7-ročný nechce nikdy nič - nevie vystúpiť z komfortnej zóny

@venividivikinka precitaj si nieco o hypersenzitivite. A respektuj jeho hranice.

To nemusí byt hanblivost, ale úzkosť.

@0silvia0 aj ja som hypersenzitivna, co to o tom viem 🙂 chodím aj na terapie - radim sa s mojou terapeutkou, ona tvrdí, ze zatiaľ nemusí krúžky (preto sme ani nenútili) ale ze napr od druhého ročníka by mal aspoň jeden krúžok robiť a trocha vystúpiť z tej zóny komfortu. Toto, ze ked si uz zvykne, zabehne sa a danú vec časom miluje. Aj skola bola prv strašiak a teraz je super. Kebyze dam nanho, tak ani do školy nejde a ani do družiny nikdy. A dnes nechce domov chodiť.

Teraz ma výnimočne mrzí ta noc v škole, lebo tam bude cela trieda a on zas nie je rád, ked je vynechany, nasledne to veľmi prežíva, pozerá si fotky a je smutný. Korculiarsky výcvik je to iste - ja chápem, ze ist nechce (korčuluje sa veľmi dobre inak), ale on nechce preto, ze sa bojí zmeny a cudzích. Lenže ked cela trieda bude na korčuliach, on bude bez nich v cudzej triede s cudzími deťmi a cudzou pani učiteľkou aj tak...

@venividivikinka Ale to je len tvoja predstava co by bolo super, nie jeho. A je to 7 rocne dieta, neboj nic mu v zivote neujde. Kruzky su tak nepodstatna vec v zivote. Este sa nachodi kade tade
A suhlasim s nazorom vyssie. Zrejme je hypersenzitivny

“Nefungujú žiadne úplatky, nic sladké, pozeranie (seriály ma len ako odmenu) odmeny, ani tresty.“ To myslis vazne, ze tresty? Neprehanas to trochu?

@venividivikinka to je len nazor, ze od druheho rocnika by mal jeden kruzok robit. Niekoho nazor, nemusis tento nazor akceptovat.
Ak si aj ty hypersenzitivna, mala by si ho chapat a netlacit na neho, ved je este maly. Skor vysvetluj, sadni si k nemu a vysvetluj a nacrtni varianty. Prekonas sa a pojdes s triedou alebo sa neprekonas a budes v cudzej triede s cudzimi detmi. Porozmyslaj, co bude lepsie a co bude horsie? Rozhodnut sa musis, co sa ti bude lepsie znasat? Hlavne trpezlivost, ziadne tlacenie, lebo sa ti zatne.

@venividivikinka Si si ista, ze si hypersenzitivna?

@venividivikinka je zbytočné do niečoho ho nútiť...má len 7 rokov....je samozrejmé že sa bojí nepoznaného....nenúť ho....žiadne krúžky nepotrebuje....počkaj rok -dva a ak bude chcieť potom niekam chodiť, vyskúšaj...dieťa žiadne krúžky k šťastiu nepotrebuje...v družine je s deťmi,určite sa hrajú aj vonku futbal, takže pohyb má...je niečo uplne iné hrať futbal s kamarátmi lebo sa hráme a iné je ísť medzi deti ktoré nepoznám a a nehrať pre zábavu ale kopať si tak ako povie tréner...sú deti ktoré nemajú problém pred cudzími a hneď sa skamarátia a deti ktorým to proste trvá.....netreba ho lámať, má len 7...nechce, dobre, vyskúšate neskôr...

Moja prvá dcéra bola taka,dnes by som to nazvala,že uzkostliva a citlivá s IQ tiež nadpriemer.V puberte sa to otočilo a po maturite jej aj Európa bola malá.Manzela si nasla v Kolumbii. Moja rada...nechaj ho žiť,nepretvaraj ho na niečo co mu je neprirodzene.Nenapominaj ho,že je mimo normu,lebo všetky deti robia krúžky....lebo nie je.A nebuď premotivovana matka,každé dieťa si nájde svoju cestu skôr či neskôr.

