktora, lebo som sa neudržala, to boli sekundy. Ako som mala hlavu na zemi, tak som si myslela, že je to moja posledná sekunda života a teda ten obraz tej cesty s hlavou na zemi, že je môj posledný obraz čo vidím. Našťastie sa nikomu nič nestalo.
A ešte keď som prišla do Londýna v 19 r. Ako aupair.A nik neprišiel po mňa..volám tej pani a že oni sú vo Francúzsku, že po mňa niekoho pošlú. Ja som myslela, že to je môj koniec, kto má tam už len nájde, minula som celý kredit, keď som volala tej pani, takže ani som sa už nemala ako niekde dovolat. Našťastie po mňa prišla ich predchádzajúca aupair. A ako má spoznala v tom dave? Som tam sedela bezradné v kúte s kufrom na stanici, že hneď vedela, že to musím byť ja🤣
v 17 ma zrazilo auto. mala som zlomene vsetky koncatiny, bola som chvilu v kome, doteraz som nasrata na taku smolu, vsetko mi to v zivote zmenilo, posunulo, posralo. Ale zaroven si to uvedomujem ako upozornenie zivota, lekciu
V 18 je s čerstvým vodičákom, vodič oproti idúceho auto bol na mol opitý, otec strhol volant, všetkymi 4 kolesami som zišla dolu z cesty aj tak do nás narazil, skončili sme v hárku, v totálnej tme, nedokázala som sa pohnúť, v aute bol aj mladší brat. Hodnú dobu som nedokázala sadnúť za volant
V 25 je má uštipla včela, dostala som alergickú reakciu asi 200m od budovy pohotovosti, ešte vo vchode som registrovala kde som, potom už nič, nebyť manžela už tu nie som.
V35ke som sa skoro otrávila, napila som sa z fľaše od piva v ktorom nebolo pivo. Ukrajinská lekárka na urgente ani netušila čo so mnou robiť. Ale som tu
Ja som v pracii zazila ozbrojenu lupez, ale ako tak citam niektore zazitky, tak to bola lahoda….
@anonym_830949 preboha. To pri akej situácii? Prepadnutie? Ja som v tej téme opisovala to prepadnutie v práci a uchylaka. A ešte si pamätám, že keď som mala cca 15-16 rokov, tak sme šli na takom traktore po seno a traktor sa v kopci pokazil a začal cúvať a teda našťastie brat nejako stočil volant, aby šla vlečka doboku a tým ho zastavil, len mňa svihlo o zem z toho traktora, lebo som sa neudržala, to boli sekundy. Ako som mala hlavu na zemi, tak som si myslela, že je to moja posledná sekunda života a teda ten obraz tej cesty s hlavou na zemi, že je môj posledný obraz čo vidím. Našťastie sa nikomu nič nestalo.
A ešte keď som prišla do Londýna v 19 r. Ako aupair.A nik neprišiel po mňa..volám tej pani a že oni sú vo Francúzsku, že po mňa niekoho pošlú. Ja som myslela, že to je môj koniec, kto má tam už len nájde, minula som celý kredit, keď som volala tej pani, takže ani som sa už nemala ako niekde dovolat. Našťastie po mňa prišla ich predchádzajúca aupair. A ako má spoznala v tom dave? Som tam sedela bezradné v kúte s kufrom na stanici, že hneď vedela, že to musím byť ja🤣
@anonym_ef7c14 nie, nebolo to prepadnutie, bola to mafia.
Pokus o samovraždu.
@anonym_autor tiez som bola znasilnena, vyhrazali sa mi, ze mam HiV a ked som po rokoch strachu, samoposkodzovania sa, sla na testy, som bola negativna. Samoposkodzovanie ani znasilnenie moji lekari neriesia ako traumu. Asi ma mali zabit.
Moja mama spáchala samovraždu, keď som mala 13 rokov, teraz mám 31 a stále som sa z toho úplne nespamätala. Stále ma to bolí a nie je deň aby som na ňu nemyslela. Od tých 13 do cca 21 Rokov to bolo so mnou dosť zlé, časté opíjanie, drogy, toxické vzťahy, ničila som samu seba, tieto roky boli dosť traumatizujúce. V 28 som zistila, že mám rakovinu, nasledovala operácia a liečba, myslela som si, že zomriem, teraz som vyliečená a spokojná, mám skvelého manžela po svojom boku.
@anonym_autor Tak ja som hned skraja zivota bola v ohrozeni, pri porode. Uz som zacala odchadzat, na poslednu chvilu ma vybrali. Sice si to priamo nepamatam, ale mam pocit, ze ma to velmi ovplyvnilo na cely zivot.
Okrem toho uz nastastie nic extra, okrem zopar horsich infekcii a alergickych reakcii. Ale moj syn 4rocny vyliezol na vysoky rebrik, zabudol, ze tam je a vykrocil do priestoru, stihla som priskocit a zachytit ho, ako padal. Tiez som ho strhla z cesty spred auta, volali sme sanitku, ked mal laryngitidu a mal problem s dychanim...Z toho mam hadam este vacsie traumy, ako keby islo o mna.
ako dieta ma skoro uniesli, skoro sme sa cela rodina mali zrazku autom ale otec sa vyhol tak sme skoncili "len v priekope), dalej prvy a aj druhy lebo keby sme sa spoliehali na vsetko krasne a prirodzene tak neprezijem ani ja, ani deti.
