Neviem odkiaľ kam
Milé dámy...rada by som Vás poprosila o Váš názor, nápad, pomoc - aj keď viem,že nakoniec si budem musieť usporiadať všetko sama, predsa len pohľad nezainteresovaného bude možno viac objektívny. Ani neviem ako začať...Študujem doktorandské štúdium (3r. zo 4),ale pociťujem obrovské sklamanie, frustráciu, nenaplnené predstavy, som bez motivácie. Aj napriek tomu, že práca v laboratóriu ma baví, doslova neznášam tú vedeckú časť (aby ste si to vedeli predstaviť: študujete články, píšete ich, máte písať projekty,aby ste mali financie - no bohužiaľ v tom nie je veľká spravodlivosť a to ma demotivuje). Najradšej by som odišla preč, lenže...viem, že by som sklamala rodičov (navyše môj priateľ si myslí, že by si to on odniesol od môjho ocina,že som skončila). Cítim sa v úzkych. Ďalšou starosťou je môj priateľ - teda on je viac moja radosť,ale starosti máme. Býva u rodičov v tom meste,kde ja študujem. Sme spolu takmer 3 roky a verte,že po prvom roku som myslela na spoločné bývanie - no on sa ako keby bojí odísť od rodičov (pritom sa viem postarať o domácnosť a ani hladom by neumrel 🙂). Niekoľko krát sme to riešili a nič sme nevyriešili. On do podnájmu nechce a hypotéku si tiež ešte nechceme brať, vzhľadom k tomu, že nevieme či ostaneme v tomto meste. Navyše momentálne pracuje v inom meste a vidíme sa tak 3 dni za 2 týždne - cítim sa strašne sama a opustená (keby má aspoň tá práca/štúdium bavila). No a do tretice - pred 16 mesiacmi som bola na konizácii krčka maternice (ale tou LEEP či LOOP - neviem presne - metódou, lekárka mi ju odporučila vzhľadom k tomu,že nemám a chcem mať deti). Mala som PAP 3, CIN II a HPV vírus (ak si dobre pamätám). Za rok sa mi to upravilo na PAP 1-2, ale HPV ostalo. Aj tak na poslednej kontrole mi povedala,že by bolo najlepšie keby som čo najskôr otehotnela, ostala som v šoku a dajak sa neviem na nič sústrediť. Priateľ dieťa ešte nechce, že vraj sa na to necíti. Keď si predstavím, že študujem (peniažky dostávam,lebo je to platené,ale v prípade tehotenstva nemám nárok na materskú), nemáme žiadne bývanie, ani nič v podstate, a on sa na to ani necíti a ja sa na druhú stranu bojím,aby mi o pol roka doktorka nepovedala, že je to horšie...vôbec neviem,čo mám robiť-najradšej by som si zbalila tašku a ušla niekam preč (hoci aj na Mars)....prepáčte, že je môj príspevok taký dlhý, možno som sa len potrebovala vykecať, aby sa mi uľavilo, ale za každý názor vopred ďakujem...pekný deň
@anah88 nikdy netlač chlapa do niečoho, čo nechce, neskončí to dobre. dala si sa na boj so školou, bojuj ďalej, tri roky držíš, ten rok neni až tak zlý. väčšina ľudí robí to, čo ich nebaví, lebo musia. no a s priateľom to je na rozhovor. ak je dozretý, tak sa k tomu aj postaví, no dľa toho čo píšeš usudzujem, že si chce úžívať komfort maminky a nie starať sa o niekoho navyše
určite doštuduj,to bez debaty...a na chlapa sa veľmi nespoliehaj,ešte nedozrel ani na ženu ani na dieťa,stačí mu mamička..vyhovuje mu tak ako to je,občasné stretko s tebou bez starostí a so sexom...ale vážny rozhovor o budúcnosti by bol potrebný ako soľ
@anah88 Chce to zmenu, to je moj dojem, nemozem ti radit co mas robit, ja by som ten rok vydrzala a dokoncila doktorandske studium a popri tom zatlacila na priatela, nech sa rozhybe. Podla mna by ste sa vo vztahu mali posunut dalej, teda vlastne byvanie, pripadne neskor aj to dieta, lebo takto sa ti moze stat, ze s nim prezijes este par rokov a potom ta vymeni za inu. Mal by vediet co chce ci mamahotel, alebo vlastny zivot s tebou.
