23 rokov a stále bez partnera

Ahojte,mam 23r, študujem medicínu a môj problém spočíva v tom, že za sebou nemám žiadny vzťah. Jediný môj "vzťah" som mala keď som mala asi 13-14rokov a trval pár mesiacov. Odvtedy nič. V 16 som sa veľmi zamilovala do jedného chalana, aj on domňa, bolo to fakt krásne, ale čiste platonické. Nikdy sme sa nedali do kopy aj keď sme do seba boli zaľúbení až po uši. Boli sme vkuse spolu, flirtovali sme, naozaj sme boli zamilovaní, ale to bolo všetko. Všetci naokolo si mysleli, že sme spolu, no neboli sme. Trvalo to 3 roky! Keď to po 3r postupne vyprchalo ja som ostala ako bloknutá. Cítila som sa sklamaná. A prestala som chalanov úplne riešiť.
Chvíľu mi to nevadilo. Ale v poslednej dobe mi to prekáža veľmi, každý v mojom veku už má seriózny vzťah a ja stále nič. A naozaj mi už vedľa mňa seriózny partner začína chýbať. Nevraviac o tom, že u mňa ešte nikdy nedošlo k sexu a som panna. A sex je vec po ktorej okrem seriózneho a vážneho vzťahu tiež túžim. Naozaj už by som ho aj ja konečne chcela zažiť Naozaj túžim po vážnom vzťahu, chcem sa začať osamostatňovať a premýšľať o budúcnosti, začínam túžiť po dieťati. Len môj partner je stále v nedohľadne.
Samozrejme sa nejakí okolo mňa motali, ale ani do jedného som sa nezamilovala a so žiadnym som si nevedela predstaviť svoju budúcnosť. Lepili sa na mňa vždy také "veľké deti", ktoré nemali žiadne ambície, všetci bolo odomňa starší o 5-10 rokov. Mali proste cca okolo 30 a stále žili s mamičkou, nemali poriadnu prácu, robili skôr brigádnicky a vôbec nechceli "vyletieť"z maminho hniezda. Toto ja vážne nepotrebujem. Nemyslím, že som náročná, nepotrebujem aby chlap vyzeral ako model, nepotrebujem aby mal titul alebo aby zarábal 3000 mesačne. To vážne nie. Chcem len aby bol úprimný, samostatný, aby túžil po rodine a osamostatnení, aby bol starostlivý a aby bol rodinný typ.

Neviem kde a ako konečne stretnúť normálneho chlapa. Som skôr introvert, na vysokoškolských akciách sa nezúčastňujem, som dochádzajúca, takže keď mi padne, som rada že idem domov a mám trochu pokoj. Stretávam sa viac menej s tými istými ľudmi, behanie po nočných baroch vážne nie je môj štýl. Keď chodím niekam zacvičiť, som skôr "sivá myška" a preto asi nikomu nepadnem do oka. S výnimkou tých 30r zamamičkovaných. Už z toho začínam byť vážne neštastná.
A keby aj si nájdem niekoho normálneho, ja by som sa mu asi až hanbila povedať, že som ešte nemala sex. Fakt si v tejto dobe pripadám ako z inej planéty.
Prosím poradte mi, kde sú normálni chlapi a ako sa s nimi dať do reči keď som introvert...