@beata_k áno, ale som úplne ina ako syn. Nevadia mi veľmi hromadné akcie a som spoločenský človek. Toto nepoznám, preto nad tym dumem Hypersenzitivny nie je to iste ako introvert. Medzi hypersenzitivnymi je asi 30 % extrovertov

@janinah vďaka 🙂

Moje deti su podstatne starsie a na ziadne kruzky nechodia - nechcu. Nebudem ich tam tlacit len preto,ze ini chodia. A uz vobec sa im vyhrazat a davat za to odmeny,ci tresty. Kruzok ma byt nieco,kde robi dieta to,coho bavi. Nie to,co bavi rodicov.

@venividivikinka to je inak riadna hlúposť že od druhého ročníka by malo dieťa chodiť min.na 1 krúžok...kvôli čomu? aby niekam chodilo? aby sa nenudilo?ja si skôr myslím že je to viac pohodlné pre rodičov ako pre to dieťa....veď ak dieťa chodí do družiny, kde je do 16-tej príde domov úlohy, učenie, aj doma potrebuje priestor na hru, či len tak sa "nudiť", jednoducho byť so súrodencom, s rodinou či vonku s kamarátmi.......za mňa určite plnohodnotnejšie strávený čas ako niekde povinne na krúžku....

@whatever1 myslela som to tak, ze niekedy ne účasťou na niečom aj o veľa príde a to je vlastne trest, negatívny nasledok, ja mu doma vysvetľujem napr ten korculiarsky - zs chápem, ze nechce ist, ale v novom prostredí a s cudzími bude aj tak, lebo bude musieť chodiť do inej triedy. Napr toto je "trest", ze nepôjde na korčule, chápeme sa. Nie ze ho doma za to bijem alebo co

@mogaa nemyslím, ze je to nejaké všeobecne pravidlo. Skor to bola rada, aby sa neuzavrel do seba, lebo on ma taku tendenciu potom.

Inak ja som doma s najmladsim, nemam nejaku motiváciu sa ho zbaviť. Ja som rada, ked ho mam doma,aj z družiny by som ho chcela brat skôr, ale on nechce

@venividivikinka Hypersenzitivny znamena aj mimoriadne vnimavy clovek. A tvoj syn taky zrejme je. Citlivo vnima dav ludi. Zamysla sa nad vecami a asi vyhodnotil, ze to nechce robit. Nemusi byt prave do spiku kosti hanblivy len to proste nechce robit lebo v tom nevidi zmysel. Take deti dost dbaju na to aby im vec davala zmysel. Ak nedava, nemaju o to zaujem.

@venividivikinka tvoj syn nema ziadny problem, len ty hladas problem tam, kde nie je. Svojou citlivostou moze vnimat aj tu tvoju nespokojnost s nim, uvedomujes si to? On ta cita, vie, co si o nom myslis, ale tato tvoja nespokojnost mu veru sebavedomie neprida. Skus to robit cele inak.

@venividivikinka mam podobného syna, už bude mat 15. Naš je športový typ, rad si zahrá s kamošmi basket, ci stolný tenis, plus posilňuje. Ale nikdy nič nechcel robiť hromadne a uz vobec nie organizovaný šport, skrátka baví ho zahrať si nezavazne basket, ale nechcel nikdy chodiť na basketbalové tréningy, nerád súperi a neznasa tabory a podobne hromadne akcie.
Jediné čo istý čas akceptoval bol tenis -dvojhra. Je to taka osobnosť, treba to rešpektovať. Inak je to bystrý, inteligentný chalan, ma kamošov s ktorými sa cíti dobre, nikdy nevystrajal blbosti (zatial) a vyborne sa učí. Netlacme deti do šablón.
Sama som introvert, nemám rada masovky, prekáža mi stadovitost, viem sa aj zabaviť, mam aj kamarátky, ale akákoľvek nútená spoločnosť ma veľmi vyčerpáva.