@anah88 mas tazke zivotne obdobie, ked sa na teba sype vsetko naraz - praca/studium ta nenaplna, sukromny zivot nie je idealny aj zdravie zradilo... z mojho pohladu by bolo rozumne studium dokoncit. ja rozhodne nie som studijny typ a na doktorat by som nesla ani omylom, ale ak si sa ty tak rozhodla, asi si mala na to dovody a bolo by skoda vzdat to teraz. Na druhej strane, ak tie dovody, pre ktore si do toho sla pominuli, tvoj pohlad sa zmenil a nevidis v tom hlbsi zmysel... je to tvoj zivot a ak sa rozhodnes s tym prastit a najst si zamestnanie, nevidim v tom nic zle. Rodicia mozno budu sklamani, ale z titulu sa este nikto nenajedol a uplatnit sa mozes urcite aj bez toho. Co sa priatela tyka, z tvojho popisu mi nie je sympaticke jeho spravanie, vyzera to, ze je nezrely a mozno taky ostane... tu musis pocuvat asi len svoje srdce. Rozhodnutie pre spolocny zivot a dieta by nemalo byt vysledkom natlaku. Na druhej strane, ak sa rozhodnes cakat, mozno sa nedockas a v 35 rokoch budes este zufalejsia... tu naozaj tazko radit. A na zaver k otehotneniu - ja by som do toho nesla, netlacila by som na priatela, ak sa on neciti. Vsak ani nevies, ci budete nakoniec spolu. Mozno stretnes po case niekoho, kto bude s tebou chciet dieta, aj spolocne byvanie, manzelstvo... a mozno sa tvoj priatel rozhybe a sam s tym pride 🙂
je to tazke, co pises. otazne je, co znamena "co najskor" otehotniet. lebo aj snaha o "co najskor" prirodzene u niektorych trva roky...
suhlasim s nazorom, ze ked si uz rok pred skoncenim, tak do studium skonci, aj keby si to rovno uz nikdy v zivote nechcela robit. skoda zabit 3 roky casu a peniaze len tak.
a zasadna otazka je, ci chces mat dieta teraz a s tymto priatelom, alebo len mas pocit, ze ho mas mat zo zdravotnych dovodov 😉
drzim Ti palce, aby si sa dobre rozhodla, podstatne je, co naozaj citis Ty, nie, co od Teba ocakavaju rodicia, priatel alebo lekarka 😉
@anah88 ked sa zivot pokasle, tak vsetko naraz, ze? ale ono to nebude az take hrozne, treba si len postupne "upratat". nepojde to hned, ale urcite to zvladnes.
zacni od seba-skola ta nenaplna. no naozaj ten rok, co mas pred sebou, uz nestoji za to, aby si ju dokoncila? pises, ze praca v labaku ta bavi..a mas uz len rok! tri stvrtiny za sebou🙂. ten zvysok uz urcite zvladnes. a co sa tyka zamestnania, mozno ta v buducnosti caka prave ta praca v labaku, nie papierovacky, resp. podstatne menej. alebo ti to otvori dvere niekam uplne inam, k praci, v ktorej sa najdes a budes v nej maximalne spokojna. ludia stratia rok zivota aj na vacsie hluposti.. 😉. zatni sa a dokonci to, urcite neolutujes. zvlast ak nestudujes to, co dnes kazdy druhy..o to viac moznosti mozes neskor mat.
