Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    michaelaray
    8. okt 2020    Čítané 74x

    AKO ZÍSKAŤ SEBAVEDOMIE PO ROZVODE

    So svojim príbehom, ťažkými momentami ale aj úspechmi sa podelila pani Katarína.

    Katarína trpela pri pohľade na to, ako doktori režú jej dieťa a ona mu nevie pomôcť. Kvôli vážnemu zápalu bojovalo v nemocnici o život. Veľmi sa bála, či to vôbec prežije. Mala pocit, že ako matka zlyhala, pretože nedokázala predísť tejto situácii. Neustály strach, výčitky a bezmocnosť jej spôsobili traumu. Hoci sa dieťa nakoniec uzdravilo, Katarína sa kvôli traume opustila.

    Veľmi pribrala a nemala silu starať sa o seba ako predtým. Následkom nedostatočnej podpory okolia a vážnej manželskej krízy, okorenenej neverou manžela, sa Katarína takmer zrútila. Prudko chudla, nemala chuť do života, často plakala a nevidela pred sebou už žiadnu budúcnosť. V jedno ráno sa pristihla pri myšlienke “Nebolo by lepšie, keby som nežila?” Zrazu sa ale strhla. “Ale však mám tri deti, čo bude s nimi, ak tu ja nebudem?” Musím sa predsa o nich postarať. Myšlienka na deti bol v tej chvíli jediný záchytný bod. Vďaka deťom našla zmysel začať odznova.

    AKO ZÍSKAŤ STRATENÉ SEBAVEDOMIE, KEĎ JE ČLOVEK ÚPLNE NA DNE?

    Začala maličkými krokmi. Každý deň hľadala niečo, za čo by sa mohla pochváliť a za čo by mohla byť vďačná. Aj keď len maličkosť, napríklad že vychystala deti do školy. Po čase jej tieto pozitívne minúty dňa pomohli zmeniť pohľad na seba. Uvedomila si, že si v minulosti nevážila samú seba, že sa 35 rokov ničila. Povedala si: “A dosť, toto už nie!” Začala pracovať na svojej sebaúcte. Zúčastňovala sa seminárov osobného rozvoja, zapájala sa do diskusii, písala blog, absolvovala tréningy založené na princípe NLP. 

    Uvedomila si, že keď zmení svoje vnútorné nastavenie, zmení aj svoju realitu. Ako sa rozširovalo jej vedomie, zrazu videla jasne svoj diel v tom, že sama dovolila, aby bola v manželstve ponižovaná. Tým, že nemala jasné hranice, dovolila, aby im iní zasahovali do manželstva, až do jeho rozpadu. 

    Prestala viniť iných za svoj osud a prebrala plnú zodpovednosť za svoj život. Definovala sa ako “žena, matka, podnikateľka, milovaná, zdravá a bohatá osoba.” Zaobchádza so sebou podľa myšlienky “Mám sa rada a zaslúžim si. Napríklad si dopriala kvalitne potraviny a prestala svoje telo kŕmiť sladkosťami. Vrátila sa znovu k svojmu životnému poslaniu šíriť osvetu o dojčení. Katarína tak nadobudla znovu životnú energiu, radosť a odhodlanie. 

    ŽIVOT DNES 

    Tí čo Katarínu osobne poznajú hovoria, že keď vstúpi do miestnosti, akoby zasvietilo slniečko. Katarína žiari dnes na vysokej energetickej frekvencii, z ktorej dokáže pomôcť nielen sebe a svojim najbližším, ale dokonca aj svoje vlasti. Hoci nie všetko v živote ide hladko, Katarína sa dokáže na veci pozrieť takým pohľadom, aby ju to nezraňovalo, a zároveň aby dokázala šíriť lásku aj tam, kde sa stretáva s nepochopením.

    Katarína Brňáková prezradila 6 TIPOV AKO NADOBUDNÚŤ VIAC SEBAÚCTY A SEBAVEDOMIA 

    Viac o mojich projektoch na www.sebavedomie.com

    michaelaray
    14. sep 2020    Čítané 55x

    Dojčenie nie je len o výžive, ale predovšetkým o vzťahu matky a dieťaťa

    Dnes som sa porozprávala s Katarínou Brňákovou. Kedysi bola ponižovaná, zažila úplne dno a beznádej. Dnes je to úctyhodná žena, sebavedomá podnikateľka, matka troch detí a národne ocenená autorka. Je zakladateľka medzinárodného projektu na osvetu dojčenia a prezentuje svoje názory aj priamo na ministerstve.

    Venujete sa téme dojčenia, odkedy vás táto téma zaujíma? 

    V 2011 som mala zápal karpálneho tunela, musela som brať lieky, ale nechcela som odstaviť moje dieťa, tak som hľadala riešenie. Pritom som objavila podpornú skupinu pre dojčenie. Organizácia, ktorá združuje poradkyne pri dojčení práve organizovala krst knihy, ktorej krstným otcom bol kanadský lekár Dr. Jack Newman. Jeho prezentácia ma tak nadchla, že som chcela, aby sa aj iné ženy dozvedeli akým veľkým prínosom je dojčenie.

    Učíte teda matky ako správne dojčiť? Ste laktačná poradkyňa? 

    Nie, nie som. Neučím AKO technicky správne dojčiť. Vysvetľujem oveľa širší pohľad - ďalšie piliere úspešného dojčenia - vnútorné PREČO, ktoré formuje okolie, aby matky mali podporu, teda S KÝM dojčiť. Dojčenie nie je len spôsob ako nakŕmiť dieťa, ale predovšetkým ako ho spraviť šťastným. Vzťahová výchova napĺňa potreby matky, dieťaťa aj spoločnosti. Z dieťaťa s naplnenými potrebami vyrastie človek s väčšou úctou k sebe, druhým aj k životnému prostrediu.

    Ste sebavedomá žena, úspešná podnikateľka a uznávaná autorka. Boli ste vždy taká sebavedomá? 

    Nie, nebolo to vždy tak. V minulosti mi chýbala sebaúcta. Bola som preto ponižovaná. Zažila som aj úplne dno a beznádej po tom, čom som skoro prišla o dieťa, kvôli vážnemu zápalu, a keď sa kvôli manželskej kríze, okorenenej manželovou neverou, rozpadlo naše manželstvo. Dnes už viem, že nedostatočná sebaúcta v tom zohrávala dôležitú úlohu. Preto inšpirujem druhých, hlavne ženy, aby si krok po kroku uvedomovali svoju hodnotu. Máme ju všetci, len sme si z rôznych príčin zabudli seba vážiť.

