Agresívne dieťa

@kamilka22 BIť, alebo len capnúť dieťa sa to že sa bilo spôsobí len zmätok v hlávke malých detí. Dieťa dostane namisto ponaučenia guláš do hlávky: Keď ja bijem, hovoria mi, že sa to nesmie, hnevajú sa na mňa a urobia presne to isté čo ja, čo som vlastne urobil zle?

@milankovazuzana Zareagovala si správne, absolútne si nič nevyčítaj. Uvidíš možno tam tá mamka aj prestane chodiť, čo nech Ti nieje určito ľúto, hádam nenecháš ubližovať Tvojmu dieťaťu. Nemyslím si, že ročné dieťa keď ho niekto napadne tak je to škola života. Na školu života je pripravené dieťa nástupom do škôlky, a aj tam keď sa niekto bije, tak ho hneď rázne usmernia.

no urcite, ze pokial mamina agresivneho dietata ituacie neriesi, ja y som si tiez poriesila sama, ved uz ktora maka si neobrani vlastne dieta...ale netreba kricat, s kludom anglicana najst v konkretnej situacii najlepsie riesenie...

moja najstarsia mala tiez agresivne obdobie, ked sa jej narodila sestricka, bolo to tazke, na nervy, tiez sme na urcity cas prestali kamkolvek chodit, kym sa ako ak vyrovnala z novovzniknutou situaciou a upokojila sa, samozrejme som ju musela stale strazit, napominat, ziadne capanie po rukach ci ritke nepomhlo...skutocne iba neustale omielanie dookola, preco sa tak nema spravat....
ale aj ked uz sme mali dobre obdobie, vzdy ostal jeden chlapec, ktoreho mlatila...o trosku starsi a o trosku vyssi od nej....nechapala som to preco, casto sme sa s nim stretavali a tak som ich zacala naozaj dobre sledovat a zistila som, ze ju neustale provokuje jemnymi stuchancami, kradnutim hraciek a pod...a ona sa s tym ne... a vzdy mu riadne capla...on samozrejme zacal revat a kricat na mna...ze tetaaa, klaaaara ma bijeee...tak to ma dost mrzelo, lebo by som necakala take spravanie ani nie od 4 rocneho dietata, ze ho to zrejme tesilo, ked som ju karhala...dokonca pred kazdou akciou sa poobzeral, ci sa na nich niekto pozera...
no jeho rodicia to riesili vetou, ved vasa klarka je taka bitkarka, co uz s nou...tak potom som ho zacala ja napominat ako nahle som zbadala, ze zase provokuje a do mesiaca bol pokoj...

@anjelicek26 Ani ja nemám rada, keď niekto poúča dieťa a teda zasahuje do výchovy. ALE skúsme sa vžiť do tej situácie, že TVoje dieťa niekto dosť tvrdo napadne dieťa, tak ako písala @milankovazuzana, neviem, ktorá mama by sa udržala a nezareagovala aj na dieťa, keď matka to ignoruje. Naopak si myslím, že v tomto prípade zásah do výchovy je až nutný. Keď moje dieťa niekto takto tvrdo napadne a ja ho len poľutujem, čo si pomyslí to moje dieťa?
Aha aj mama sa bojí mu niečo povedať. A v takýchto situáciách, keď sme prirodzení a na nič sa nehráme sa od nás deti najviac učia. A myslím, že aj tomu malému agresorovi bolo nutné niečo povedať, nakoľko si myslím, že ten už matku ani nepočúva a z jej reakcie by si nezobral toľko ponaučenia ako keď to vyslovila cudzia žena.

