Ako reagovať na vzdorové správanie 3 ročného syna?
mam 3 rocneho syna....casto ho chyti nieco, neviem ci sa tomu da povedat vzdor......zacne ma bez priciny bit, hadzat do mna hracky a vykrikovat na mna nelubim ta maminka, chod prec, si zla.....neviem ako na to reagovat?? napriklad na detskom ihrisku, ked mu poviem, ze uz treba ist, zacne do mna z nicoho nic hadzat strk a kricat nelubim ta maminka a stale to opakuje, aj 20x krat, az kym neodideme, aj potom po ceste domov este pokracuje.....je mi to velmi neprijemne, lebo ostatne mamicky na ihrisku na nas pozeraju a ja neviem ako reagovat....viete mi poradit?
@anngee pekne si to zhrnula 😵
ja som len rada, ze koencne aj svokrovci , ktorym sa nepacilo ako riesim veci pochopili, ze po dvoch mesiacoch "boja" s malym to bolo na nieco dobre, funguje ako ma, samozrjeme zadrhy su, ale poradime si. podla nich som bola prisna a on je este malicky na pravidla a podobne. poznam svoje dieta a viem aky je to fiškus a vychcálek, a ich chapave pohlady teraz su mi odmenou.
kedze ma nechapali, tam som to praktizovala tak, ja ked som vyhresila, maly utekal za nimi hned, oni dovolili, dva-tri hukoty moje nezabrali, tak som malemu vysvetlila, ze ked ja poviem nie tak plati, ze pri mne sa poslucha a pri dedkovcoch nech robi co chce, oni mu to totiz nezakazovali nic, my byvame hore, oni pod nami, takze sme spolu v jednom dome, nevidime sa kazdy den, ale casto. takze malinky vedel, ze hore sa poslucha, dole nech si robi co chce pokial mu to dovolia, a to verte,ze dovolili, aj trieskat s taniermi, lebo je to sranda 😅 teraz ked pocuj svokru ako krici, ze dostane po holej sa smejem 😀
@anngee maly mi nastupuje v pondelok do skolky, taku učitelku by som brala pre nho hned ako si ty 😉
ja som totiz za stare dobre metody, a ked vidim ako sa rodicia stazuju na vsetko co sa ucitelov, uciteliek MS, ZS stazuju no tazko mi, kazdy rodic by mal poznat svoje dieta, kam vie zajst, coho je schopne a podporit ucitelov, nie hend ososcovat. Ucitel nie je superman, kazdemu povolia nervy a urcite metody trestov by mali platit. Ja si pamatam staru dobru palicu, prsty do cibule a ides😀, tahanie za pačesy😀 teraz keby to ucitelka spravi, tak ju zazaluju !
@alami : mozno je to prave tym ze sa dneska detom venuju mamicky az prilis,,nikdy v minulosti sa detom tolko nevenovalo ako v tejto dobe, pretoze mamicky na to jednoducho nemali cas, a dnes im sedia nonstop za zadkom, hraju sa s nimy, proste nepretrzita prevadzka s detmi,,potom su rozhyckane a rozmaznane a nesamostatne a mamicky strhane a unavene, co tak nenej pozornosti aby dieta nenabralo pocit ze je stred vesmiru 🙂
@hameeda celkom suhlasim, len s tym, ze u nas sa aj pohrame, polubime, pojašime-to ma najradsej, ale zase chape a to fakt chape, ked ma maminka robotu-navarit, popratat, bud mi pomaha, ale pozera rozpravky pokial porobim, ja nie som rovnako zastancom nevarenia, nepratania, lebo dieta nevydrzi a treba sa s nim hrat, podla mojho nazoru dieta musi pochopit ako spolocnost , rodina funguje - zabava, praca, debaty a to sa sklbit da. suseda ma rovnako 4 deti, 2 malinke a bravurne stiha aj sa venovat, aj varit, piect, pratat, tak nech mi nitko nehovori, ze sa to neda a vyhovorky na strasne zive dieta neberem. niektore su ozaj kludnejsie, niektore besne jak moje a da sa to.