    Dnes sa však už mám rada, mám sebaúctu a jasne stanovené hranice. Keď som zmenila svoje vnútorné nastavenie, zmenila sa moja realita. Definujem sa ako úctyhodná žena, matka, podnikateľka, láskyhodná, zdravá a bohatá osoba. Ľudia sa ku mne správajú s úctou a to dokonca väčšinou aj tí, čo so mnou nesúhlasia. "Čomu ľudia nerozumejú, to začnú atakovať." Neustále zlepšovanie komunikačných zručností - predovšetkým komunikácie so sebou - je vzácnym nástrojom na zmenu reality. 

    Ako sa vám podarilo spraviť takú zásadnú zmenu? Čo by ste poradili iným?

    Článok na tému sebavedomia si môžete precitať tu.

    Napísali ste knihu. O čom je? 

    V knihe s názvom Dojčenie slovom aj písmom - Nebuď tá ktorá to vzdala!, sme skombinovali znalosti z oblasti rozvoja osobnosti, súvislosti troch pilierov úspechu, nástroje vzťahovej výchovy a odborné texty. Konkrétne princípy sme priblížili čitateľom aj prakticky cez príbehy z nášho života. So spoluautorom Borisom Žitňákom sme tak vytvorili úplne nový žáner. Nie je to teda príručka ako dojčiť, ale ako maximalizovať úspech v dojčení, aby matky mohli zažiť pocit, že dokážu naplniť potreby svojich detí. To má totiž vplyv na to, akými ľuďmi sa stanú v dospelosti.

    Vlastníte vydavateľstvo a predávate knihu. Robíte to hlavne kvôli peniazom a sláve?

    Mnohí majú predstavu, že autori kníh sa šmahom ruky, alebo aspoň do roka stanú milionármi. Za úspech - ako v akejkoľvek oblasti - sa však platí. Nielen časom, nadšením, ale aj peniazmi. Investícia do našej knihy bola od začiatku investíciou do tvorby lepšieho sveta. Náš počiatočný prieskum trhu potvrdil veľkú potrebu osvety o dojčení na všetkých frontoch a tak sme si predstavovali, že naša kniha rýchlo naplní túto potrebu. Po vydaní knihy, realita vyzerala a vyzerá úplne inak, ako sme si predstavovali, je to dlhší maratón, oproti pôvodným plánom. Rany spoločnosti sú hlboké a nepochopenie princípu akejkoľvek cesty za úspechom vytvára prekážky pri jeho  dosahovaní. Aj v tejto oblasti je prapotrebné vzdelávanie ľudí, aby pochopili, že cena odráža kvalitu a hodnotu, ktorú do života prináša. My nepredávame knihu, ale šancu na lepší život rodiny. Na knihu poskytujeme záruku vrátenia peňazí, ktorú za dva roky využili traja čitatelia. Ak sa bavíme o sláve, keď mi to, že vystupujem ako spoluautorka, majiteľka vydavateľstva alebo zakladateľka medzinárodnej kampane pomáha sa dostať na miesta, kde sa rozhoduje o zmenách, tak si myslím, že je to prospešná forma "slávy".  Nie za seba, ale v prospech všetkých. 

    Vaša kniha získala rôzne ocenenia, povedzte nám o tom viac. 

    Už pri písaní knihy sme mali víziu, že to bude najlepšia kniha na Slovensku. A tak sa aj stalo, že kniha ako jediná na slovenskom knižnom trhu získala Cenu ministra hospodárstva SR, a doživotný titul Inovatívny čin roka 2018. Kniha bola zároveň navrhnutá na cenu Podnikové médium roka a na súťaž Efektia - ako ušetriť elektrickú energiu. Šokovala som tak publikum vyše sto inžinierov, ktorí si dovtedy mysleli, že iba riešeniami technického rázu ako napríklad zatepľovaním budov a solárnymi panelmi sa dá ušetriť energia. Na prvý pohľad sa to môže zdať bizarné, ale keď si spočítate koľko energie sa ušetrí už len tým, že sa v noci nemusí svietiť, ohrievať mlieko, sterilizovať a následne umývať fľaše a to v tisíckach domácností, vyjde vám podobne ako mne veľká úspora energie a to nielen tej elektrickej. Iný pohľad na veci a vnútorné PREČO, dokáže zmeniť aj postoj okolia k podpore dojčenia. 

    Vašich aktivít si všimli aj na vyšších miestach. Prečo majú záujem sa s vami stretnúť? 

    Osveta dojčenia je moje poslanie, nehanbím sa klopať na dvere a povedať svoj názor. Ak sa vrátim k tej "sláve", účasť na rôznych konferenciách, alebo Cena ministra hospodárstva dáva mojej práci inú hodnotu. Ak svoje nápady a náčrt riešení predstavujem z pozície spoluautorky ocenenej knihy, znamená to úplne inú vyjednávaciu pozíciu. Od začiatku kampane, vždy a všade dávam svoje meno a tvár aktivitám, aby všetci mali v tom jasno, s kým komunikujú. Nevystupujem pod žiadnou organizáciou, ale zastupujem svoje aktivity a dva roky aj vydavateľstvo ako Brňáková. Pre niekoho je to definícia "slávy", ja však nepotrebujem lajky, ale chcem budovať lepší svet a prezentovať hodnotu, svojim štýlom. Vďaka tomu som bola pozvaná aj na Úrad vlády a Inštitút zdravia Ministerstva zdravotníctva, aby som predniesla svoj plán, ako sa vďaka podpore dojčenia zlepší zdravotníctvo a ako tým štát zároveň ušetrí náklady.

    Čo plánujete do budúcna?

    Momentálne výhradne zastupujem dve zahraničné autorky - z Maďarska a Českej republiky. Mám rozpísané ďalšie dve knihy, jedna z nich vyjde v októbri, tentokrát mimo témy dojčenia. O tom, ako sa stať lepším, aby nám všetkým lepšie bolo. A deliť sa o to. Viac sa môžete dozvedieť tu: https://top1knihy.sk/.

    Dakujem za rozhovor. 

    Michaela Ray de Witters

    www.sebavedomie.com

    michaelaray
    10. sep 2020    Čítané 1107x

    AKO ZÍSKAŤ SEBADÔVERU NA NOVÉ TEHOTENSTVO PO STRATE NENARODENÉHO DIEŤAŤA

    Ked som mala 27 rokov, tužila som si zaloziť rodinu. Manžel sa však tomu vyhýbal. Po roku som ho nejako ukecala a konečne sme sa začali pokúšať o bábo. Dodnes si pamätám ten zmätok v duši, keď som v ruke držala môj tehotenský test. Dve čiarky, som tehotná! Radosť a vzrušenie vyhŕkli z môjho srdca. Ale ako mu to poviem? Bojím sa, že sa bude hnevať. Nebola som ďaleko od pravdy. Trpiteľsky znášal moje tehotenstvo. 