Ahojte maminky.Veľmi si vážim Vás, ktoré ste reagovali na moju diskusiu.V každej reakcii je kus pravdy, čítam naozaj všetky bez rozdielu.Vidím, že aj Vy ste sa s niečim podobným stretli.Diskusia sa nám krásne uberá k téme, som rada, že každá z Vás napíše to, čo cíti a čo si myslí.Prešiel deň, mala som dosť času nad všetkým premýšľať.Či by som dnes niečo urobila ínáč?NIE! Stojím si za mojou reakciou, že som rázne zvýšila hlas na agresora i na jeho maminu.Moja reakcia bola dôsledkom nahromadeného hnevu z toho, že jeho mamina ho nechávala zakaždým bez napomenutia, každý útok ostal bez povšimnutia.Ak ma niečo hnevá je fakt, že po každom útoku na môjho synčeka som bola ticho veriac, že to jeho mamine dopne.Nestalo sa a preto si myslím, že, že by ste sa mali svojich detí zastať a ochrániť ich, kde to len pôjde.Tým nemyslím pri bežných poštuchovaniach a pri hre.To nie.Myslím tým pri vedomom napádaní, ba až zákernom.Verte, že odtiaľ je už len malinký krôčik ku šikane.A ešte ku dnešnému dňu: boli sme v detskom klube, prediskutovali sme to s vychovávateľkami.Ja som sa ospravedlnila zato, že som zvýšila hlas, ak sa niektoré deti zľakli...Dnes ale dotyčná mamina ani jej synček neprišli.Dnes po dlhej dobe si maminy povedali, konečne ...Keby prišla tá mamina, porozprávala by som sa s ňou, nik netrvá na tom, aby ostávali doma.Ale...riešenie sa dá nájsť vždy, len treba chcieť.

@milankovazuzana Zuzka ty ani nepotrebuješ žiadne rady, ty si poradila nám všetkým a zachovala si sa super.

@vanessm ďakujem si milá.Mne to pomohlo prečítať si všetky tie príspevky a som veľmi rada, že tam prispeli tuším 2 maminky, ktoré takéto detičky majú a tým pádom som to videla aj z ich strany.Sú to ale maminy, ktoré si to otvorene priznali pred nami-a za to im ďakujem, že čím si prešli.Obdivujem ich trpezlivosť ale najma to, že že daný problém riešili a vyriešili.Ale mamy, ktoré nechajú vedome svoje dieťa ubližovať druhým tu nenapíšu...