co sa tyka vztahu, s tym zatial vela nevyriesis, kedze vlastne fungujete na dialku..ale ani na to netlac, uvidi sa o rok. vela takychto vztahov sa vyriesi tak nejak "samo", ked na to bude cas a priestor. teraz nemate ani jedno, ani druhe. ak vam je spolu dobre, uzivajte si jeden druheho, a skuste sa o buducnosti aspon vaznejsie porozpravat, ale na definitivne rozhodnutia je asi priskoro (len moj pohlad- no zila som v takom vztahu celu vysku..)
o babatku ani neuvazuj, nie su nan podmienky. a tym nemyslim len materialne. vsetko ma svoj cas, a babo ma prist pokial mozno do pohodoveho prostredia, co u teba teraz nehrozi. daj sa dokopy zdravotne, trosku si vycisti hlavu, vydychaj sa. zase bude dobre.
naozaj Vám ďakujem milé žienky za úprimné názory
@seemani určite nechcem nikomu ostať napospas, nie ešte rodičom...ďakujem za podporu
@vefi89
@janinah
@ella555 ...máte pravdu, že je potrebný rozhovor...čakám, keď príde a potom by bolo fajn ujasniť si svoje priority, doteraz som si dajak myslela, že to máme ujasnené, ale ako vidím, tak nie...
@paskolinka študovať som chcela na doktorandskom hlavne kvôli získaniu praktických skúseností, pretože sa mi zdali po VŠ nedostatočné...môj priateľ si sám priznal, že je ešte nezrelý, ale hádam taký neostane
@margarita čo najskôr som pochopila od lekárky, že hoci aj hneď, a práve toho sa bojím, že by to mohlo trvať naozaj pár rokov...asi ani ja sa ešte necítim pripravená,akoby ma viac tlačili tie zdravotné dôvody...ďakujem
@klincek ďakujem za pozitívnu podporu ohľadom školy aj vzťahu...s tým bábätkom máš úplnú pravdu, napísala si to tak ako to cítim,len som nenašla vhodné slová...naozaj na to nie sú podmienky, a najmä ja si chcem to obdobie užiť a chcem sa z toho tešiť a nie stresovať, čo teraz
inak, zistila som, že školu môžem úspešne ukončiť aj skôr, pri splnení podmienok a už mi chýba odovzdať len článok a napísať záverečnú správu....máte pravdu, že sa asi nemám kam ponáhľať, len neviem, čo som taká splašená a mám pocit, že mi všetko uniká...asi si treba fakt vyčistiť hlavu
@anah88 to je "tlak"..tlacia ta vasi (v dobrom), ze treba skolu..tlaci ta lekarka s dietatom..teba samu tlaci pocit, ze uz by to s priatelom asi malo byt ine a nie je..a clovek spanikari a zrazu ma pocit, ze je v jednom kole, jeden problem podmienuje druhy a on sam nemoze urobit nic, aby to vyriesil. stava sa..aj neskor, neboj 😉 😀
vzdy je aspon jedna vec, od ktorej sa da odpichnut-ta skola vyzera dobre, tak drzim palce, nech to mas cim skor uspesne z krku🙂
a co sa neda riesit hned, to niekedy treba nechat "vyhnit". riesenie pride v spravnom case 😉
@anah88 a aky odbor studujes? Totiz ak chces ziskat prakticke skusenosti mozno by ta vzali niekam do labaku na dohodu na par hodin popri doktorandskom. A studium (aj cudzich jazykov) a pisanie clankov je fajn, to rozvija a posuva dalej, uz nikde v ziadnom inom zamestnani nebudes mat tolko casu pre seba. A tvoja frustracia, asi si mala prilis nerealne a ruzove predstavy, aj v odbore co bavi je gro prace takej, co nas prave nebavi najviac, ale musi byt vykonana 😉 .