    V treťom mesiaci som zrazu dostala hrozne kŕče. Bála som sa čo sa deje, dúfala som, že je bábätko v poriadku. Ale kŕče neprestávali. Moje obavy sa stupňovali každým dňom. Po týždni som začala veľmi krvácať. Bolo to iné ako normálna menštruácia, boli tam všelijaké hrudky. A potom vyšlo von niečo veľké. S obavou som sa obzrela do záchodovej misy. Bola to placenta! Spustila som strašný plač. Prišla som o bábätko, je preč, zomrelo! Nevedela som sa utíšiť. Vôbec som nepočítala s takou alternatívou. Nikto mi predtým nepovedal, že takto končí 30% tehotenstiev. O potratoch sa nehovorí. A tak som mala pocit, že som jediná, ktorej sa stalo také nešťastie. 

    Prešli mesiace. Ked som niekedy otvorila tému rodiny, tak sa manžel rozčúlil a ja som sa schúlila do klbka nešťastia. Strach že nikdy nebudem mať deti narastal. Pri pohľade na cudzie bábätká som mala raz dva slzy na krajíčku. O niekoľko rokov naše manželstvo stroskotalo.  

    Čas plynul. Neskôr som mala ďalší vzťah. Často sme sa rozprávali o rodine a o cestovaní. Ako z neba prišla vzrušujúca príležitosť na kariérny postup v Belgicku. Nastúpila som do novej práce. Vyzeralo to, že ma chce čoskoro požiadať o ruku. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď sa so mnou rozišiel cez smsku. A tak som sa ocitla sama v cudzej krajine. Môj sen mať rodinu bol úplne v nedohľadne. Po preplakanom víkende som sa musela vzchopiť a ísť do prace. Povedala som si, že tento rozchod ma nemôže položiť. 

    Čítala som práve knihu, kde medzi rečou spomenuli NLP (neuro lingvistické programovanie). Rozhodla som sa studovat na NLP Univerzite v Kalifornii. Vďaka NLP sa mi zmenil život. Rozšírilo sa moje vedomie a veci ktoré som predtým nechápala, mi boli zrazu jasné. Došlo mi, že kvôli mojim mentálnym blokom z detstva mám nízke sebavedomie a uspokojovaním druhých sa pokúšam získať lásku. Správam sa ako “dobré dievča”. Čím viac sa snažím, tým menej si ma chlapi vážia. Začala som nové životné obdobie venované osobnému rozvoju. 

    Po čase som sa stala sebavedomou ženou. Zaumienila som si, že si idem nájsť nového manžela a že budem mať rodinu. Zaregistrovala som sa v online zoznamke. Bola som akčná a hľadela som si svoj cieľ. Stretávala som rôznych mužov, niekedy aj troch za týždeň. O procese ako sa stat sebavedomou ženou, ktorá si môže vyberať medzi chlapmi som napísala knihu. Čoskoro som sa zoznámila s usmievavým Belgičanom, ktorý naplnil aj moje najtajnejšie túžby. Dnes je to už môj manžel. 

    S manželom sme už boli tri roky spolu a tak konečne prišiel čas plánovať dieťatko.  Uplynulo už desať rokov odkedy som prvýkrát túžila založiť si rodinu! Keď sme sa dohodli, že o pár mesiacov sa začneme pokúšať o dieťa, veľmi som sa bála, či dokážem otehotnieť, vynosiť a porodiť zdravé dieťa. Na vine bola dlhoročná nespracovaná trauma. Keďže som z NLP vedela, že psychický stav má veľký vplyv na výsledok, rozhodla som sa stráviť týždeň prípravou na tehotenstvo. Robila som si prípravné mentálne NLP cvičenia. 

    Začala som od tých lahších. Spracovala som dlhoročné pochybnosti na vieru v to, že som schopná vynosiť a porodiť dieťa, že som už iná osoba, nie tá, ktorá o dieťa kedysi prišla.

    Potom prišli tie ťažšie cvičenia. Pracovala som na transformácii žiaľu zo straty a strachu, že je aj taká alternatíva, že deti nebudem mať.  Podrobný postup cvičenia nájdete tu. Toto cvičenie ma posunulo priamo do centra toho, čo som celé roky pred sebou odtláčala. Bola to nutnosť rozlúčiť sa, respektíve porozprávať sa s mojím nenarodeným bábätkom.  A tak prišiel ten čas, keď sme s mamou večer zapálili na studni sviečku a nahlas som povedala môjmu bábätku všetko, čo som mala na srdci. Hoci som plakala, prinieslo mi to veľkú úľavu. 

    Po týždni som sa vrátila domov do Belgicka pripravená priniesť nový život na svet. Ďalší mesiac som bez problémov otehotnela. Mala som zdravé tehotenstvo, hoci nie som už najmladšia. Vynosila som bábo a porodila prirodzeným spôsobom. Keď som niekedy počas tehotenstva cítila strach či bude ok, použila som metódu vďačnosti. 

    Veľmi sa z dcérky teším a prežívam naďalej vďačnosť za to, že mi bolo dopriate zažiť, čo to je byť mamou. Práve moja dcéra ma inspirovala vytvoriť knihu na podporu sebavedomia deti, tak aby sa aj v dospelosti mohli oprieť o svoje sebavedomie a mali lepši život. Viac o mojich projektoch nájdete tu: www.sebavedomie.com

    michaelaray
    11. aug 2020    Čítané 279x

    Najradšej by som vrátila čas a deti nemala, som preto zlá mama?

    Linda* po deťoch nikdy netužila, ale známi ju presviedčali: "Ak nebudeš mať deti, budeš to neskor ľutovať. Skus to a uvidíš, aká budeš šťastná." Tak to teda, skúsila, ma dve deti a dnes to strašne ľutuje. Nič k nim necíti, zaťazuje ju ich prítomnosť. Mladší ma len necelý rok a starší ma navyše autizmus. Muž pracuje v zahraničí a tak je na deti sama. 

    Je nešťastná a najradšej by vrátila čas a žiadne deti nemala. Rada by z domu utiekla niekam veľmi ďaleko. Hovori, že deťom nič nechýba, majú všetko materiálne zabezpečenie, len ona strašne vnútorne trpí a miestami by najradšej zomrela. 

    Tento článok je odpoveďou do diskusie na tuto tému. *Meno Linda je náhodne vybraté. https://www.modrykonik.sk/forum/o-tom-sa-tazko-rozprava/najradsej-by-som-vratila-cas-a-deti-nemala/ 

    Je lahke ju odsúdiť a povedať, že načo deti vôbec mala, však ju nikto do toho nenútil. 

    Mala deti, pretože to je v spoločnosti norma. Od ženy sa to očakáva, že bude ako všetky ostatne. Je tažke isť proti prúdu, hlavne keď človek nevie, prečo je v niečom iný. Nie sme naučení počúvať svojmu vnútro, intuíciu a robiť rozhodnutia podla toho. A tak sa rodia deti tam, kde nie sú vítane a samé si ponesú do života krivdu neprijatia. 

    Kedže je na deti sama, je preťažená, a pravdepodobne vyhorená. 