Babky, no budú sa nám takéto témy množiť, veď už teraz je tu pomaly každý druhý týždeň založená podobná téma...pretože tento nový trend, že nesmieme pomaly ani zvýšiť hlas na dieťa bez toho aby sme si potom nerobili strašné výčitky ako sme zlyhali ako rodičia (nehovoriac ani o tej jednej výchovnej po zadku) to nemôže dopadnúť dobre. Ja samozrejme nie som za bitie dieťaťa, už vôbec nie v zlosti, v afekte, alebo proste pre akúkoľvek blbosť tresnúť dieťa, ani za neustále kričanie...ale, ak je to dieťa nezvládnuteľné, agresívne, nepočúva čo mu vysvetľujeme, tak jednoducho musí nastúpiť niečo, čo tomu dieťaťu ukáže následky. Aby pochopilo, že každé konanie, dobré i zlé, má nejaký následok. Ak za to zlé chovanie nemá žiadny následok, iba "neustále vysvetľovanie", ktorému možno ešte nerozumie, alebo už rozumieť nechce - záleží od veku - tak potom prečo by to neurobilo znova a znova? Veď v podstate sa mu nič zlé nestane. Proste tiež sa mu musí stať za to "niečo zlé". Takže ja nie som proti nejakým účinným trestom a ani proti jednej "výchovnej", keď už nie je iného východiska a je to taká situácia, ktorá to vyžaduje. Viem, že sa tu na mňa teraz spustia reakcie typu, že násilím sa dieťa neučí dobrote a takéto veci. Veď podľa mňa toto ani nie je násilie. Ak to vie rodič správne podať, tak dieťa cíti, že to bolo výchovné. Ja ako dieťa som bola výchovne bitá, nikdy nie v afekte alebo v zlosti, vždy mi bolo dopredu vysvetlené, čo som vyviedla a prečo dostanem 5 na zadok. Už ako to dieťa som vedela, že je to výchovná "bitka", uvedomovala som si presne čo som urobila zle a dostala som za to 5 na zadok, ktoré ani tak neboleli. Samozrejme, že som sa aj tak rozplakala, no nie od bolesti, lebo to fakt skoro nebolelo, ale skôr pre to, že som čosi pohnojila a bolo mi to ľúto. No do dnes mám na detstvo veľmi pekné spomienky, vôbec nemám z toho traumu, nezostal zo mňa žiadny násilník ani duševný kripeľ, mám úctu ku starším a vlastne ku všetkým ľuďom, rodičom to absolútne nezazlievam a stále ich rovnako ľúbim. Je to zaujímavé, že jednej "výchovnej" po zadku sa teraz všetci tak strašne bránia, akoby to to dieťa malo poznačiť na celý život, zato nechávať polročné alebo ročné dieťa revať hodinu v postieľke samé, a to aj dva-tri týždne, len aby som ho naučila samé zaspávať, to nikomu ako nenormálne nepríde, nikoho nenapadne, ako toto môže decku spôsobiť traumu, či toto náhodou nie je väčšie týranie a trápenie pre to dieťa ako jedna "výchovná" 😖 Z môjho pohľadu veru je.
No a trošku aj k téme, @milankovazuzana zareagovala si úplne správne, vôbec nad tým nemusíš rozmýšľať a trápiť sa. Neuznávam, že je to staranie sa do cudzej výchovy, veď keď raz bije moje dieťa, tak je to už aj moja záležitosť, nie len záležitosť tej matky, ktorá si nevie ohlídať svoje dieťa. Ak nezasiahla ona, tak je normálne že si bola na rade ty a to si aj urobila. A zrejme to aj bolo potrebné na to, aby si to aj ona konečne uvedomila, že niečo nie je v poriadku, niečo nerobí správne a teraz to potrebuje spracovať a nájsť riešenie. Niektorí ľudia potrebujú šokovú terapiu aby im doplo. A ešte k tomu, že dieťa sa musí naučiť samé si poradiť - samozrejme, ale musí to najskôr niekde vidieť - ten vzorec správania, a ako je známe, dieťa preberá od rodičov najviac, takže ja ako matka mám práve povinnosť ukázať môjmu dieťaťu, že sa musí násiliu brániť, tak že ja ho zo začiatku bránim a ono to vidí, tak si myslím, že je schopné prebrať ten vzorec správania a neskôr, ke´d bude väčšie, tak už tú obranu postupne nechám na ňom. To že ho hneď od začiatku nechám otĺkať väčšími deťmi, ktorým nemá šancu brániť sa, mu tiež na sebavedomí a odvahe do budúcna nepridá.

@vanessm hm, moje slova ohladom "skola zivota" si trosku zle pochopila, sama som napisala, ze rocne dieta sa nevie branit, tak na to sme tam samozrejme my matky. Moj syn ma v januari 2 roky. Rozumie uplne vsetkemu co mu hovorime. Je mojej dcerke takmer seberovnym partnerom pri hre, co je naozaj co povedat, kedze ona ma 4 roky. Co sa tyka capnutia po ruke, ci nohe, ktora ublizila - prepac, ale toto nemam zo svojej hlavy, ale od psychologa. Tym nechcem povedat, ze niektory psycholog "bitie" odporuca, a samozrejme, nie je to take, ze by ho to ktovieako bolelo. Capat niekoho po zadku nema zmysel, lebo ved ten "zadok" nikomu neublizil, ze ano. A prepac, ale na mojho syna toto zabralo, jednak ked ublizoval sestre, ci inym detom a na druhej strane, sa napriklad nepriblizi k elektrickym zasuvkam, nakolko som ho capla este aj vtedy, ked v nej bola krytka, aby vedel, ked sme niekde na navsteve, ze sa to nesmie. Podotykam, ze to bolo capnutie, ze syn nemal ani "scervenale" miesto tam, kde som ho capla. Je to vystraha, nie tyranie dietata a podla jeho spravania vidim, ze na zaklade mojho konania, z neho nie je bitkar, ale prave naopak, vie, ze ked niekoho udrie, tak ho to "zaboli" rovnako. A preto to uz takmer vobec nerobi. Ale tiez sa stotoznujem s nazorom, ze okrem tohoto treba neskutocne vela vysvetlovat, bez toho sa neda dobre vychovat dieta. A samozrejme zavisi od dietatka a jeho povahy a to v prvom rade. Niekedy mi staci syna napomenut, vysvetlit, inokedy sa mozem aj rozkrajat a neberie moje vystrahy, ci usmernovanie na vedomie. Preto mu este nedovolim, aby svojej sestre robil zle.

