4-ročná nejde do škôlky. Uvažujeme ešte rok počkať.

@maciatkolulu reagovala som na otazku autorky, nezaujima ma kde vsade chceli chodit tvoje deti. a to ako ma mama nepocuvala, to akoze nechapem odkial toto mas. dvoch uplne rovnakych ludi som este nevidela, takze naco toto porovnanie teba a mna? pises trocha od veci. a ci pouzijem ironie alebo nie, to nechaj na mna ;)

@rakahaka čisto zo zvedavosti, v čom je iná tá súkromná škôka, kam ti dieťa nevzali? Tam to nie sú ovce v stáde? Deň tam prebieha inak ako v štátnej škôlke,? Ak nerátam to, že je tam menej detí a priestory sú možno trochu krajšie.

@rakahaka - autorita a režim sú pre deti nesmierne dôležité. Nie je to negatívny zmysel slova. Samozrejme, sú deti, ktoré prirodzene vedia rešpektovať režim v škôlke, neskôr škole. Ale sú deti, ktoré s tým majú mega problém. Deti musia mať nejaký systém, keď si doma, tak, samozrejme, robíš si režim a systém, ktorý vyhovuje Tebe, Tvojej rodine, Tvojim deťom. Ale škôlka a škola nemôže robiť systém, ktorý prispôsobí každému jednému dieťaťu. Musí urobiť tak, aby mohli fungovať, a tomu sa musia deti prispôsobiť. Niektoré deti to zvládnu skôr, iné neskôr, niektoré majú s tým probém, iné nie. To isté autorita - dieťa musí vedieť akceptovať učiteľa, učiteľku, niekoho iného ako len rodiča. Je to príprava na školu. Teraz musí dieťa nastúpiť už do predškolskej prípravy do škôlky, ktorá je zapísaná v sieti škôlok. Takže v každom prípade, dieťa do škôlky dať budeš musieť najneskôr do tej predškolskej triedy. Už si ho poznáš sama najlepšie. Ale asi si nie si až taká istá svojím rozhodnutím nechať si ho doma, keď sa tu potrebuješ uistiť. Nič sa nestane, keď nedáš. Veľa detí do škôlky nechodí.
Či o niečo príde? Naše deti v škôlke mali kopec akcií, ktoré by som ja ako rodič zapezpečiť nedokázala, obe deti chodili do škôlky rady, syn mi od prvého dňa chodil do škôlky behom, tešil sa na deti, na aktivity, na hry, na výlety. Chodili do obyčajnej štátnej škôlky, dokonca jednej z najväčších v meste. Ale nikdy by som im nevedela zabezpečiť napríklad družbu s policajtami, chodiť si "húkať" na policajnom aute, hrať sa s policajnými psami, návštevy poliajtov s škôlke s ukážkami toho, čo policajti robia, záchranári, sanitka... nevedela by som im zabezpečiť, aby ich rikša vozila po sídlisku, junjáles, majáles na dvore s diskótekou, koníky s kamarátmi, maškrtný týždeň - s kamarátmi, chata v lese, divadielka, návšteva hvezdárne so špeciálnymi aktivitami pre škôlkárov 2x za rok, vesmír v škôlke, urobiť si vlastnú tašku modrotlačou a pod. Áno, všetko sa dá zažiť - dá sa cestovať za zážitkami. Ale je diametrálne odlišné, keď tieto veci zažíva dieťa s rodičmi a súrodencami, a iné, keď ich zažíva s kamarátmi. Tie nadšené očká, keď sa ráno teší, že si zoberie batôžtek s vecami a desiatou, a poobede, keď sa šťastné vracia, vysmiate, milión zážitkov a radosti.
Tam je najdôležitejšie to, že Ty ako rodič musíš dôverovať ľuďom, ktorým zveruješ svoje deti. Pokiaľ Ty máš názor na škôlku, že je to zlé, alebo na školu, na učiteľky, učiteľov, tak si skončila. Tvoje dieťa to tak bude brať tiež. Zákad je Tvoja dôvera ako rodiča v ľudí, ktorým zveruješ svoje deti.
So synom chodili do prvej triedy 2 dievčatá, dvojičky, ktoré nechodili do škôlky, rovno nastúpili do prvej triedy. Tie deti jednoducho nedokázali rešpektovať, že cez hodinu nemôžu behať po triede, nemôžu vykrikovať, kedy sa im zachce jedna na druhú, rozprávať sa cez hodinu nahlas medzi sebou. V jednom kuse vyrušovali - celú triedu. Deti sa nemohli v pokoji učiť, pani učiteľka v jednom kuse musela riešiť, že dievčatá vyrušujú miesto toho, aby sa venovali tomu, čomu bolo treba. Bolo to nepríjemné pre všetkých. Táto pandémia tomu asi neprispela, možno by neprešli depistážou, možno by neprešli zápisom, ktoré sa nekonali, a miesto školy by išli do škôlky. To sa už nik nedozvie. Nakoniec ich po vari 2 mesiacoch museli rozdeliť - každú do inej triedy, lebo to už bolo naozaj neúnsoné. Zlepšilo sa to, hoci ten problém s rešpektovaním pravidiel tam v určitej miere pretrváva. Obdivujem pani učiteľku, tá má svätú trpezlivosť s tými deťmi. Ono niekedy stačí vidieť pár online hodín detí, a človek má trochu iný pohľad na veci, a vidí, ako je dôležité, aby deti chápali, načo sú dobré pravidlá.