    To je isto súčasťou problému. Nejedna mama sa tak cíti a chcela by na týždeň niekde zmiznúť a oddýchnuť si. Ale máloktorá by chcela rodinu skutočne opustiť na trvalo, takže problém bude ešte niekde inde. 

    Niektorí jej radia, aby pár rokov počkala a potom začne cítiť lásku k deťom. 

    Práve teraz však potrebujú deti najviac starostlivosti a obety. Kde však zobrať energiu a motiváciu obetovať sa pre niekoho ku komu nič necítim a kto mi lezie na nervy? Rodičia, čo ľúbia svoje deti si možno neuvedomujú koľko energie dostavajú spať za svoju snahu v podobe úsmevu dieťaťa, z jeho radosti a napredovania. Bez nekonečnej rodičovskej lásky je to však veľmi tažke. 

    Neľúbi svoje deti, je teda zlá mama, však? 

    Zbytočne robiť takéto posudky. Zaujímave je skôr prečo neľúbi svoje deti, však to pokladáme za samozrejmosť, pocit ktorý príde automaticky. Podľa všetkého je v podobnej situácii ako Erika. 

    Erika ma nevyvinutý zmysel pre city a empatiu. Dokáže citit len pocity voči sebe. 

    Pre porovnanie s fyzickým telom, jej emocionálna úroveň je ako by mala len kýptiky miesto paži. Akurát, že tento handicap je neviditeľný. Ťažko niekoho objať, keď nemám čim... ťažko niekoho ľúbiť, keď nemám čim...  

    Erika si svojho partnera vybrala logicky a hlavne preto, že mal on o ňu záujem. Niečo k nemu síce cítila, ale v porovnaní s emóciami iných žien to nebola žiadna náruživá láska.

    On bol rodinne založený a tak súhlasila, že budu mat deti, dokonca až tri! 

    Na materskej bola s každým len tri mesiace a aj to sa jej zdalo strašne dlho. Mesiac po narodení už odstavovala dieťa od mlieka a nevedela sa dočkať kedy pôjde do práce. Cítila sa zavalená rodinou, napriek tomu, že muž jej so všetkým pomáhal. Manželovi sa priznala, že občas fantazíruje o tom, že by opustila rodinu a utiekla niekde veľmi ďaleko. 

    Erika necítila lásku k deťom ako iné mamy. 

    Nemala v sebe materinskú starostlivosť, aby si všimla, že potrebujú ostrihať nechty, či umyť pusinku. Snažila sa však napodobniť iné mamy, lebo nechcela aby sa o nej hovorilo ako o zlej mame. Ked videla, že iné mamy napr. objímajú svoje deti, tak aj ona to robila, ale bez toho, aby to cítila. 

    S pribúdajúcimi deťmi trávila Erika stále viac času na služobkách. 

    Bežne prespávala 3-4 noci týždenne v hoteloch. Manžel tiež pracoval a zároveň bol sám na novorodeniatko a dve ďalšie malé deti. Nepáčilo sa mu to a tlačil na ňu aby zmenila prácu a necestovala toľko. Ona však o tom nechcela ani počuť a radšej sa s nim rozviedla. Manžel a deti boli nešťastní, ale jej sa uľavilo. Deti si striedali po týždni a ona sa už necítila previnilo, že je odcestovaná. Týždeň s deťmi vykrývala družinou, starými rodičmi, babysiterkou a podobne. 

    Deti ťažko znášali, že sa im rozpadla rodina a bola by im dobre padla profesionálna psychologicka podpora. 

    Ale mama neschopná empatie usúdila, že deťom nič nie je, však majú všetky materiálne veci zabezpečene a teda nevidí dôvod, aby deti chodili k psychologičke. Nechcela nijako pripustiť, že by jej rozhodnutie by mohlo mat negatívny vplyv na deti. Veci emocionálneho charakteru pre ňu proste neexistujú. Existuje len jen vnútorný pocit a ten sa jej podarilo naplniť. 

    Je lahke ju obviniť, že sa takto správa. 

    Ale prečo je taká? Prečo sa stalo, že sa jej nevyvinuli pocity a empatia ako iným ľudom? Ake mala ona detstvo? A aké psychické zátaže si do dospelosti zoberú jej deti? Dá sa na tom vôbec niečo zmeniť? 

    Prave týmito témami sa zaoberám pri koucingovej práci so ženami. Vrámci praxe som si všimla, že situácie, kde sa moje klientky mentálne zablokovali, vznikli v podobných situáciach v detstve. Zozbierala som teda tieto situácie a píšem o tom knihu (kniha "Som skvele dieťa"), aby som naopak podporila rodičov v ich snahe zabezpečiť svojim deťom rozvoj láskyplného sebavedomia. Viac info na www.sebavedomie.com

    michaelaray
    1. júl 2020    Čítané 59x

    Dagmar Rakovická Čanigová: Možno má aj vaše dieťa potravinovú intoleranciu...

    Dnes som sa porozprávala s expertkou na potravinovú intoleranciu. 

    Dagmar musela ako malé dievčatko užívať antihistaminiká v sezóne peľovej alergie. Nezamýšľala sa nad tým a považovala to za niečo úplne bežné. Keď mala 18 rokov tráviace ťažkosti ju dohnali na prvé kolonoskopické vyšetrenia. Trápili ju tiež škaredé ekzémy, za ktoré sa ako mladá žena veľmi hanbila, poznačilo to aj jej sebavedomie. 

    Zistili jej nešpecifický zápal v sliznici hrubého čreva a intoleranciu na laktózu - mliečny cukor. Vzápätí jej boli nasadené kortikosteroidy na zápal v čreve a odporúčanie, že sa musí dlhodobo vyhýbať laktóze. Vtedy bol rok 2008. Vôbec netušila, že za jej dlhodobými zdravotnými problémami je viac potravinových intolerancií. 

    Na ekzémy jej nič nepomáhalo. Musela si neustále škrabať ložiská, ktoré sa každým dňom zväčšovali. Zakrývala si červené fľaky dlhými rukávmi a hanbila sa vyzliecť do plaviek. Vtedy sa rozhodla pre návštevu centra alternatívnej medicíny, na ktoré počula dobré referencie. Tam sa prvýkrát dozvedela o testoch potravinovej intolerancie, ktoré sa robia z kapilárnej krvi. 

    Keď jej prišli výsledky, zrútil sa jej svet: kravské, ovčie, kozie mlieko, kazeín, vaječný bielok, žĺtok, pšenica, jačmeň, gliadín, kukurica, ryža, zemiaky, hrášok, pomaranče, pistácie a i. Výsledok potvrdil až 32 potravinových intolerancií! Napriek šoku si povedala, že ide do toho. 