aj u nas je to tak,ze ked sa vari upratuje bud mi pomaha,ale pozera rozpravky a ked je to hotove ideme na ihrisko
Ja si tiež myslím, že my sme si také veci nedovoľovali ako dnešné deti, a to aj z toho dôvodu, že vtedy bola prísnejšia výchova ako je dnes, vtedy nebolo capnutie po zadku také hrozné "týranie" dieťaťa, ako sa to berie dnes, takže také nejaké "pozor" v tej hlavičke dieťaťa vždy bolo, kdežto teraz? Nie je nič, čo by ho zastavilo, nebojí sa kriku, dohováranie ignoruje, objatie som teda ešte nikdy neskúšala lebo mne malá také scény zatiaľ nerobí, ale mne to príde, že to dieťa ani nechápe, prečo ho teraz objímaš a držíš, ako neviem, ale mne to nepríde ako niečo čo by v ňom vzbudilo rešpekt, aby toto už nabudúce nerobilo, možno to vyrieši momentálnu situáciu, ale dobudúcna to nijako nepomôže, lebo dieťa si nepovie, aha už to nebudem robiť, lebo nabudúce ma zase objíme 😀 ...Ešte tá taktika separačnej úzkosti, čiže otočiť sa a odísť mi príde vcelku účinná, ale sú aj deti, na ktoré ani toto nezaberá...Ja nie som za mlátenie detí, aby si to niekto zle nevysvetlil, ale keď už má taký amok, tak to capnutie po riti by som dala, pretože v amoku môže zabrať len "šoková terapia" 😀 Keď sa ukľudní, tak potom by som povysvetľovala v kľude prečo sa to nerobí, prečo sa takto škaredo nemá správať atď. No uvidíme, ako to zvládnem, ak na moju dcéru niečo takéto niekedy príde 😀
zuzka1 : ano tak to je, deti sa tiez musia vediet zabavit same,,a to ich musia mamicky naucit, a urcite nie tak ze pri nich budu nonstop sediet, neviem v dnesnej dobe je to pre mna az nepochopitelne ako niektore mamicky sedia detom za zadkom, vsetko musia mat pod sekundov, rychlo rychlo len aby dietatko nezaplakalo,a kazdy den musime vonku, ved by sa zadusilo ak by par dni nevidelo cerstvy vzduch,,mne to pripada prehnane,,aj ja sa s detmi pohram,,aj poblaznim, aj na vylety chodime,,ale vsetko s mierov,,deti su samostatne,,poslusne,,ja nehovorim ze su dokonale alebo nieco tiez skusaju a vymyslaju,,ale respektuju ked sa povie domov tak domov bez reci,,ide sa spat tak sa ide spat,,chod sa hrat tak sa ide hrat,,,ked mi pride navsteva tak deti nesedia so mnou a navstevou idu sa hrat do izby, pustim im rozpravky,,vytiahnem hracky a oni sa zabavia,,,nic netreba prehanat ani lasku,,,u nas sa vravi ze od dobroty sa aj psy besneju,,, 🙂
@zuzka1. jaj píšeme si príliš rýchlo, moj príspevok o palci hore patril k skúsenosti so svokrovcami🙂...a k trestom?...ved ty si krásne ukázala, ako zvládnuť detský vzdor a schválnosti bez násilia na dieťati...tak isto treba pristupovať k deťom v škôlke...v MŠ deti vôbec netreba biť, len im ukázať svoje pozície...po novom má byť učiteľka dieťaťu poradcom...ale to neznamená, že sú si seberovní...učiteľ má ostať autoritou a napríklad aj potrestať, napríklad tak, že nezapojí dieťa do spoločnej aktivity, kým neporozmýšľa a nepríde na to, čo bolo nesprávne(verte, že pre dieťa je to veľký trest a pozitívne zaberá) ...niektorí rodičia nekritickým nadŕžaním svojmu dieťaťu autoritu učiteľa zhadzujú(že ako si dovoľuje ich dieťa vôbec potrestať?) a potom naozaj vznikajú problémy...podľa mňa zbytočné a ubližujúce všetkým, učiteľke, rodičom aj dieťatku...a zuzka dakujem ti za pochvalu ako učiteľke, naozaj mi dobre padne...vrítim ti to, podľa mňa si skvelá mamička🙂
@halienka terapia pevným objatím nie je len - ja ťa teraz objímam, to je: ja som tu pán, treba si to naštudovať, aby si tomu porozumela, na prvé počutie nepochopíš podstatu. práve preto ide o to vždy vydržať do konca - proti vôli dieťaťa, lebo inak z "ja som tu pán" bude zas len "dieťa je pán"
