Ako pomôcť deťom ustrážiť hranice pri hre?
Ahojte.
ako ucite deti ustrazit si svoje hranice. Napriklad na ihriskach, kde su cudzie deti?
Co tak sledujem, tak rodicia k tomu pristupuju pasivne, ze len sa tak motkaju a chcu mat pokoj, tak neriesia nic.
Bola som totiz uz viac krat svedkom, ze dieta robilo inym detom zle, napriklad rozbijalo stavbu, dokonca sa v tom krasavci vyvalali - stavbe ineho dietata a mamicky stali 40 centimetrov od nich a rozpravali sa a tvarili sa, ze nic nevidia.
To naozaj sme slepi k inym detom? Takyto priklad im ukazujeme?
Pripadov na opisanie je samozrejme viac, Mamicka napriklad pri hre so svojim dietatom ublizila inemu dietatu (udreli ho hojdackou do rozkroku) a len sa tak poobzerala, ze nablizku nie je mama toho dietata, tak ho nechala tak plakat a v slzach utekat kamsi prec.
Dopredu napisem, ze po skusenostiach s aroganciou, ktore mam, sa svojho dietata zastanem aj sa ho opytam, ci je so situaciou ok a ci chce nejako reagovat.
Mam pocit, ze tu prevlada nazor, ze akoze sa nemiesajme do deti, ale predsa oni este nevedia vsetky sposoby a moznosti, co mozu a ako na to. Mam, ale pocit, ze som z inej planety, lebo ostatni rodicia su super coolovi nic nerobenim.
Viem, ze je to tazko nejako zovseobecnit, lebo to zavisi od situacie aj temperamentu deti, moje su turba a radi sa hraju s inymi detmi, ale teda vramci svojich hranic.
Wow... To ty kam chodíš na ihriská??? Že matka udrie dieťa, tá druhá matka asi pozerá na oblohu alebo čo, tak tá prvá matka sa tvári, že nič? Tak ja bývam v Petržalke, ale situácie, ktoré si tu opísala, sa stávajú pri starších deťoch, ktoré bývajú na ihrisku už samé, bez rodičov. Tak teraz neviem o akej kategórii deti sa bavíme. A svoje dieťa som si chránila samozrejme, druhý/cudzí rodič, vždy zareagoval, občas možno oneskorene, ale nikdy sa mi nestalo, že by sa niekto tváril, že ja nič ja muzikant. A občas aj moje dieťa trebárs švihlo piesok kam nemalo (alebo duplo kam nemalo), tak tiež som zasiahla a ospravedlnila sa zas ja, lebo dvojročné ešte nejaké ospravedlňovačky moc nezvláda. Prípadne som postavila z piesku, čo sa zbúralo.
Zakročí ak je to nutne , samozrejme si nenechám “bit” dieťa a takisto ja moje dieťa nenechám “bit” iné dieťa . Ale to ti strašne záleží od okolnosti, od veku deti , ja mám 2 a pól ročnú a tiež chlapcovi dvakrát zburala jeho stavbu v piesku , ale on už bol veľký , vysvetlila som to aj jemu , že pre ňu je to “zábava” , ale keď mu to zburala druhýkrát , už musela ísť preč . A zas keď behajú spolu už väčšie deti a vekovo primerane , ja som za , aby si to všetko oni medzi sebou vybavili , ale samozrejme treba byt vždy na pozore 🙂
Tak situácie sú rôzne. Niektoré nechám na dieťa, niektoré nie. Všetko zavisi co sa stalo, od veku atď. Som za to, aby si mamy zastali svoje dieťa ak to samé ešte nedokáže.
Keď boli deti menšie tak áno.Neraz som zasiahla,cudzie a aj svoje dieťa usmernila neraz aj zvýšila hlas.Je hanba rodičov,ak jeho dieťa musí vychovavat cudzí človek.
Hlavne som svoje deti naučila hovoriť rázne nie a od toxických,konfliktných a nepríjemných ľudi otáčať sa na päte a odchádzať od nich.
Dakujem zatial za odpovede. Nedaju sa mi dat likey a som rada, ze inde je to tak ako to mam ja. Tu v okoli BA sirsie centrum su sami coolovi rodicia, co vonku pri detoch vypinaju mozgy. Tie pripady to je len zlomok toho, co som videla a nie nezvysia hlas, neupozrnia asi komunikuju tajnoi hviezdnou energiou.
Dnes mi jeden chlapec dakoval, ze som zasiahla, lebo babka - pedagogicka to mala cele na salame a aj ked na 5x upozornila bez efektu, tak to v jej ociach bolo vpohode ved do 50-tky si to chlapcek uvedomi, ze to nema druhym robit. A mamickam okolo sa to zdalo, ze co narusam ich nirvana kruhy a nech dam pokoj. Mam ja dost tychto akoze coolovych rodicov.
Minule malemu jedrn chlap - otecko presiel po stavbe, lebo bol v unudenom nepricetnom tranze asi, ze si neuvefomil, ze su tam aj ine deti.
