1,5 ročný syn ma odmieta

Ahojte, chcela by som sa poradiť, či náhodou niekto nemá podobnú skúsenosť, lebo ja už som strašne nešťastná. Mám 20 mesačného syna. Keď sme spolu sami dvaja, je úžasný. Poslúcha, pekne sa spolu hráme, sme veľa vonku, čítame, venujem sa mu naplno a nemáme absolútne žiadny problém. Akonáhle je doma manžel, doslova v tej sekunde ako prekročí prah dverí keď príde z práce, z mojho synčeka sa stáva úplne iné dieťa. Stále je takýto zlatý- s otcom. Mňa absolútne odmieta. Odmieta je slabé slovo, on ma nemože vystáť. Pre predstavu- nemožem ani vojsť do izby kde sa hrajú, normálne ma vytlačí von, keď nejdem, chytí hysterický záchvat. Nemožem sa k nim doslova ani priblížiť. Včera sme išli na prechádzku, tešil sa, pekne bol nachystaný a keď si všimol, že ja sa obúvam tiež a idem aj ja, tak koniec, lahol na zem a reval jak keby sme ho bili. Čítala som dosť na túto tému, všade sa píše, že to je fáza a prejde to. Lenže u nás je to takto od kedy začal vnímať, minimálne pol roka aj viac. Začalo to len tak, že ak bol manžel doma, bol radšej s ním. Ok, neriešila som, fáza, aspoň mám čas si porobiť a oni budujú vzťah. Lenže to nie len, že neprechádza, ale je to horšie a horšie a ide to už do extrému. Vždy som ho uspávala ja, v noci som k nemu vstávala ja. Teraz už posledné týždne nemožem nič. Ak ho chcem uspať, bude plakať dovtedy kým nepríde tato, v noci keď sa zobudí a idem k nemu, revy strašné a len kričí tato. Nemožem ho prezliecť, nakŕmiť, proste absolútne sa k nemu nemožem priblížiť. Dokonca posledné dni to zachádza tak ďaleko, že nemožem manželovi ani len podať jedlo, ktorým malého kŕmi. Akonáhle vidí, že je to odo mňa, rozplače sa a nechce. Keď to manžel vezme sám z kuchyne, pekne papá. To isté fľaša s vodou alebo oblečenie, čistá plienka, ktorú podám manželovi, keď prebaľuje. Akonáhle som s ním doma len ja, všetko je bez problémov. Uspávanie, kŕmenie, obliekanie, všetko krásne spolupracuje, príde sám ku mne mojkať sa. Neviem si to vysvetliť, nikdy som mu nijak neublížila, ani len hlas som naňho nezvýšila, venujem sa mu. S manželom máme pekný vzťah, takmer vobec sa nehádame s už vobec nie pred malým. Manžel sa práveže snaží aj malému hovoriť pozri aké dobré ti mama uvarila, akú krásnu knižku ti kúpila, poď zavoláme aj mamu nech sa s nami hrá a podobne. Čiže od neho to neodkukal absolútne takéto správanie. On na mňa doslova kričí, plače keď ma vidí, odsacuje ma, vystrkuje z izby. Ja aj manžel mu vždy hovoríme samozrejme, že takto sa k mame správať nesmie, keď ma vystrčí z izby manžel ma dovedie naspať a dohovára mu. Ale vobec to nepomáha a naopak ako som písala je to stále horšie a horšie. Strašne ma to mrzí a bolí a vobec nemam ani predstavu, čo robíme zle. Tiež neviem ako správne reagovať v takýchto situáciach , či mu ustúpiť alebo nie a napríklad ho budem nasilu kŕmiť ja aj napriek revu. Naozaj som bezradná, bufem vďačná za všetky rady.