    Po dvoch mesiacoch od vysadenia potravín, na ktoré si jej telo tvorilo protilátky, jej kompletne zmizol ekzém na oboch stranách vnútorných lakťov. To bol jej hnací motor, pretože na vlastné oči videla, že eliminačná diéta je naozaj prospešná.

    Pracovala vtedy v nadnárodnej korporácii. Keď ju šéfka označila ju za jedného zo svojich najhorších zamestnancov, cítila sa mizerne. Na druhý deň podala žiadosť o výpoveď. S odstupom času jej v duchu ďakuje. Začala totiž hľadať to, čo by ju napĺňalo a to ju doviedlo k tomu, čo robí v súčasnosti - pomáha druhým nájsť si nový spôsob stravovania pri potravinových intoleranciách. Šíri osvetu vo svojej bezplatnej e-knihe a zároveň je ľudom k dispozícii aj vo forme online konzultácii. 

    Zaujal ma jej príbeh a tak som sa jej opýtala na tému deti s intoleranciou.  

    Čo by si poradila rodičom, ktorých deti majú potravinové intolerancie? Je v tom nejaký rozdiel či sa jedna o dospelých alebo deti s intoleranciou? 

    V prvom rade si treba uvedomiť, že potravinové intolerancie nie sú potravinové alergie. Skúsim to vysvetliť na jednoduchom príklade: Ak by vaše dieťa malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, po skonzumovaní smotanového jogurtu by malo napr. vyrážku či opuch sliznice alebo kože. Jednalo by sa o takmer okamžitú imunitnú reakciu. Ak by však skonzumovalo smotanový jogurt a malo by intoleranciu na bielkovinu kravského mlieka, prejaviť by sa to mohlo formou ekzému či tráviacimi ťažkosťami napr. po 4 hodinách alebo 8ich a niekedy až po 24 hodinách alebo aj dokonca do 3 dní. Nie sme však stavaní na to, aby sme s prehľadom dokázali čakať takú dlhú dobu a medzi tým nič ďalšie nekonzumovali, aby sme si to dôsledne odsledovali. 

    Mnoho rodičov chce pátrať v mene zdravia vlastného dieťaťa, ale nemajú dostatok informácií. Bohužiaľ, z vlastnej skúsenosti viem, že sa táto problematika nestretáva s pochopením u viacerých odborníkov. Mnoho lekárov neštudovalo výživu a o potravinovej intolerancií mali prednášky iba okrajovo, napriek tomu, že výskumy v tejto oblasti neustále napredujú. Máloktorý alergológ informuje pacienta o potravinovej intolerancií, pretože väčšina z nich sa sústredí iba na potravinové alergie, teda na zisťovanie prítomnosti IgE protilátok (imunoglobulínov podtriedy E). 

    Z vlastnej skúsenosti a aj zo skúsenosti mojich klientov môžem povedať, že eliminačná diéta na základe výsledného reportu potravinových intolerancií, dokáže byť veľmi prospešná ako u dospelých tak aj u detí. Organizmus dieťaťa spravidla dokáže rýchlejšie reagovať na eliminačnú diétu, než telo dospelého človeka, čo je spôsobené mnohými faktormi akými sú životospráva, životné postoje, schopnosť odbúrať stres a v neposlednom rade ako veľmi je telo dospelého jedinca zaťažené liekmi. 

    Máš nejaké silné presvedčenie, s ktorým väčšina ľudí nesúhlasí? 

    Moja terapeutka alternatívnej medicíny povedala jednu myšlienku, s ktorou sa ja osobne veľmi stotožňujem: ,,Človek, čo nikdy nezažil depresiu a nepozná pocity beznádeje, ktoré pri nej zažívate, nebude nikdy dobrým psychoterapeutom." Skúsenosť nech je akokoľvek bolestivá nás núti pozerať sa na svet citlivejšími a láskavejšími očami. Pre mňa osobne má moja skúsenosť s potravinovou intoleranciou väčší zmysel vtedy, ak sa o ňu môžem podeliť s ostatnými, ktorých sa problém dotýka. Bez nej by to bola iba naučená teória, ktorá by v praxi nikomu nepomohla.

     Osobne zastávam názor, že každý z nás má právo vedieť, čo sa s jeho telom deje. Myslím si, že základné ľudské právo každého človeka je byť dostatočne informovaný o možnostiach liečby a aj jej alternatívach. A to je veľmi ťažké presadiť v našej spoločnosti, kde u viacerých odborníkov a špecialistov vstupuje na scénu ich vlastné neutíšené ego. Netvrdím, že vynechaním potravín zázračné zmiznú akékoľvek zdravotné problémy. Takto to nefunguje. Aj pri potravinovej intolerancií je potrebné pátrať ďalej a neustále sa vzdelávať v akejkoľvek oblasti.

    Mnohí so mnou nebudú súhlasiť, že testy potravinovej intolerancie, s ktorými mám osobnú skúsenosť, sú skutočne spoľahlivé, pretože sa môže jednať o problematiku, ktorej sa nedostatočne alebo iba okrajovo venovali na certifikovanom kurze výživového poradcu. Osobne považujem zdravie a výživu za neprebádanú oblasť, v ktorej akýkoľvek kurz je skutočne iba malým zlomkom na to, aby sme sa mohli pasovať za odborníkov v danej oblasti. K akémukoľvek problému treba pristupovať s pokorou a hlavne holisticky ako na duševnej tak aj fyzickej úrovni.

    Píšeš knihu. Čo ťa k tomu motivovalo? O čom bude? 

    Keďže problematika potravinových intolerancií je v očiach našej spoločnosti nie úplne ideálne pochopená a dokonca by som povedala až démonizovaná, rozhodla som sa ju vyniesť na svetlo sveta nielen na základe mojej skúseností, ale aj vykonaných zahraničných vedeckých štúdií. Výskumy totiž už dávno poukazujú ako potravinová intolerancia môže súvisieť s diagnózami ako ADHD, poruchy autistického spektra (PAS), migrény, neplodnosť a problémy s reprodukciou u žien, ekzémy, Crohnova choroba, syndróm dráždivého čreva a i.

    Mnoho ľudí má obrovský predsudok ohľadom zmeny stravovania a strach, ako to celé príjme ich okolie a samotná spoločnosť. Na intolerantných ľudí sa totiž stále pozerá ako na menšinu, pričom je nás každým dňom viac. Nevedomosť, že možno potraviny plné pesticídov nám spôsobujú zdravotné komplikácie, nám neumožňuje mať zdravie vo svojich rukách. V knihe objasňujem aj tieto súvislosti a ponúkam v nej pohľad na potravinovú intoleranciu ako na príležitosť niečo vo svojom živote zmeniť k lepšiemu a dovoliť si prebrať zodpovednosť za svoje zdravie z lásky k vlastnému telu.

