Ako zladiť rodinný čas s deťmi a povinnosťami?
Mám sestru ktorá nikdy nemá čas stretnúť sa. Obe máme po 2 deti, lenže ona každú voľnú chvíľu chodí s nimi niekam von buď ako celá rodina alebo jej muž ich berie von a ona ostáva doma a upratuje. A nikdy nemá čas na mňa stretnúť sa ani na to aby išla pozrieť našich rodičov.
Je pravda že naši boli chudobný ľudia a nemali sme skoro žiadne zážitky. Nechodili sme na výlety ani do prírody, nekupovali nám veľa darčekov na sviatky lebo nemali na to.
Sestra si to teraz vynahradza svojim deťom dopraje všetko či vylety alebo financie všetko. Niekedy mám pocit že deti rozmaznáva. Keď jej to poviem urazí sa že to neni pravda a že komu má dávať peniaze keď nie deťom, ona by im dala prvé aj posledné. S rodičmi sa nechce stretávať lebo má na nich krivdu že ako deti sme nič nemali.
Ja sa starám sama o rodičov keď potrebujú pomoc, nemajú auto vozím ich k lekárom urobím nákup a pod. Sestra absolútne nič.
Keď sa raz za čas stretneme deti sa nevedia spolu zahrať, jej deti sa nudia chcú každú chvíľu aktivitu čo majú robiť ako tráviť čas. Nevedia sa zahrať len tak sú bez fantázie.
Vidím že mojim deťom je ľúto že nemajú kontakt so sesternicami ale čo mám robiť.
Čo by ste mi poradili?
A je to smutne voci rodicom, je nevdacna...pokial ju fyzicky a psychicky netyrali, jej spravanie je nepochopitelne...ale dedit urcite bude chciet, to sa bude prva dozadovat. Rodicia si zasluzia uctu, podporu a nasu pozornost vzdy, nie len ked uz nevladzu.
nezmenis to aky ma ona pristup...ze nie je ok, to vieme. Rodic nema byt animator volneho casu dietata a dieta ma byt aj samo, ma sa aj nudit...moji mi hovorili ze sa nudia ked chceli mobil...ale nedostali ho. Ani my sme nejako extra nevyletovali s mojimi rodicmi...akurat v lete do okolia, manzel to mali tiez financne tazke kvoli alkoholikovi, Vianoce boli ovocie, bez darcekov, na vylety chodili tiez len do okolia dediny. Ale po skole si dost uzival zivot a kopec zazitkov. A nedopraje nasim detom vsetko, da im pocitit, ze si to musia zasluzit, lebo maju kopec hraciek a nevazia si ich uz, tak sme to redukovali. Nema tazke srdce na rodicov, so svokrou byvame a navzajom si pomahame. Sme na dedine a deti zazivaju aj fyzicku pracu okolo domu, zvierat, zahrady. Ale v zaujmoch, kruzkoch ich podporujeme. Nechodime kazdy vikend niekam na vylety. Niekto je ten aktivny typ niekam stale "lietat", ale my nie. My na sebe citime, ze chceme mat uz aj ten svoj pokoj, nie stale len okolo deti lietat a robit im program.
Ja neverím, že dospela zena pretrhne kontakt scrodicmi len koli detskú, kde chýbali výlety a darčeky. Tam bolo via krivdy voči nej asi
Vôbec sa jej nečudujem že "nema čas" na Teba a Tvoju rodinu, keď sa jej staráš do všetkého.
Je to vzťah tvojej sestry k rodičom, vzťah tvojej sestry k jej deťom, ich rodinné veci. Vlastne ta do toho nič. Ak majú rodičia problém, ako sa.sestra k nim chová, mali by sa s ňou porozprávať. Oni. S ňou. Je to ich vec. Tvoje deti mrzí, že sa nestretávajú? Ale to asi preto, že im to ty hovoríš alebo to riešiš pred nimi, nie? Určite máte iných známych a kamarátov, s ktorými sa môžu stretávať. Ak sa do sestry montujes, možno preto sa nechce vidieť. Alebo, jednoducho, ste každá inde, tazko budeš niekoho nútiť. Môžeš ju pozvať, ale asi treba rešpektovať, keď nechce. Každý robí vlastne rozhodnutia. A musí znášať ich následky.
Nase detstvo bolo naplnene hlavne skolskymi povinnosťami a pracou. Zeleninova zahrada, marhulov sad, rola so zemiakmi, kukuricou, fazulou.. Zavidela som kamaratkam, ktore oberali marhule na druzstve za peniaze. Mojej sestre sa dodnes vyhadzuju vyrazky ked počuje slovo zahrada. Mne to az tak nevadilo, zasla som nad silou prírody, ked z malinkeho semienka zrazu bola velka mrkva a pod.
Na druhej strane nas rodičia caso bravali do kin a divadiel, vsetci sme milovali klasické operety na Novej scene, opery a balet v narodnom, cinohra v Hviezdislavovom. Leto pri Dunaji, Lido, lunapark tak dva ri razy do roka.
Ja som s detstvom spokojna, sestra ma milion vyhrad, ale o rodicov sa starala vzorne, ona, lebo ja som sa vydala do ineho mesta a rodicov som videla tak raz za mesiac a mama, po ovdoveni, travievala Vianoce u nas.
Nie sme rovnakí, co jeden vnima ako krivdu, to iny vidi ako normalne. Dôležité je zit a nechat zit, nesnazit sa riadit zivot inemu.
1. starostlivosť o rodičov si musíte vykomunikovať. Mala by sa zapojiť
2.aktivity pre deti- áno, je to len jej vec ako ich vedie a áno, nie je to dobre. Vidím to ako učiteľka. Deti sú dnes všeobecne prepodnetované, jednoduché aktivity, ktoré im naozaj pomáhajú sa rozvíjať (hra s rovesníkmi, tvorenie, konštruovanie... ) ich potom.nebavia a v konečnom dôsledku už prestávajú cítiť skutočnú radosť. Ako keď dáš prejedenému človeku zákusok. Zbytočne jej ale budeš vysvetľovať. Nakoniec budeš len ty zlá.
3. jej organizácia času a neochota sa stretávať- nuž, smutné. Niekedy musí prejsť veľa času kým niektorí ľudia pochopia že vzťahy je dôležité pestovať, starať sa o ne. Ale nedonútiš ju k ničomu, nevysvetlíš. Ak máš silu, len ponúkaj stretávanie, spoločné aktivity, a trpezlivo čakaj, kým bude ochotná 🤷🏻♀️
To ako vychovava deti a to ako mina peniaze je len jej vec. Je to jej život. Co mňa by však trápilo sú rodicia. Tam sa muselo stať niečo v minulosti. Chápem, ze cítiš krivdu, tak aspoň nech majú jednu dcéru a vnúčatá. Ona sama musí chcieť. Len s vekom to bude oveľa horšie keď už vaši budú potrebovať pomoc aj každý deň, to budeš cítiť veľmi veľkú krivdu, že je všetko na tvojich pleciach. Asi sa s tým musíš len zmieriť.
Tu sa normalnej odpovede nedockas. Poctivo som precitala vsetky komentare. Podaktore stalice tu maju nazor na vsetko - samozrejme najspravnejsi. Moja rada: bude to neprijemne, lebo mozno sa dozvies pravdu, ale treba sa jednoducho so sestrou uprimne porozpravat - dialog..Co ta trápi, co trapi tvojich rodicov, preco sa nechce s tebou a rodicmi stretavat, pocuvat a potom uz len akceptovat. Hoc by si to myslela najlepsie, ked niekto nechce, nedonutis ho..