@zuzikak to mi je luto. Prosim ta, ako na to, ze ta chceli ujiest, spominas dnes? Resp. ako sa to skoro stalo?
Moja mama spáchala samovraždu, keď som mala 13 rokov, teraz mám 31 a stále som sa z toho úplne nespamätala. Stále ma to bolí a nie je deň aby som na ňu nemyslela. Od tých 13 do cca 21 Rokov to bolo so mnou dosť zlé, časté opíjanie, drogy, toxické vzťahy, ničila som samu seba, tieto roky boli dosť traumatizujúce. V 28 som zistila, že mám rakovinu, nasledovala operácia a liečba, myslela som si, že zomriem, teraz som vyliečená a spokojná, mám skvelého manžela po svojom boku.
@anonym_0d1e52 a to som si myslela, ze ja mam smutny pribeh, zabudla som okrem znasilnenia spomenut, ze som mala psychopata ex a este horsiu psychopatku mater. alkoholici
@anonym_autor v detstve ma otec a spol zneuzivali a znasilnovali, vyhrazali sa smrtou, zabitim atd.ked to niekomu prezradim. Dodnes sa ich bojim. Okolo 23r som sa pokusila o samovrazdu.
Som zacala citat tuto temu ze tu budu skor pikosky ale hrozne smutne pribehy tu su ale zaroven inspirativne ze ste to baby dokazali aj napriek tym traumam. Skutocne, od srdca, klobuk dolu pred vami. Posielam objatie.❤️🩹
pred narodením, mama bola lekármi a rodinou posielaná ísť na potrat
ako novorodenec, dali ma z nemocnice v zlom stave babke že už mi niet pomoci
ako dieťa, prebudenie sa v noci na kašeľ, vstanem idem potme k dverám, zapnem svetlo a nič nevidím len hustý biely dym
Znásilnenie dvoma mužmi..zmenil sa mi život. Asi ma mali radšej zabiť
Znásilnenie dvoma mužmi..zmenil sa mi život. Asi ma mali radšej zabiť
@anonym_0a08d4 to nehovor :( , sme tu viacere znasilnene
@anonym_autor Bože…Hrozné čo tu čítam…A dievčatá, ktoré vás znásilnili - však ste to nahlásili na polícii, prosím?!
Ano a viac situacii, jedna je zazrak, ze som este tu. Dalsia bola mega stastie, ze tam bol niekto velmi skuseny. Mne sa podarilo sa skoro utopit na splave, kde som nechcela vobec ist na tu vodu a ukecali ma a dalsi raz som mala ponor, ktory som nemala vobec mat, ale instruktor na tom trval kvoli skuske. Vzal ma jeho kolega, ja som pod vodou asi v 13 metroch odpadla. Len som mu ukazala, ze mi trnu ruky a pery a dalej sa pamatam ako ma niekto taha smerom hore na hladinu a ja pozeram na tu modru vodu ako preco ideme hore. Porody tiez boli o drzku, ale nie az takto o drzku.
Mna bavi toto na fotke, ale tam je najvacsie riziko obzerat spolulezkyne, ked su predo mnou 🙂 narusa mi to koncentraciu 🙂
Myslim že ja som znasilneniu unikla.tym (možno aj smrti) , že som sa nedala ako 10 ročna zlakat jednemu panovi ktory mi chcel ukazat zazracneho vtáka.
ja som sa ako decko skoro utopila,ale keď čítam tieto príbehy,tak to moje topenie nebolo nič.....
Utiekla som dvom únoscom, určite by ma znásilnili a možno aj zabili. Naháňali ma bielou dodávkou v noci po sídlisku. Ja som sa vracala z práce posledným autobusom, podľa mňa si ma všimli už oveľa skôr, lebo autobus je vysvietený. Ja som si ich nevšimla. Až do bodu, kedy som vystúpila na zastávke, kde som vždy vystupovala. Počkala som, kým autobus prejde a chcela som prejsť na druhú stranu. No a tam na mňa čakala dodávka. Strašne som sa zľakla, srdce mi búšilo, na okamih som premýšľala čo urobím. Okamžite som vyštartovala v tých podpätkoch, namierila som si to do úzkej uličky, tam som sa im schovala do hustého krovia. Naraz počujem pišťanie gúm, buchot dverí a kroky. Ani som nedýchala. Držala som si ústa, srdce búšilo, oči vytreštené...už som myslela že tam na mieste odpadnem od strachu. Počula som ako ten jeden z nich hovoril vodičovi, nikde ju nevidím, suku jednu, ubzikla nám. Ten vodič mu povedal, že nech sa lepšie pozrie, že ma tam videl vbehnúť. Keby boli vtedy mobily, tak by mi určite v tú chvíľu zazvonil a prezradil by ma. Určite by mi mama volala. Mala som vtedy okolo 20 rokov.
Ešte tam chvíľu oxidovali, sadol do dodávky a už ich nebolo. Celú cestu domov som revala od šťastia, že som nažive, že som im ušla. Mala som veľké šťastie.
@anonym_autor ano, pri prvom porode. rychly spad tlaku, doktori behali, ja som pocula len piskot pristrojov. vtedy som prvykrat pochopila co znamena strach o vlastny zivot. dnes mam zdrave dieta, ale ten moment nezabudnem nikdy