    Ak majú rodičia záujem sa s tebou poradiť, kde ťa môžu kontaktovať? 

    https://dagmarcanigova.sk/

    Zdravým fungovaním tela aj výzorom kože bez ekzémov, môžeme tiež prispieť k sebavedomiu našich deti, tak ako sa to podarilo Dagmar. Viac o mne a mojich projektoch na www.sebavedomie.com

    michaelaray
    29. jún 2020    Čítané 183x

    Ako povedať partnerovi, že to chcem ukončiť, lebo sme nekompatibilní

    Vzťahy často začínajú úplne iracionálne, keď preskočí iskra. Ale na to, aby si strávila s niekym celý život, tam musí byt aj kompatibilita. Niekto si predstavuje, že kompatibilita znamená, že máte rovnaký vkus na hudbu, filmy a že obaja máte radi psov. Avšak skutočná kompatibilita ide oveľa viac do hlbky. Jedna sa o to, či mate podobne hodnoty a životnú víziu. 

    Zoberme si teda príklad, že máš 25-30 rokov, bývaš spolu s priateľom 30-35r v prenajatom byte. Rozmýšľaš už o rodine, rada by si si kúpila spoločne bývanie na hypotéku, kde by bolo dosť priestoru aj pre deti. Šetríš si už na tento účel, ale priateľ to vôbec nerieši. Peniaze mína na zábavu s priateľmi, či svoje hobby a nemá potrebu riešiť svadbu, rodinu, či bývanie. Vyhovuje mu, že ma pohodový život, pravidelný sex, niekto mu navari, operie, tak na čo sa viazať nejakými obmedzeniami. Ty si šikovná, akčná, rozhľadená žena a zisťuješ, že tvoj priateľ akosi nie je na rovnakej vlnovej dĺžke. Keď sa ho do týchto veci snažíš tlačiť, bráni sa a hneva sa, prečo chceš veci meniť. 

    Po nejakom čase snaženia vidíš, že to nikam nevedie a prichádzaš k záveru, že vaša životná vízia je nekompatibilná. Ste vo svojich predstavách príliš ďaleko na to, aby ste našli kompromis. Nastáva teda otázka čo ďalej. Môžeš sa buď vzdať svojich predstav, alebo môžeš čakať roky a dúfať že on sa raz zmení, že to nejakým zázrakom pochopí a dospeje alebo sa môžeš rozhodnúť to ukončiť. Avšak nie si mrcha, máš ho rada, zaleží ti na jeho pocitoch a nechceš mu ublížiť. Nie je predsa zlý človek. Niečo ti bráni spraviť ten krok, máš strach a nevieš, čo mu máš vlastne povedať. 

    Možno zapasiš s niektorým z týchto pocitov: 

    1. Nevieš ako mu to povedať, lebo ti záleží na jeho pocitoch
    2. Nechceš byť ta zla, sebecká, ktorá mu ublížila
    3. Si zvyknutá byť so všetkými za dobre na úkor seba a toho čo je pre teba správne
    4. Nechceš, aby ta ľudia posudzovali, odsudzovali, ohovárali, riešili tvoje postoje
    5. Priveľmi ti záleží na tom, čo o tebe povedia iní

    To čo ťa teraz mentálne blokuje sa dá otočiť aj z inej strany, tak aby to bolo "výhodne" pre vás oboch. Partner sa necítil dobre, keď si ho tlačila do hypotéky, že?

    Tak mu môžeš napr povedať, že tvoja predstava o živote je, že by si chcela mať napr. do roka rodinu, sobáš, kúpiť spoločný byt ale že úplne chápeš, že on tieto tvoje potreby nezdieľa. Su to všetko veľké životne rozhodnutia a úplne chápeš, že on by na to potreboval možno ešte desať rokov a možno ani v budúcnosti nebude po tom tužiť. Bolo by teda nefér, keby si ho do toho teraz nútila. Ale bolo by tiež nefér voči tebe, keby si také dôležité veci odkladala na neurčito. Vzhľadom na to že rešpektuješ a vážiš si život vás oboch, je teda najvhodnejšie, aby kazdy z vás dostal šancu robiť to ako to cíti a aby ste kazdy išli svojou cestou. Ty tak dostaneš príležitosť stretnúť niekoho, kto zdieľa tvoje predstavy a on dostane príležitosť žiť volne bez tlaku.

    Ked si to takto urovnáš v mysli a pochopí to aj on, pomôžeš mu zaroven s tým, ako to môže on ďalej vysvetliť svojim rodičom či známym. Ked to rodičia budu takto počuť, tak A) pochopia aká kvalitná žena si, že rešpektuješ ich syna a jeho potreby, B) možno budu radi že ich syna netlaciš do niečoho čo sam nechce, C) možno si pomyslia že ich syn by už mal dospieť a začať uvažovať nad budúcnosťou, aby sa mu už ďalší krát nestalo, že príde o takú skvelú zenu, tým že sa sam nerozhýbal. V každom prípade im neostáva veľa priestoru ťa posudzovať, môžu tak akurát dohovárať synovi. Ak napriek všetkému povedia niečo negatívne na tvoju stranu, nemusíš si to pripustiť, lebo vieš, že si spravili službu aj ich synovi aj sebe. Možno práve vďaka tvojej odvahe dospeje a o par rokov si zariadi život inač.

    Ty sa čoskoro sa otrasieš a prídu nové príležitosti randiť. 

    Z mojej skúsenosti, kedže som sa poučila z môjho nekompatibilneho manželstva, neskor som sa už chlapov pýtala rovno na prvom rande, čo vlastne hladujú a bez rozpakov som im povedala, že ja si hľadám manžela a chcem mať v budúcnosti rodinu. Veľa žien by sa bálo toto povedať a práve preto sa dostavajú do začarovaného kruhu "ja som ti predsa nič nesľuboval". Avšak keď je žena sebavedomá a vie čo chce, tak to kľudne môže povedať. Mala som v tom čase rande aj s tromi rôznymi chlapmi za týždeň, tak mi bolo jedno, či niektorý z nich ma inú víziu než ja. Chcela som to zistiť práve čo najskôr, aby som s nimi zbytočne nestrácala čas. A tak som sa zoznámila aj so skvelým mužom, ktorý je dnes môj manžel a mame spolu rodinu. 🙂 

    Viac o mne a mojich projektoch na www.sebavedomie.com

    michaelaray
    24. jún 2020    Čítané 130x

    Ako sa pripraviť na rozvod

    Možno ste sa brali príliš mladi, keď si ani nevedela čo vlastne od života chceš. Možno vôbec nie ste kompatibilní a najst kompromis je neprekonateľne ťažké, tak ako som to kedysi zažívala ja. Možno v ňom nemáš emocionálnu, fyzickú či finančnú oporu ako by si chcela. Možno ťa dokonca ponižuje či bije. Dôvodov prečo sa chceš rozviesť môže byť nekonečne veľa a každý prípad má svoj príbeh. 