k teórii pevným objatím som sa nikdy nevyjadrovala, ani som si ju nechcela preštudovať, lebo mi to prišlo ako zveracia kazajka...keby mňa niekto takto zovrel, tak by som sa nie že ukľudnila, ale by som rezignovala, aby ma pustil a tomu dotyčnému by som sa druhýkrát oblúkom vyhla, aby som nestratila svoju identitu a mohla robiť po svojom...ale po príspevku alami som myslím pochopila podstatu...cieľ " ja som tu pán" má svoj význam...ale myslím si, že pevné objatie treba praktikovať na veľmi maličkých deťoch, ktoré ešte nechápu význam slov a vysvetľovania...tam by som pri amoku objatie mohla použiť, no popri tom by som sa dieťatku láskavo ticho a trpezlivo prihovárala, že tichučko, nič sa nedeje, všetko bude dobré a stále dookola, alebo ešte radšej by som stále len opakovala meno dieťaťa ...išlo by mi o to, aby dieťa cítilo moju lásku, ale aj moju autoritu...až ked by sa ukľudnilo, by som poznamenala, že sa mi nepáči, ako sa pred tým správalo, že som z toho smutná, lebo sa to nepatrí, nie je to pekné a že verím, že už to robiť nebude...no viete si predstaviť, že toto objatie a prihováranie (dajme tomu 5-10 min) robíte 4-5-či staršiemu dieťaťu v nákupnom centri?...myslím že by sa na vás dívali, ako že máte postihnuté dieťa...myslím, že takýmto deťom treba ukázať, kto je pánom tak, že ich chytíte za ruku a nepustíte (ale nie pevne zvierať prstami, to by malo modrinu,ale ako keby malo policajný náramok)...a popri tom stále asertívne kľudne a zaťato opakujete, že ho nemôžete pustiť, lebo má rozmýšľať, či sa patrí tak správať a čo robí zle...píšem to zo skúsenosti, lebo presne toto som urobila 5 ročnému zbojníkovi, kvôli ktorému už dve učiteľky odišli, a ktorý ma prekvapujúco nielen uznáva, ale aj má rád (aj ked ešte stále nie vždy poslúcha🙂...jaj ešte, vtedy, ked som ho držala sa mykal, kopal, chcel ma uhryznúť, veľkou silou mi rozťahoval prsty, ťahal ma, zúril, rozkazoval, nech ho pustím, vyhrážal sa, že to povie otcovi a pod...nepovolila som, až kým sme nešli z dvora na obed (myslím, že celú hodinu)...teraz sa stačí pozrieť ...nehovorím, že som ho skrotila, len že uznáva moju prevahu...mne to stačí, nechcela som ho zlomiť, chcela som mu len pomôcť
Ako keby som čítala o mojej malej 🙂, len u nás to nie je asi obdobie vzdoru alebo čo, ale dcéra je taká od malička. Skúšala som hádam všetko...a k tomu silnému objatiu - no neviem...ja keď som to robila tak do dcéry ako keby vošlo 220 voltov, chytila ešte väčší amok. O chvíľu bude mať 4 roky, páči sa mi ako mi niekto koho sme dlhšie nestretli povie, aká je už veľká, ako to rýchlo zbehlo...a ja poviem hej, zbehlo.. ale len ja viem ako rýchlo...dcéra veľa plakala, cez deň skoro vôbec nespala, takto to u nás fungovalo od narodenia, ano je to lepše ako ked bola úplne maličká ale ešte stále čakám...kedy bude lepšie...
@lubikan u nás ani silnejšie capnutie nezaberá, skôr to má opačný účinok. Najviac funguje ignorácia.
@anngee prosím poradis mi...náš syn robí teraz úplne to isté čo píšeš tu bude mať už päť rokov ale má také amoky že má aj bije hryzie neviem ako ho vtedy chytit kope nohami keď ho to chutí atď..prosím ako mu ukázať že ja som tu pre neho keď mu není dobre ale zároveň aby pochopil že má to boli že nesmie to robiť ...keď mu potom poviem dom smutná ako si sa správal to sa nerobí povie prepáč ale o pár dní je to tu zas chapes má isto prosím poraď mi....a prosím ako je na tom tvoj syn teraz ked je starší .kedy mu prestali tie amoky aké má správanie teraz ja som sa až bála aby to nebola nejaká diagnóza ale on je inak úplne normálny zvedavý chlapec atď šikovný ale toto keď ho chyti to je konrc a plus na všetko čo mu poviem povie nie chce robiť len to čo chce on niekedy sa dohodneme áno ale niekedy je to o drzku
@zuzka1. ak môžem, tak pochválim skvelý empatický a sebaistý spôsob prístupu k vlastnému dieťaťu...výborné metódy (čiže nedať sa dieťaťom zmanipulovať) a tie záverečné vety sú najlepšie...ukázať dieťatku, že ho aj napriek chybám ľúbime, že to neschvaľujeme, nepáči sa nám to, veríme, že svoje správanie zlepší, ale preto ho neodmietame...veď ono len hľadá seba vo svete ostatných...ak by nepochopilo, že treba dodržiavať pravidlá v spoločnosti a že sa všetko nekrúti len okolo neho, tak by bolo osamotené a nešťastné celý život, poprípade by si neuvedomelo a zbytočne vytváralo problémy, lebo by si so spoločnosťou nerozumelo...vidím to denne na niektorých deťoch v škôlke...