@venividivikinka tak to nerieš....dôležité je robiť to čo chce on, s deťmi je dosť a aj pohybu má dosť....aj s tým korčuliarskym výcvikom - rešpektuj jeho rozhodnutie...každý má právo na svoje rozhodnutie a učí sa na vlastných chybách.....možno zistí sám že urobil chybu že nechcel ísť na korčule, lebo musel ostať s inej triede...na druhej strane, možno si tam nájde nového kamaráta a bude mu tam super a bude rád že tam chodí miesto korčulovania....nechaj mu priestor na vlastné rozhodnutie a nech sa sám učí aj z vlastných chýb....

@venividivikinka môj bol taký,už je stredoškolák.My sme športovci,ale on nemá potrebu..chcenia alebo využiť,že má niečo v génoch.Na základnej si ho vybrali na profesionálny basketbal,nechcel.Ma talent na pár vecí,no takisto sa tomu nechce venovať,iba po hranicu,že netreba pre to ešte niečo navyše urobit.Nema kamarátov,iba v rámci školy,poobede sa s nimi nechce stretávať.Je introvert,má rád samotu a svoj priestor,rešpektujeme to.Ma rád hudbu,tak sme mu kúpili vybavenie,klávesy,gitaru,zavrie sa a ide si svoje.Vsetko sa naučil sám,noty,teóriu,skladby.Ale sám pre seba.Ist na hudobnú a počúvať nejakého učiteľa,ísť podľa niečoho,to ani za svet.Niekedy ma zamrzí,že keby sa trochu premohol,mohol byť niekde inde v budúcnosti a mať lepší život,on to vie,ale keď nechce,nebudem už do toho zasahovať a trápiť ho a v podstate aj seba.Nechaj to tak,čím viac tlaku tým viac odporu.Mozno až bude starší si nájde niečo a hneď ho treba v tom podporiť.Ked prestane, nekomentovat negatívne, jednoducho iný nebude

@lopuch22
@skumavka baby ja velmi drzim palce takymto deckam a obdivujem ake maju citlive a chapave mamy. Ste uzasne. Akoby som o sebe citala, len ja som take stastie na chapavu mamu nemala a mala som ako dieta pocit, ze som cudna, divna, vymykam sa priemeru a musela som si tu svoju citlivost, nesutazivost a neambicioznost spracovat sama.

@venividivikinka - mala som to rovnako, ako prvacka som odmietla cvičiť spartakiadu, odisla som od skupiny a sadla si a lavičku, učiteľka ma obklopila so všetkými spolužiakmi a hustili do mňa, ale nič nezmohli. Až keď rodičov zapojili, tak ma otec nejako prehovoril. Tam kde bola skupina, nič som nechcela....vybijana, prva som vypadla a bola som rada, že mozem sedieť a pozorovať decká....nechcela som sadnúť na bicykel, postaviť sa na lyže, výlet s triedou bol trest. Nikdy som nebola v tábore, to som prosila mamu, že sa budem radšej učiť, ako tam ísť. Počas celej škôlky som ani raz nevyliezla na šmýkačku - vždy som čupela v kríkoch a pozorovala deti. Moja o tri roky mladšia sestra ma ako 8-ročnú "donútila" výjsť na šmýkačku tam, kde nik nebol, len my dve. Dodnes si ten deň pamätám, ako mi búšilo srdce, ako som sa prekonala. Proste priveľa som rozmýšľala - je to vysoké, čo keď spadnem, čo keď niekto bude za mnou rýchlejší a posotí ma, čo keď bude chcieť zliezť naspäť po schodíkoch a a tých budú stáť ďalšie deti. Nechcela som, aby ma videli, aby si ma všimli.... možno aj tvoj syn je podobný...