Hovorime o veku medzi 5-10 rokov. Ten buchnuty chlapec mal cca tych 5-6rokov. Pohoda, klidek, tabacek, mame sa fajn, sme topka sveta.
Wow... To ty kam chodíš na ihriská??? Že matka udrie dieťa, tá druhá matka asi pozerá na oblohu alebo čo, tak tá prvá matka sa tvári, že nič? Tak ja bývam v Petržalke, ale situácie, ktoré si tu opísala, sa stávajú pri starších deťoch, ktoré bývajú na ihrisku už samé, bez rodičov. Tak teraz neviem o akej kategórii deti sa bavíme. A svoje dieťa som si chránila samozrejme, druhý/cudzí rodič, vždy zareagoval, občas možno oneskorene, ale nikdy sa mi nestalo, že by sa niekto tváril, že ja nič ja muzikant. A občas aj moje dieťa trebárs švihlo piesok kam nemalo (alebo duplo kam nemalo), tak tiež som zasiahla a ospravedlnila sa zas ja, lebo dvojročné ešte nejaké ospravedlňovačky moc nezvláda. Prípadne som postavila z piesku, čo sa zbúralo.
@mikadooo aka si zlata, ze si postavila, co sa zburalo. To som v nasich koncinach nezazila nikdy. Tiez som bola takto vedena, ale teda po skusenostiach takata citlivost k inej ludskej bytosti sa nepraktizuje.
Minule som jednu mamicku upozornila, ze ci necha svoje dieta robit zle inym, dookola bural, co si postavili, tak mi asi 4x vratila otazku, ze co ma nechat tak a tvarila sa ako tupelo. Neznasam tuto pasivnu aroganciu.
Ako keby preteky, kto neskor zareaguje a sa cuduje, ze co take sa stalo.
Minule som citala, ake zle je, ked deti nenaucime riesit situacie v dany moment, napr.nerespektovat hranice druheho. Podla mna to neskor prerasta do vseobecnej akceptacie sikany, co je vlastne to iste, nerespektovanie a opakovane narusanie hranic druheho.
Sorry, ale ja som sa bavila v tomto prípade rovno a hneď s prckom a povedala mu nonono. Maminu mám na saláme, aby som dospelej osobe dohovárala a niečo vyčítala... Čo som jej mater? A ešte raz, chránim si svoje dieťa - už druhý krát, keby sa malý prirútil, tak sa postavím medzi neho a "stavbu" a poviem mu, že nie, tadeto jeho cesta nepôjde 🤷.
Sorry, ale ja som sa bavila v tomto prípade rovno a hneď s prckom a povedala mu nonono. Maminu mám na saláme, aby som dospelej osobe dohovárala a niečo vyčítala... Čo som jej mater? A ešte raz, chránim si svoje dieťa - už druhý krát, keby sa malý prirútil, tak sa postavím medzi neho a "stavbu" a poviem mu, že nie, tadeto jeho cesta nepôjde 🤷.
@mikadooo niekedy dlhsie sledujem situaciu, by som sa nezastavila, keby som vychovavala ine deti. Ked uz vidim, ze moje povedali, ze nie, aj inak ukazali, ze tadial cesta nevedie, tak potom reagujem. ja teda uz poviem aj rodicom, nech si urobia poriadky so svojimi detmi a precitnu z letargie. Naozaj pripeceni su casto. Dakujem za komentar, trochu ma upokojil, ze inde je to normalnejsie.
Ja si skôr myslím že všetci vidia len to svoje dieťa a ostatné ich nezaujímajú. A keď už upozornia tak len tak aby sa nepovedalo a aby pred ostatnými nevyzerali ako ….S mojou 2 ročnou preto chodím všade ja a dávam pozor. A dohovarat inému rodičovi mi tiež príde divne, on si dobre pozná dieťa a určite vie čo robí, iba sa tvári že to nevidí. Takže ja okriknem kľudne aj cudzie.
Veľmi záleží od situácie a veku deti. Nezasahujem vždy a vela nechám i na deťoch, aby si to vyriešili. Nemám rada rodičov stíhačov, ktorý pri každom jednom pohybe dieťa strážia, radia mu, dirigujú, komentujú… Ak tie deti riešia nejaký maly konflikt, hádku, pozorujem, či to je únosné alebo to už eskaluje do niečoho väčšieho. Avšak vždy, ak by sa niekomu malo ublížiť ci niečo poškodiť, je to pre mna ta “hranica”.
V tých prípadoch vôbec rodičov neriesim (ani na nich nemyslim, nesúdim), komunikujem priamo s dietatom. Podľa mna rodičom nevadi, teda mne tiež nie, ak niekto jeho dietatu niečo povie, pokial je to primerane, slušne a rešpektujúce. Hovorím niečo ako, pozri zničil si tomu dietatu toto, je smutný, udrel si ho a boli ho to. Zatiaľ to vždy zabralo.