@klincek ten prvý odstavec, to je akoby si mi čítala myšlienky, akurát ty to vieš lepšie sformulovať 😉 ...viem,že veci nevyriešim hneď, len postupne, len sakra, dakedy sa mi to zdá, že to trvá dlho
@inkinka študujem biológiu (viac-menej ohľadom genetiky), ale neviem či je reálna nejaká dohoda popri kvôli tomu, že mám cca normálny 8-hodinový pracovný čas...určite máš pravdu, že aj štúdium popri má svoj význam (len kedysi ma to viac bavilo a teraz akoby som sa nevedela sústrediť, myšlienky mi lietajú kade-tade)...spätne keď sa pozriem,myslím,že naozaj moje predstavy boli s ružovými okuliarmi...vieš,uvedomujem si,že to nikde nebude ružové, len ako keby som potrebovala nejakú zmenu
normálne žienky, sa mi tak uľavilo a trošku vyjasnilo...ďakujem
@anah88 mne sa tiez niekedy zda, ze vsetko na mna dolahne a neviem co so sebou, najradsej by som sa vystrelila na mars... ale vzdy to nejako prejde a ja si uvedomim, ze nie je vsetko take cierne, ako sa zdalo 😉 a asi v tych najhorsich chvilkach (ked depka vrcholi 🙄) nie je dobre podnikat nejake radikalne kroky 🙂
@anah88 necitam, formulujem svoje 😉
poznam tie stavy. viem, ake su zle, ale viem aj to, ze netrvaju vecne-aj ked niekedy hrozne dlho😒
mne zvykne pomoct nasmerovanie energie..poznas tu hlasku "Umění žít spočívá v tom umět se rozhodnout, na co se dřív vys.at."? neviem, kto to poveda ani v akej suvislosti, ale je to velmi trefne. nemam to sice ako zivotne kredo (skor naopak), ale uplatnujem to, ked uz nevladzem bojovat na vsetkych frontoch..proste si vyberiem, co naozaj este musim, a co uz treba v ramci zachovania zdraveho rozumu nechat tak. spravidla sa to potom vyriesi bud uplne samo, alebo sa otvoria nove moznosti, ktore som predtym nevidela..a budes sa smiat, ale takto nejako som prisla aj k manzelovi🙂
@anah88 no ja to vidim trochu inak. Kedze si doktorandka, tvoj vek bude niekde medzi 27 a 30. Co je teda podla mna cas najvyssi na prve dieta hlavne ak su k tomu aj zdravotne problemy pridruzene. Co sa tyka skoly, na tu by som sa pokojne a spokojne vybodla, ak ta nebavi. Rodicia to rozchodia, svet sa nezruti a ty o nic neprides. Stres okolo dizertacky nie je maly a v takomto rozpolozeni to veru nebude vobec jednoduche napisat a obhajit nieco tak, aby si sa za to nehanbila. Pre mna by ostala najdolezitejsia otazka vztahu a to bleskovo, pretoze stracat cas s niekym, kto po 3 rokoch vztahu nie je dost pripraveny na nejake dalsie kroky, ako spolocne byvanie, svadba, dieta, atd, je podla mna zbytocne. Nemas 15, aby si si zakryvala oci a ani 70, aby si bola s niekym so zvyku. Takze ak to ide, ide, ak nie, treba veci zmenit. Tot moj nazor.