prosím vás o názor, je dieťa (4-ročné), ktoré sem tam poštípe iné dieťa v škôlke (pri spoločnej roztrške) alebo pokváče za vlásky agresívne? Kopanie, sácanie a pod. - to nepozná. Maximálne sa hnevá napr. keď si nemôže niečo obliecť, alebo sa jej niečo nedarí? Učiteľka v škôlke ju označuje za agresívne dieťa, som z toho vedľa, úplne ma to rozhodilo.

@tamaratamaratamara ahoj, nemyslím si, že agresívne, podľa mňa to nerobí vedome-myslím s úmyslom vyslovene ublížiť, skôr si myslím, že je len živšie-štípanie, trošku vzdorovitejšie-ten hnev.Tu podľa mňa pomôže iba donekonečna vysvetľovať dieťatku, že to a to sa nerobí, že môže niekomu spôsobiť bolesť a určite mu vysvetliť, že pokiaľ ublíži, treba sa omluviť-myslím tým detským spôsobom-pohladkanie a pod.A na to treba mať trpezlivosť a v škôlke to asi nejde pri toľkých deťoch.Myslím si, že 4 ročné dieťatko už veľa veciam porozumie a veľa si vie aj uvedomiť.Niekedy postačí mierne upozornenie a niekedy možno ráznejšie-ako zvýšiť hlas.

@tamaratamaratamara mam tiez doma 4 rocne dievcatko. Ona toto v povahe nema, naopak je velmi citliva a nechape, preco takto deti konaju. Ak je to len nie prilis silne sticovanie, tak by som to neriesila, ale ak je to skutocne take,ze dotycnym ide vlasy vytrhat a ostavaju cervene flaky po stipancoch, tak to problem je. Osobne by som jej to najprv 10 krat vysvetlila, s tym, ze by som od nej chcela, aby mi sama povedala, preco sa to nesmie a ci tomu rozumie. Ak by mi zalovali aj potom - tak prepac, ale osobne by som tu moju doma do ruky stipla a potahala za vlasy, aby vedela ake to je a ze to ozaj boli. Je tiez mozne, tak ako pisala
@milankovazuzana ze to nerobi vedome, ale to uz musis ako matka posudit ty, na akom stupni vyvoja je tvoja dcerka a ci je k takymto veciam dostatocne vnimava. A este by som sa zamyslela, ci sa v jej blizkosti - aj v skolke nestalo nieco, co by taketo spravanie vyprovokovalo. Moja dcerka napriklad raz prisla zo skolky, neskutocne papulovala, hnevala, odvravala - toto pre nu nie je typicke. Z nicoho nic sa rozplakala. Potom som z nej rozhovorom dostala, ze ju tam jeden chlapcek kopol do hlavy. Bola z toho strasne precitlivela a takto travila zazitok zo skolky. Mozno aj spravanie tvojej dcerky suvisi s niecim, s cim sa stretla a nevie to inak spracovat a dostat zo seba.