@venividivikinka ako keby si o mojom synovi písala 😁 nechodil na žiadny krúžok, do družiny, nikdy sme neboli na vystúpení ku dňu matiek, na vianočnom vystúpení, na birmovke, proste nič. Keď sa zrušila stužková kvôli korone, všetci sme sa doma tešili 😁 A vieš čo, vôbec mi to nie je ľúto, ja som taká istá. Len ho prosím ťa do ničoho netlač, bude nešťastný, nechaj ho tak. Môj má už 20 rokov a ver, že mu nič neušlo, jeho záujmy sa vyprofilovali samé aj bez nejakých krúžkov. Ty mu len ponúkni, že je tu takáto a takáto možnosť a nechaj ho, nech sa rozhodne sám.

@venividivikinka my mame podobneho syna, pred par dnami oslavil 8. narodeniny.
s tym rozdielom, ze je on domskolak a kontakt s ludmi mame fakt minimalny. zijeme totiz medzi dedinami. ked nakoniec ideme do mesta, je rad, ze tam bol.
ma moznost chodit do skoly, kde je zapisany, ale nechce. ja som dufala, ze tam bude chodit na vychovy- najma kvoli kontaktu s detmi. v uceni je popredu, na inych predmetoch by sa nudil... ale kreslil vzdy rad, ma rad hudbu, na TV mozu jazdit na konikovi... vsetko to odmieta. od prvej triedy. teraz je druhak.
v skole maju kruzok Lego roboty, kde bol od septembra 4x, s velkymi prestavkami.
vzdy sa mu tam pacilo, ale odmieta tam chodit...
tiez neviem, ako reagovat a ci je dobre, ze nema takmer ziadny kontakt s ludmi.
uz vyse roka sa chystame cestovat k nasim, ale vzdy to stroskota na tom, ze syn nechce ist a ja nechcem ist proti nemu. a nasi to nechapu. cuduju sa, ze si nechame diktovat.
je to sice 9-hodinova cesta vlakmi, ale syn s tym problem nikdy nemal, jemu vzdy ta cesta ubehla najlepsie z nas vsetkych.
premyslam, ci v tom nehra rolu aj korona. po navrate z Piestan pred rokom sme vsetci ochoreli, par tyzdnov pred polrocnym preskusanim som nechcela, aby sme sli medzi ludi, aby sme zostali zdravi, lebo po Vianociach bolo chorych viac deti z jeho skoly.
alebo ci to nie je zvyk, ze tak vyrastal odmalicka. ani do skolky nechodil...

Aj moja bola podobná, do krúžkov som ju ne nútila dokonca v tom veku ani žiaden krúžok nemala až neskôr ale keď s krúžkom začala a bol zaplateny musela dokončiť.. Mala takmer 8 keď začala s baletom, mala plávania, neskôr showdance a dnes ma. Za sebou aj prvý bežecký závod (aj keď nie za klub, keďže "výkon na rozkaz" pôsobí u nej skôr kontraproduktívne ).
A tiež ma svoju jednu dve kamarátky, nepotrebuje veľké skupiny a s nimi sa cíti dobre. Beriem to tak ze nie každý musí a je rád stredobodom pozornosti. Aj keď teda v jej prípade by to bolo divne keďže ani jej otec ani ja nie sme takí.

Baby, ďakujem, ze ste napísali, ze mate take iste deti. Dava mi to pocit, ze nie sme sami, lebo napr v rámci triedy tam uz takito chlapci ini nie sú. Musím aj na muža trosku pritlacit, aby sme mu to nedavali tak pociťovať. Určite je to viac ľúto nam ako jemu. Pritom nejde o nejaké nase nenaplnene ambície, skor by sme prenho chceli všetko na svete a nechápeme, ze prenho to je niečo iné ako pre nas. Ďakujem

@0silvia0 ono úprimne, niekedy ma prepadne taký ten pocit, ci mu niečo neujde, ci nemohol v niečom rozvinúť svoj talent (hlavne teda co sa športu týka), potom si však vždy uvedomím aka som ja sama a tým to hasne. Nedá sa ist hlavou proti múru, vidim v okolí ze cim väčší tlak, tým väčší odpor.