@paskolinka možno sa na tom marse raz stretneme 🙂 ...jasné, určite veci treba riešiť s chladnou hlavou - čo sa mi nie vždy tak darí, keďže občas rýchlejšie rozprávam ako rozmýšľam, aj keď to nemyslím zle a nechcem nikomu ublížiť...aj ja sa snažím nevidieť to tak čierne, len jedno čo cítim je, že sa musí niečo zmeniť, hlavne vo vzťahu, je potrebný posun, lebo takéto státie na jednom mieste ma akurát tak privádza do neistoty
@klincek je to super myšlienka, zrejme by som si ju mala zapísať a vycapiť dakde na stenu 🙂 ...vieš, ja mám knihy o pozitívnej energii a tak, som si ich raz v ošiali kúpila, no bohužiaľ nedočítala som 😒 ..na to musí mať aj človek chuť aby bol otvorený prijímaniu takých informácií...uvedomujem si,že niektoré veci sa vyriešia aj sami, ale ako píšeš,ak to trvá dlho je to už potom na hlavu...len to státie na jednom mieste vo vzťahu sa iste samé nevyrieši, tomu treba pomôcť
@monyccka ahoj, ďakujem za názor...môj vek si veľmi neodhadla, mám 25 a pol roka (nieže by som bola také geniálne dieťa a preskakovala ročníky, ale ako sa hovorí dobre mi vychádzajú roky a nechodila som do deviatky)-ale aj tak to nič nemení na to, že okolo takéhoto veku je mať dieťa z biologického hľadiska najlepšie...máš pravdu v tom,že to nie je jednoduché napísať, ani sa do toho pustiť, lebo sa mi ťažko sústredí....a najprv musím vyriešiť ten vzťah-sama si uvedomujem,že toto je teraz to prvé,čo treba urobiť, s čím som oboznámila aj priateľa a každý máme týždeň (lebo skôr sa neuvidíme) na to,aby sme si ujasnili, čo v živote chceme,kedy a ako to chceme, čo sme pre to ochotný urobiť a tak...mrzí ma,že sme to nechali zájsť tak ďaleko,teda to státie na jednom mieste-ja takú nejakú menšiu krízu pociťujem od leta (a veľmi s tým súvisí to spoločné bývanie a moje sklamanie z toho), potom kopa svadieb v mojom okolí a zrazu aj vo mne hlodá nejaký červíček, že takto by to asi nemalo byť (nejak extra po svadbe netúžim,nie som rada stredobodom pozornosti a tak)
@anah88 tvoj priatel je taky na nic..na nic sa neciti a je otazne ci sa vobec niekedy bude na nieco citit.taky pako.na toto by som ja nervy nemala
Uplne suhlasim s nazorom @monyccka. Treba si upratat a vyjasnit veci v osobnom zivote. Ked to tam nebudes mat v poriadku, ani praca ta nebude bavit. Skutocne treba posudit, ci ma zmysel stracat cas s takym partnerom - nieco take som mala v rodine. Sesternicin dlhorocny priatel sa stale necitil "zrely" na spolocne byvanie, na dieta... Ona bola slepa, hlucha, dokonca isla na potrat (v 30-tke!), lebo to nebol pre neho "vhodny cas" na dieta. Az jej ho uchmatla sikovnica, ktora na potrat neisla, on si ju zobral, lebo zrazu sa citil "zodpovedny" za dieta, co sa ma narodit. Odvtedy preslo 10 rokov, sesternica ostala sama bez dietata, bez partnera, z hlbokej frustracie ju ani praca nebavi a kedze ma uz cez 40 rokov, na vlastne dieta moze zabudnut, na adopciu ma ako osamela s relativne nizkym prijmom nulovu sancu...
@anah88 urcite, ak si so vztahom uz dlhodobejsie nespokojna, tak to treba riesit. hlavne si to v klude prediskutujte a uvidis 🙂 ono dnesna doba je aka je, ak je tvoj priatel priblizne v tvojom veku, tak to nie je nic vynimocne, ze sa nechce viazat 😒
@zuzka4444 inak zuzka, presne podobny pripad poznam aj ja. chlapec mal pritelku (od neho este o par rokov starsiu), byval u rodicov, uzival si vyhody mamahotela aj priatelky, roky plynuli a nic... dievca inak velmi mile a sikovne si na kazdej svadbe, kde spolu boli ako hostia, mohla oci vyplakat... a ani neviem, ako to skoncilo (musim vyzvediet), ale on zenaty este urcite nie je, ona uz ma hadam aj 40. len dufam, ze ho stila vcas opustit, aby mohla mat deti s niekym zodpovednym... 😠
@anah88 na mna ta motivacna literatura tiez velmi neposobi, mam z nej pocit, ze je to len isty sposob vymyvania mozgu 😖
statie na mieste vo vztahu moze aj nemusi mat zmysel. kym sa to da brat ako cakanie na nejaku definitivu pri vztahu na dialku (napr. u ludi na VS to tak byva-skoncime skolu a az potom ideme nieco spolu naozaj riesit), tak by som to este vydrzala. ale ked uz je to stereotyp, s ktorym som nespokojna a je mi z toho nanic, tak to uz zmysel nema.