Keď som prednedávnom založila túto tému, tak sme stáli na opačnej strane barikády 🙂 S agresívnym dieťaťom prišiel do styku môj syn.Je zaujímavé sa vrátiť s odstupom času k tomu, ako sa to vyvinulo.Mamička prestala načas chodiť do materského centra.Po pár týždňoch prišla i so synom, ale bolo vidno, že si uvedomila, že musí sa s tým problémom popasovať a začalo si na neho viac dohliadať a dokonca ho začala aj napomínať, keď niekomu ublížil-tam sa jednalo o vyslovene úmyselné napádanie.Nuž, dobre to dopadlo, jej syn už toľko neubližuje, ak ona vidí, že sa schyľuje ku konfliktu-zasiahne, dovtedy sa iba prizerala a nechala ho tak.Naučil sa povedať prepáč, pohladkať a jeho mamina tiež.Viem, že ona ho netrestá bitkou, ale začala s napomínaním a vysvetľovaním.Ja som presne za také isté riešenie, nie bitkou, ale vysvetlením a trpezlivosťou.

@tamaratamaratamara ja by som sa skor spytala, ake mas skusenosti s tou ucitelkou? Kedze pises, ze ide o spravanie v skolke, mozno sa tvoje dietatko len brani a ucitelka si vsimne len to, ze tvoje dieta niekoho postipalo (lebo opacna strana to da hlasno najavo), ale nevidi, ze sa dieta len branilo niecomu, co predchadzalo, ale ucitelka si to nevsimla...lebo poznam take pripady :-/

reagovala by som rovnako 😉
@anjelicek26 ako to robis ze si v kazdej diskusii???? 😕 😅

@milankovazuzana tak to je super citat ze sa to takto vyriesilo 🙂

@milankovazuzana ja by som pristupila k "agresorovi" a slusnym tonom by som mu povedala, ze ako by sa to jemu pacilo, keby si ho sotila, bila......a vysvetlila mu, ze taketo veci sa nerobia 🙂 2,5 rocny chlapec este nevie rozpoznat co moze a co nie, co si moze dovolit. Kazdopadne by ho mali usmernovat rodicia a ked je to im jedno, potom uz neviem......

ďakujem baby, máte pravdu obidve. Ja to stále vidím tak, že takto prejavuje tú svoju vzdorovitosť, vždy sa ospravedlní a je jej to veľmi ľúto, spomenie to ešte aj pár dni po ,,čine". Viete , my ju máme osvojenú od jej 6 mesiacov. Nechceme nič zanedbať, chceme tu prípadnú agresiu u nej potlačiť, ale zároveň nechceme, aby sa nevedela obrániť a bola utiahnutá niekde v kúte. Ďakujem za odpovede, pomohli mi.

@emkab
ďakujem za odpoveď , presne nad týmto som už niekoľko krát uvažovala, pretože sa mi zdá, že učiteľka si ju nevšíma, vidí na nej všetko len to zlé, napríklad ráno ju privíta slovami ,,no čo ty ofuk".

@tamaratamaratamara fuuuha, to je zle ☹ To ako keby ju vitala so slovami : Co zle zase vyvedies? A keby si sa s nou porozpravala osamote, nech pri tom nie je dcerka? Ved ty si mama a poznas si svoje dieta a mozno dcerka doma pri hrani nechtiac aj nieco "vyzradi" a len si potvrdis, co mozno tusis...