    Na druhej strane máš možno malé deti, možno si na ňom finančne závislá alebo máš iné obavy, či rozvod zvládneš. 

    Rozvod beriem ako posledné možné riešenie, keď sa už vyčerpali možnosti ako 

    - vzájomná komunikácia a hľadanie riešenia

    - manželská, resp psychologická poradňa

    Čo ta teda čaká ako sa na to čo najlepšie pripraviť?  

    Rozvod je zložité obdobie aj na psychiku aj praktické otázky. Ak sa už teda vás vzťah nedá vylepšiť, bolo by vhodné vytvoriť si čo najlepšie zázemie pred tým, než k rozvodu dôjde. Čim viac stabilných bodov budeš mať, o ktoré sa môžeš oprieť, tým väčšia šanca je, že to zvládneš bez toho, aby si upadla do krízy a skôr sa dostaneš do fázy stabilizácie. Nenakladaj si na seba priveľa paralelných projektov, ako to urobila Naďa. 

    Žila s mužom a dcérou v Bulharsku. Ked sa rozviedla, presťahovala sa s malou spať do svojej krajiny. Za posledné úspory si kúpila na hypotéku starý polorozpadnutý byt, s tým že si ho bude sama prerabat. Kedže žila desať rokov v zahraničí, vzťahy s priateľmi boli ochladnuté. S mamou vôbec nevychádzala a otec sa už pominul. Bola na všetko sama. Nemala prácu, musela sa starať o 1.5 ročnú dcéru. Našťastie dostala aspoň nejaké peniaze zo sociálky. 

    Sedela sama na zemi v rozpadnutom byte a dieťa neustále plakalo. Všetko sa to na ňu zosypalo. Nebola ani motivácia ani peniaze na prerábku bytu. Vtedy stretla Milana. Nechali sa uniesť vašnou a chvilu sa jej zdalo všetko fajn. Ale obaja boli v psychicky nestabilnej situácii a tak si nechtiac ubližovali. Rozchádzali a schádzali sa každú chvilu. Nezvládla ešte aj túto emocionálnu zátaž a psychicky skolabovala. Psychiater jej predpísal lieky a poslal ju na mesiac do interného zariadenia, kde jej pomohli odraziť sa odo dna. Trvalo jej dlho kým sa jej podarilo životnú situáciu stabilizovať, lebo zápasila naraz s množstvom problémov.  Ale nemusí to takto byť. 

    Martin bol tiež rozvedený, žena ho opustila kvôli šéfovi. Bol z toho hotový, vôbec to nečakal. Deti mal v striedavej starostlivosti. Mal aspoň prácu, úspory, priateľov a rodinu, ktorí ho podržali. Kolegovia ho brávali von, aby prišiel na iné myšlienky. Stari rodičia pomáhali vyzdvihovať deti zo školy a s varením. Parkrát navštívil aj psychologičku, keď to na neho doliehalo. Radil sa s ňou aj ohľadom deti, ako postupovať aby im čo najviac uľahčil situáciu. Kupil si domáce zvieratko, aby sa necítil tak sam, keď boli deti preč. O par mesiacov si začal dopisovať online s ľuďmi, ktorí podobne prechádzali obdobím po rozvode, či rozchode. Cítil tak podporu, že nie je sam v tejto situácii. Po pol roku sa už cítil lepšie a rozhodol nájsť si novu priateľku. Podarilo sa mu to a čoskoro začal nový život. 

     Z týchto dvoch skutočných príbehov vidíš, ako sa situácia vyvíja podla toho aké zázemie mali pred rozvodom. Ako sa teda môžeš pripraviť? 

    1. Financie a prijem

    Ak si momentálne finančne závislá, treba si najst prácu a zabezpečiť svoj prijem. Ak sa dá odložiť si nejaké úspory. Pripadne sa poradiť s rodinou, či sú ochotní poskytnúť finančnú pomoc, ale napr. bývanie. Tu je zoznam organizácii, ktoré podporujú matky v núdzi: http://www.kmotricky.sk/potrebujem-pomoc/ . Niektoré organizácie poradia aj v právnych otázkach, respektíve tyranym ženám. Už len keď človek vie, že má viacero možnosti, automaticky sa cíti viac sebavedomo a menej sa obáva budúcnosti. 

    Niektoré matky sú veľmi kreatívne a hladujú aj netradične možnosti príjmu. Napr. Lucia, matka pol ročnej dcérky, obehla ludi na svojej ulici a dohodla sa s niektorými, že bude pre nich donášať doma navarene obedy, či večere. Pre jednotlivcov, ktorý žijú sami a nechce sa im variť to bola zaujímavá ponuka. Čoskoro si tak našetrila na ojazdené auto, aby mohla jedlo rozvážať a neskor si dokonca založila oficiálne podnikanie. 

    2. Starostlivosť o deti 

    Požiadaj rodinu, známych, či sú ochotní pomôcť s deťmi, keď bude treba. Dá sa ponúknuť aj vymenený obchod, ako napr. fungovala Karin a Darina. Obe boli slobodne matky, čašníčky. Striedali sa ktorá bola práve v práci a ktorá strážila deti obom. Ušetrili tak za skolku, ktorú by si inak nemohli dovoliť. 

    Detské oblečenie, hračky, kočíky a pod sa dajú získať aj zadarmo, ak človek požiada sieť svojich známych, resp napíše do FB skupín a fór pre mamičky. 

    3. Starostlivosť o seba

    Požiadaj okruh priateľov, kolegov, či sú ochotní ti spraviť program, pripadne aj s deťmi, počas náročného obdobia. Posedenie pri káve s kamarátkou môže byt rozdiel medzi hrozným týždňom a týždňom, keď sa to nejak zvládlo. 

    V prípade zdravotných problémov je lepšie sa obratit na doktora a neodkladať to prilis dlho. 

    4. Psychológia a zvládnutie straty, stresu, smútku

    Psychologicka podpora či už profesionálna alebo podporných skupín môže veľmi pomôcť uľahčiť situáciu. Napr organizácia https://www.modryanjel.sk/ ponuka poradenstvo zdarma v krízových situáciach, resp riešia post traumaticky stresový syndróm. Hlavne je neostávať s celou ťarchou situácie sama. Odborníci poradia aj ako komunikovať s deťmi, aby ich situácia čo najmenej zasiahla. 

    Počúvanie pozitívnych motivačných nahrávok zdarma na Youtube  pomôže preladiť sa z módu obete na viac pozitívnu víziu budúcnosti. 

    Všetky tieto veci a kontakty sa dajú už dopredu zabezpečiť, aby počas tažkeho obdobia rozvodu bolo čo najviac oporných bodov. Privedie ťa to na pozitívnejšie myšlienky a dá ti to viac sily na kroky, ktoré más ešte pred sebou.