@taga maximálne súhlasím. Každé dieťa má svoj vlastný život tak, ako my dospelý. Autorka by mala minimálne skúsiť to dieťa do toho kolektívu resp škôlky dat. Možno by Bola az az prekvapená ako sa tam dieťaťu paci. Aspoň to vyskúšať aby sa mohlo aj dieťa rozhodnúť, paci sa mi, nepáči sa mi??! A nie stryktne rozhodnúť že to nemá výhody a pritom dieťa nemalo ani na výber, lebo však má ešte len 3 roky a nemá vlastný život. Veľa matiek zabuda že my tu nie sme preto aby sme ich brali ako niečo čo je "naše", sme tu preto aby sme im boli oporou, aby sme ich sprevádzali životom, ale aby sme o ich živote nerozhodovali my.

@1gabriela13 3rocne dieta nema svoj zivot. Velmi odvazne, porovnavat to s dospelym clovekom. 3rocne dieta je v uplne inom postaveni. A hlavne, ak je mamina doma s druhym dietatkom, je ziaduce, aby bolo starsie doma. Viem, ze vela maminiek dava tych starsich do skolky, ale Bohuzial, to nepotrebuje dieta, ale matka🤦.
Spravila to aj Moja sestra, a syn jejcely tenskolsky rok preplakal. Bolo mu luto, ze nie je s mamou. Ja som si dceru nechala doma, aj led bolo narocne, ale nevymenila by som to obdobie za nic.

@stanislavicenka - nedá sa zovšeobecňovať, deti sú rôzne, každé inak reaguje. Niektoré sú v škôlke spokojné hneď, iné po nejakom čase, niektoré nie sú nikdy.
A nie je vždy jednoduchšie mať staršie dieťa v škôlke a mladšie doma, to vždy závisí od konkrétnej rodiny. Ja som staršiu mala v škôlke na 1/2 dňa, keď sa narodil mladší, a tá logistika okolo škôlky a vyzdvihovanie dieťaťa a zanášanie s bábätkom.. No určite by bolo pre mňa jednoduchšie, keby sme boli všetci doma.
Ale dcéra chcela do škôlky chodiť, keďže sme napríklad na ihrisku nemali veľmi také deti, ktoré by jej boli blízke. Ona bola pomerne vyspelé dieťa, čo sa týka reči, v roku mala 75-slovnú aktívnu slovnú zásobu, v roku a pol rozprávala v súvetiach, zrozumiteľne. Ako 2-3-ročná sa nevedela hrať so svojimi rovesníkmi, chcela sa hrať so staršími deťmi, ktoré však na ihrisku neboli, lebo boli v škôlke. Syn, naopak, si na ihrisku v necelých 2 rokoch "našiel" dosť kamarátov v približne rovnakom veku, a tie predškôlkové ihriskové časy boli perfektné. S niektorými ihriskovými parťákmi potom prirodzene prešli aj do škôlky, s niektorými dokonca ešte aj teraz chodí do prvej triedy.
Syn keď už ako viacmesačný viac vnímal okolie, chodil medzi deti do škôlky veľmi rád, mal to ako ranný a obedný rituál, ale ja ako rodič som musela kmitať, ráno deti budiť, zima, teplo, obliekať, chystať... Aj program a spánok staršieho sme prispôsobovali tomu, či staršia je na 1/2 dňa v škôlke alebo na celý, ak mala výtvarnú, ktorú zbožňovala (doteraz chodí, a to je piatačka, od 4 rokov začala práve v škôlke, teraz vyhráva medzinárodné ocenenia - to by som jej doma ja nikdy nevedela dať), alebo ak išli na výlet. Vždy riešiť, aby aj jeden aj druhý mali svoje aktivity, ktoré mali radi.

@stanislavicenka v tomto nebudem s tebou súhlasiť. Je dieťa a dieťa. Niektoré kolektív nepotrebuje, je šťastné doma, nemusí to byť zrovna s mamou, môže ho strážiť aj babka. Iné od dvoch rokov vyhľadáva spoločnosť detí, keď je na ihrisku, ani sa po mame neobzrie, kľudne ide spať k babke, tete, susedke. Medzi deťmi je šťastné, cíti sa ako ryba vo vode, v jasliach, škôlke nikdy neplače, je tam šťastné. Takže písať, že to viac potrebuje mama ako dieťa - áno niekedy , ale určite nie vždy. Je to bežné aj medzi súrodencami, dokonca dvojčatami.

@stanislavicenka ja som nepotrebovala ísť do práce, ani mi nebola dcéra na obtiaž. A ajtak si stojím za tým ze potrebujú kolektív. Ja som moju dala ako 3,5 ročnú. A to ona sama sa pýtala od 3 rokov. Niekedy vstavala s plačom že nech ju už zoberiem do škôlky. Ešte stále som doma ale ona chodí do školky, načo by som ju nechávala doma? Len preto ze ja som doma? Mne je jedno ze ma 3 ci 10 rokov, ja sa pozerám nato, čo chce aj ona. A ma svoj život ver mi, vie povedať co chce, čo nechce, čo sa jej páči, čo nepáči. Deti sú oveľa múdrejšie ako si my dospelý ľudia myslíme. Ale z druhej strany, ja neberiem nikomu keď chce byť doma s dieťaťom. Nech je pre mňa za mňa aj 10rokov. Suseda je takto doma ešte z 5 ročnou dcérou a teda s mojou si nemajú čo povedať lebo moja sa chce hrať hry, ktoré ona nepozná, poriadne ako 5 ročná nerozpráva a nakoľko nikdy medzi deťmi poriadne nebola tak na všetko hovorí moje, nedám, nemôžeš, atď atď. Vidno na nej že socializacia žiadna a tak keď sme vonku na ulici tak je to totálny outsider a nikto sa s ňou hrať nechce. Takže porovnať to viem...