@aninka30 - haha moje dieta spi 4 hodky cez obed 😅

@tamaratamaratamara tak to je sila, to je privítanie hodné pani učiteľky, to ja fakt... No ja mám pocit, že nakoniec bude problém v nej a malá koná tak ako koná,Ak ju ako vravia češi-zazdíva, tak to sa malej nečudujem.Ak učiteľka u nej vyvolá pocit, že je najhoršia a vidí na nej iba to zlé, tak malá chce na seba upriamiť aspoň pozornosť tak, že trošku ublíži.Lebo nevie ináč, možno sa učiteľke nevie ináč zavďačiť, ak ju ona takto vníma.Aj ja som zato, aby si sa s učiteľkou porozprávala pekne osamote a ak by sa to nezlepšilo, tak malú dať inam-od nej preč.Vychovávať osvojené dieťatko je náročné a veľmi zodpovedné a bolo by na škodu, aby Ti to niekto kazil... Na malej Ti záleží, lebo si super maminka, stojí za ňu bojovať.Veď malá je Tvoja.

@tamaratamaratamara pani ucitelka v skolke pravdepodobne este nezazila agresivne dieta.... 😝 to ze dieta prejavuje svoj nazor, vyslovi nesuhlas, pripadne si haji svoje a brani sa....to nie je agresia... ono sa uci davat najavo svoje pocity, ci uz pozitivne alebo aj negativne.. ide len o to, ako ho spravne usmernit... 😉

Co robit ked je v skolke nejake dieta agresivne? Do dcerinej skolky nastupilo nove dievcatko, je to asi tyzden nikdy predtym som ju tam nevidela. Dcera zacala mat hystericke zachvaty ked ma ist do skolky, predtym tam chodila rada. Vravi ze ju tam to dievca bije. Dnes ked som ju tam bola zaniest zo satne je vidiet do triedy tak som zbadala ako sa to dievca hra s legom a nejaky malicky chlapcek tam kocikoval babiky, nechtiac jej drgol do toho lega, ona vyskocila a strelila mu taku facku az padol. Ostala som v soku, fakt videla som vseliake detske bitky ale toto bolo fakt krute......
Normalne mam na to decko zlost, neviem kde sa to vo mne bere ale mala som sto chuti rozbehnut sa do tej triedy a plesknut jej tak isto ( a pritom nebolo ani bite moje dieta ale ma to fakt vytocilo).....to dievcisko vyzera cudne, nevie ani rozpravat , mozno je len vysoke na svoj vek alebo postihnute. Ma taky nepricetny pohlad ako autisti...tak cudne hladi do blba ani ocny kontakt ani nic....

Zacinam uvazovat o tom ze zacnem ucit svoju 3 rocnu nejakym zakladom obrany, proste dake precvicit nejake kopance a paste aby jej to vedela vratit alebo co..lebo ucitelky to riesili len tak ze jej dohovarali ale ta mala mentolka nevyzerala ze by vobec vnimala co hovoria a ze to hovoria jej, pohlad do blba a zdrhala prec ani obraz ani zvuk

@anjelicek26 dobrý večer, hľadám v príspevkoch niečo o detskej agresivite, viem, že je to už starší príspevok. Dočítala som sa, že aj vaša dcéra mala tento problém? Náš malý má 2 roky a pretrváva to už cca rok, som z toho nešťastná a nikdy som sa nesprávala ľahostajne k jeho konaniu. Bije deti bezdôvodu, buchne ich, strčí do nich a podobne. Má obdobia, kedy to robí a potom zase kedy nie a naopak deti objíma, hrá sa s nimi a podobne. Potom sa znova opakuje agresivita. Nedávno sme sa stretli viacere rodiny s deťmi a malý zase útočil, neskôr som sa dozvedela, že nás už nechcú vidieť a podobne. Vždy keď malý robí zle, tak ho napomeniem, odtiahnem ho bokom , vyhreším, nechám ho izolovaného pár minút a potom ho vyzvem, aby sa šiel ospravedlniť (ešte nerozpráva, ale pohľadka) opäť sa začlení do hry, ale znova sa to opakuje po nejakom čase (hodina... dve) Kedy toto správanie u vašej dcerý odoznelo?Myslíte, že robím niečo zle? Akú metódu ste oplatnili vy?ĎAkujem pekne za odpoveď.