    Viac o mne a mojich projektoch na www.sebavedomie.com

    michaelaray
    19. jún 2020    Čítané 237x

    Tri kroky ako začať znovu žiť po rozvode

    Rozvod je ťažké obdobie, sama som si tým prešla. Miestami to môže vyzerať, že nie je žiadna budúcnosť, ale nie je to tak. Pamätám si keď mi vtedy kolegyňa povedala, "aj po rozvode je život".  Plakala som a ťažko som si to vtedy vedela predstaviť. 

    Zila som sama v Amerike a nechcela som aby niekto v robote zbadal, že sa rozvádzam a nedajbože aby ma nevyhodili, že sa nesústredím na robotu. A tak som mlčala a celou ťarchou si prechádzala sama bez podpory ako nejaká hrdinka. Dnes už viem, že to bola chyba, že je lepšie v ťažkých chvilach požiadať o pomoc a podporu. 

    Ako teda ďalej po rozvode? Po vlastných skúsenostiach ako sa z toho dostať, pomáham aj iným ženám a dá sa to zosumarizovať takto. Su tri stadia ktorými budeš prechádzať.

    1. Strata a smútok.

    Nech už bolo vaše manželstvo akékoľvek, vždy tam bolo aj niečo dobré, čo rozvodom stracas, čo ti bude chýbať. Je preto normálne, že ti chýba a že si smutná, hoci logicky si vieš odvodniť, prečo je to takto lepšie. Rodina ti možno v dobrom hovorí, že si o nič neprišla, ale práve naopak, treba pripustiť, že je to strata a dovoliť si prejaviť emócie, ktoré prináležia strate. Treba sa vyplakať koľko treba, aby sa ti uľavilo. Ak potrebuješ nejaké lieky, či už na spanie alebo na ukľudnenie, doktor odporuci, čo je vhodné.

    2. Stabilizácia.

    Tu sa riešia praktické veci, kde budeš bývať, z čoho platiť účty, kto ti vie s čím pomoct, psychologicka podpora, ako aj financna či iná praktická podpora s deťmi a pod. Nehanbi sa poziadat o pomoc a podporu, či už rodinu, priateľov alebo aj psychológa či inštitúcie na podporu matiek a deti. 

    Ja som sa držala ako kliest mojej roboty, lebo to bolo jedine stabilne po rozvode a zabezpečovalo mi prijem na praktické veci. Dalej som vo svojom okolí vyhľadala nových priateľov, s ktorými by som mohla stráviť čas, aby som myslela na niečo iné než môj smútok. Hovorím nových priateľov, pretože som v zahraničí nemala ešte sieť priateľov. Tak sa začal aj môj nový vzťah. S prihliadnutím sa do minulosti vidím, že to nebolo ideálne, nevybrala som si totiž vedome muža s ktorým by som rada prežila život, ale skôr niekoho kto ma vtedy chápal a prechádzal podobným obdobím ako ja. 

    Keby som mala vtedy profesionálnu psychologicku podporu, asi by som sa bola vrátila späť na Slovensko, kde som mala rodinu aj starých známych. Hoci by som si musela najst novu prácu, bola by som predsa vo viac stabilnej sieti, ako v zahraničí s novým frajerom. 

    Cele roky som s nim strávila a dúfala, že ma požiada o ruku a budem s nim mat rodinu. Ale v kútiku duše som pochybovala, či je to ten pravý, keďže bol výrazne starší a moslim. Bola som frustrovaná, prečo sa mi opakujú problémy s rôznymi mužmi a prečo ma berú za samozrejmosť, keď ja pre nich toľko robím. A zase prišiel rozchod, zase štádium jedna strata a smútok. Bolo to preto, že som preskočila tretie štádium pred tým, než som si začala nový vzťah. NEOPORUCAM teda začať nový vzťah skôr, ako si prejdeš tretím štádiom. 

    3. Novy pohlaď - Novy život.

    Dostala som na vianoce knihu od Andyho Winsona začala som pocuvat jeho YouTube videa a robiť si cvičenia, ktoré navrhol. Po čase som sa preladila na pozitívne myšlienky a začala obdobie osobného rozvoja. 

    Neskor sa mi podarilo studovat NLP (neurolingvistické programovanie) na NLP Univerzite v Kalifornii. Konečne som pochopila, prečo sa mi opakovali rovnaké problémy s rôznymi mužmi. Mala som nízke sebavedomie kvôli mentálnym blokom z detstva a uspokojovaním druhých som sa snažila získať lásku. Uz mi bolo jasné prečo ma brali chlapi za samozrejmosť. 

    A tak prišlo obdobie keď som začala pracovať na svojej sebaúcte, začala som si vazit samu seba, robiť pre seba dobre veci. Ako vedlajsi efekt som začala byť viac sebavedomá, ľudia so mnou chceli tráviť čas. Nabrala som dokonca odvahu robiť verejné workshopy, hoci som bola vždy veľmi hanblivá a ako dieťa som veľmi nerada citala nahlas pred triedou. 

    Vďaka novému pohľadu na seba, prišli do môjho života aj nove možnosti. Našla som si nového milujúceho manžela po akom som vždy túžila. Mame spolu krásnu dcéru z ktorej sa veľmi teším. Vďaka NLP som začala pomahat aj iným ženám. Uvedomujem si, že nie kazdy ma moznost studovat NLP  a tak som začala písať knihy o rozvoji sebavedomia pre ženy aj pre deti, aby som tak tieto možnosti rozšírila aj na Slovensku. 

    Co by som ti odporučila po rozvode je nechať si nejaký čas pre seba, nehrnut sa hneď do ďalšieho vzťahu a investovať do osobného rozvoja. Následne mozes mat novy vzťah, alebo cokolvek dalsie po čom túžiš.

    Viac o mne a aktuálnych projektoch je na www.sebavedomie.com


    Predošlá

    michaelaray
    Správa bola zmenená    7. jún 2020    

    Volám sa Michaela Ray de Witters. Pochádzam z Bratislavy, žila som v Amerika ale osud ma nakoniec zavial do Belgicka. Prišla som sem pôvodne kvôli práci a zostala som kvôli životnej láske. 🙂

    Pracovala som vyše dekádu v korporátnych financiách. Neskôr som sa náhodou dostala k NLP* (neuro lingvistické programovanie). Vďaka tomu som pochopila prečo som mala neuspokojivé prvé manželstvo a dokola sa opakujúce problémy s rôznymi chlapmi. Podarilo sa mi to zmeniť, zvýšiť si sebavedomie a nájsť si milujúceho manžela.
    Pomáhala som neskor aj iným ženám s rovnakým problémom. Pritom som si všimla kde najčastejšie v detstve vznikajú mentálne bloky.

    V 2019 sa mi narodila dcérka a rozmýšľala som, ako ju bezpečne previesť týmito oblasťami. Pritom vznikol nápad podeliť sa s týmto info formou detskej knižky na podporu rozvoja láskyplného sebavedomia.