v podstate som si skusila oboje-pocas VS som vydrzala, myslela som si, ze po navrate domov to niekam posunieme. no par mesiacov po navrate som uz toho mala dost, lebo bolo jasne, ze veru nikam..tak som to skoncila a to rozhodnutie som nikdy neolutovala, lebo v tom case mi (konecne) vnieslo do duse pokoj..umenie zit v danej chvili spocivalo v tom, aby som sa vy..na vztah, ktory ma uz len nicil 😅 😅
@anah88 Nemam cas citat vsetko, mozno sa opakujem po inych, ale tak ma napadlo, ze ak sa s priatelom vidate 2-3dni za 2 tyzdne, nemyslim si, ze je to dostatocne na to, aby ste s anaozaj spoznali...a aj 3rocny vztah moze cloveka prekvapit, ak sa "zintenzivni" napr. aj spolocnym byvanim. Je pravda, ze na priatela tlacit nemozes, koniec-koncov sla by si sama proti sebe, ale myslim, ze v tomto priapde by ten vas spolocny podnajom bol najlepsim riesenim...nech sa ten vztah vykrystalizuje a budete vediet, s cim mozete/nemozete ratat... drzim palce, do stavu, kedy je clovek demotivovany, frustrovany, ma pocit, ze nic nema vyznam, ze len preziva a nezije-sa moze dostat obcas ktokolvek z nas, hlavu hore, bude lepsie 😉
vies co sa stane,ked dostudujes skolu?
Ukludnis sa,najdes si riadne zamestnanie,budu financie,priatel tiez nebude citit s teba nervozitu..tym padom sa ti velmi polepsi zdravotny stav....a potom verim tomu,ze otehotnies jedna radost....
urobila by si velku blbost,keby si teraz otehotnela..nechaj to na prirodu,ani medicina nie je dokonala 😉 😉 😉
@anah88 ja som bola na konizácií krčka pred desiatimi rokmi mala som presne to čo ty PAP3 a HPV virus- toho sa už nezbavíš... a doteraz mam stale dobré výsledky PAP2. Dcéra ma 7 a syn len dva roky teda 8 rokov po konizácií sa narodil... a nikto mi vtedy nevravel, že mam mať rýchlo deti... treba len pravidelné kontroly.. mne to robili na začiatku každého pol roka a teraz už len každé dva roky...
@haslerka27 ďakujem za reakciu, ale musím sa ho zastať, naozaj si nemyslím, že je pako...ale treba otvoriť oči aj z mojej strany
@zuzka4444 fuuu,tak ako tvoja sesternica by som nechcela dopadnúť, ale nechcem to ani momentálne riešiť vetou,že maj sa...verím,že keď sa porozprávame a na niečom sa dohodnem, sľub dodržíme-ale samozrejme nebudem čakať večne (potom to už naozaj nemá zmysel)
@paskolinka presne,treba sa najskôr porozprávať a riešiť to...ale ako som uviedla,ani moja trpezlivosť nie je večná...nerada by som o neho prišla,ale musí sa uvedomiť aj on
@klincek my sme sa práveže zoznámili prakticky keď som končila VŠ a v podstate aj on bol trochu dôvod na to,prečo som išla na doktorandské a prečo som tu chcela ostať...ale je to náročné na diaľku,aj keď to nie je stále....v podstate sa to tak mení, niekedy pracuje tu v meste, niekedy má prácu inde, mimo,tak je odcestovaný
@emkab ďakujem...vieš ono to nie je tak,že by bol stále preč,ako som písala,tak v závislosti od toho kde firma pracuje...preto by som najradšej chcela,aby sme si skúsili to bývanie,či to vôbec niekam dospeje...len si to trošku neviem predstaviť,keďže takéto stretávanie pár dní za dva týždne by malo trvať ešte nejaké 4 mesiace