Veľmi záleží od situácie a veku deti. Nezasahujem vždy a vela nechám i na deťoch, aby si to vyriešili. Nemám rada rodičov stíhačov, ktorý pri každom jednom pohybe dieťa strážia, radia mu, dirigujú, komentujú… Ak tie deti riešia nejaký maly konflikt, hádku, pozorujem, či to je únosné alebo to už eskaluje do niečoho väčšieho. Avšak vždy, ak by sa niekomu malo ublížiť ci niečo poškodiť, je to pre mna ta “hranica”.
V tých prípadoch vôbec rodičov neriesim (ani na nich nemyslim, nesúdim), komunikujem priamo s dietatom. Podľa mna rodičom nevadi, teda mne tiež nie, ak niekto jeho dietatu niečo povie, pokial je to primerane, slušne a rešpektujúce. Hovorím niečo ako, pozri zničil si tomu dietatu toto, je smutný, udrel si ho a boli ho to. Zatiaľ to vždy zabralo.
@ismarela niektori rodicia si praveze nepraju, aby si upozornoval ich dieta. Zaroven je to povacsine ta ista skupina, ktora sa iba prizera 🤦
@tiika neviem ci len u nas, ale niekedy su tie deti mimo, ze ani nepocuju, co im hovoris. Okolo 3-4 roku, ked este nevedia sa zregulovat, mozno aj unava, hlad a to ja ani moje dieta nevie, co tomu decku je, ze nepocuva. Nato by tam mal byt rodic, ze vidi, ze toto uz nie je ok voci inym.
No ved o tom hovorím, oni to vidia ale nezasiahnu. To by sa každému páčilo, aby jeho decko robilo zle a nikto mu nič nepovedal, no bohužiaľ, čo si oni prajú alebo neprajú je mi jedno 🤣
No ved o tom hovorím, oni to vidia ale nezasiahnu. To by sa každému páčilo, aby jeho decko robilo zle a nikto mu nič nepovedal, no bohužiaľ, čo si oni prajú alebo neprajú je mi jedno 🤣
@ismarela 👍 suhlasim. Drzim si paste nech to na tich ihriskach este dam 😎
Zdá sa, že najviac ta trápia rodičia, čo robia/nerobia. Rozumiem, ze sa ti to nemusí páčiť. Akurát nemáme tu moc ich zmeniť.
Pokial dieťa (moje, cudzie) ubližuje, niečo ničí, tak zasiahnem, ak tam nie je jeho rodič. Prinajhoršom vezmem našu hračku, či dieťa preč. Druhému rodičovi sa to nemusí páčiť, nemusí súhlasiť, veď každý sme iný, mame iný pohľad na výchovu. Môžeme si to vysvetliť, no nemusime sa pochopiť, aj to je v poriadku. Ale komunikujeme, ako s dietatom tak i s rodičom, snáď to nie je zakázané. Som dospela osoba, viem sa primerane vyjadriť a ustrazit si svoje hranice, nie riešiť druhých.
Zdá sa, že najviac ta trápia rodičia, čo robia/nerobia. Rozumiem, ze sa ti to nemusí páčiť. Akurát nemáme tu moc ich zmeniť.
Pokial dieťa (moje, cudzie) ubližuje, niečo ničí, tak zasiahnem, ak tam nie je jeho rodič. Prinajhoršom vezmem našu hračku, či dieťa preč. Druhému rodičovi sa to nemusí páčiť, nemusí súhlasiť, veď každý sme iný, mame iný pohľad na výchovu. Môžeme si to vysvetliť, no nemusime sa pochopiť, aj to je v poriadku. Ale komunikujeme, ako s dietatom tak i s rodičom, snáď to nie je zakázané. Som dospela osoba, viem sa primerane vyjadriť a ustrazit si svoje hranice, nie riešiť druhých.
@tiika pekne a jednoducho si to napisala. Dakujem za usmernenie, aj ostanym prispevkom.
Lebo ich vychovali ignoranti a tak isto vychovavaju aj svoje deti
S tym nic neurobis, presmeruj energiu inde
Ja si uz vyberam, ktore ihriska navstivujeme a ktore nie uz viem kde aki rodicia chodia
Ak sa nieco podobne stane nemam problem sa ospravedlnit dietatku aj rodicovi, niekedy sa nechtiac stane..
Ak nieco mojmu dietatu nemam problem otvorit usta, mam aj dost vyrazny hlas a nebojim sa okriknut aj cudzie dieta, ak sa to rodicovi nepaci nemam problem okricat aj jeho a nezaujima ma co si kto mysli
Dietata sa vzdy zastanem
Veľmi záleží od situácie. Na ihriskách sú rôzni ludia s rôznymi názormi, takže ja sa snažím nejako neriešit druhých a ich dôvody. Poznám rodičov co neriešia a aj co riešia. Mne je práveže deti, ktoré ich rodicia neriešia skôr ľúto, lebo sa najma snazia putat pozornosť. Ja sa snažím učiť deti, aby sa naučili vychádzať aj s takými detmi, aby sa naučili obránit ale tak isto zbytočne neodsudzovat, ale brali tie deti aké sú, takze ak vidim, ze dany konflikt je vyrovany, tak neriesim. Ale zas som na ihrisku nezažila nejaké takéto dramatické situácie ako ze niekto nejakému dieťaťu ublížil hojdackou.