@lubikan ďakujem za pozitívnu podporu 🙂 ...s tým otehotnením súhlasím,bolo by to nedobré riešenie, pretože ja si to chcem užiť a nie že teraz to musí byť,tak musí, to by to malé vycítilo,že je len z nejakej vypočítavosti
@akova ďakujem...tak to ma teší,že si takýto dobrý príklad,bola by som rada,ak by to aj u mňa sa nezhoršovalo...samozrejme,kontroly nevynechávam a ani nebudem,na to dávam pozor...možno mi to lekárka povedala preto,lebo nevie akým smerom to pôjde,tak mi chcela poradiť,len mňa to zmiatlo všetko....a držím palce nech to máš stále v poriadku
@anah88 snazim sa citat pozorne - a vidim svetielko na konci tunela🙂
skola moze byt za tebou o par mesiacov..stretavanie s priatelom ako pises "pár dní za dva týždne by malo trvať ešte nejaké 4 mesiace", takze potom sa uz zrejme bude dat nieco riesit..aby si este nebola prekvapena, ako sa ti ziivot moze zmenit do pol roka 😉
ak nechceš študovať a nebude ťa to mrzieť a máš sa kde zamestnať, odíď. K svokrovcom určite nechod bývať, nikdy za žiadnu cenu, aj keby ste sa mali rozísť. sama si povedala, že sa partner bojí odísť od rodičov, tak možno bude chcieť ostať tam, ale určite nechod. nájdite si podnájom, ak ste si nie istí, či ostanete v tom meste. a s dieťaťom - ak vie o Tvojich problémoch a nechce "ešte" dieťa, tak neviem. chceš ho, ak neprihliada na tvoje túžby a potreby?
moj uz manzel tiez byval s rodicmi asi do 30 s prechodnym pobytom v anglicku a na intraku.. nechcel od nich odist jednak kvoli pohodliu a aj kvoli financiam... tak som si dupla a trvala na svojom... len s tym rozdielom ze sme boli spolu kazdy den a v jednom meste... tak nemal vela vyhovoriek... ale vlastny byt ma svoje caro aj ked tam partner netravi vela casu.... pokial je hypoteka problem, u rodicov byvat nechcete tak si odpovedz na otazku ci by si chcela byvat s dietatom v prenajme.... potom uz velmi tazko dostanes hypo...
vyrieste si otazky byvania, potom uvidite ci to budete zvladat a porozpravajte sa o babatku... to uz medzicasom dokoncis skolu a budes mat pracu...
drzim vam palce, chodte sa niekam zrelaxovat 🙂
@lenbea ďakujem...určite by som nechcela bývať s rodičmi a s partnerom (ako s jeho rodičmi,tak aj s mojimi) a aspoň v tomto môj partner má rovnaký názor...na tom podnájme budeme pracovať a ak nebude chcieť, tak ja už na to silu nemám, čo sa týka dieťaťa, bolo by to teraz unáhlené, možno za pol roka sa to urovná a bude lepšie
@broskilinka už som si dupla aj ja,tak uvidím,či z toho nevycúva...dieťa a podnájom,to nie,to máš pravdu, len si chcem vyskúšať spoločné bývanie,aspoň kým neskončím školu a potom už uvažovať nad svojim...ďakujem za názor aj za podporu
@anah88 len jedno ti poradím, radšej žiadne dieťa ako ostať sama a potom písať ďalšiu tému o tom, ako nevieš čo s vami bude. Ostať napospas rodičom a štátu by si asi nechcela však? Dokonči si školu, ostáva ti už len jeden rok, ak si to dotiahla až sem, už to zvládneš aj dokončiť, a potom si nájdi zaujímavú prácu a po dvoch rokoch budeš mať nárok aj na materskú, aj s partnerom budete mať jasnejšie.. Ak by si aj náhodou potom už dieťa mať nemohla, stále je tu možnosť adopcie a bude to určite lepšie ako padnúť s vlastným dieťaťom na hubu. Drž sa a rozhodni sa správne, aby si niečo v budúcnosti neľutovala.. 😉