Ako trestáte svoje deti ?

@lula313 , ja som presne taká mama, mám na budúci rok 50 rokov, jedna dcéra dospelá (19 rokov o pár dní), druhá 16 ročná a k tomu 7 ročný syn. Takže riešim veci s dospelým dieťaťom, puberťákom i malým dieťaťom súčasne. A presne takýto vzťah mám s deťmi. Ja som im napríklad dala aj heslo na školský edupage, kde sú známky a dochádzka dieťaťa - ja nepotrebujem nad nimi mať tento typ kontroly - známky si podpisujú samé aj ospravedlnenky si píšu samé (s mojím vedomím) - učia sa aj chodia do školy nie kvôli mne,ale kvôli sebe. Beriem ich ako rovnocenné bytosti, ktoré len majú menej skúsenosti a vedomostí ako ja, ak potrebujú, prídu za mnou a poradím im 🙂.

Vychovávame bez bitiek, bez výchovných. Priznám, že som párkrát, ozaj minimálne, zlyhala a na zadok som capla. Čestne však priznávam, že to bolo vyhrotenim môjho vypätia , nie len správaním dieťaťa.
Vysvetľujeme, ideme príkladom a vidím, že to funguje. Nemôžem fyzicky trestať osobu, ktorú milujem najviac na svete. Veď tak neriešim problémy ani s najväčším debilom, ktorého stretnem. Tak prečo by dom mala neprimerane trestať dieťa, pre ktoré som ja všetkým?!
Jedno dieťa mám už dospelé a som na ňu hrdá. Vždy bola a je mojou najlepšou priateľkou, najbližšou osobou.
Bohužiaľ, chápem, že zdvihnúť ruku je ten najjednoduchší spôsob v danom okamihu. Zároveň však najprimitivnejší.

@777januska777 , dieťa je náš partner, aj keď za neho máme zodpovednosť, možno si takýto partnerský vzťah s dieťaťom nezažila, preto si to nevieš predstaviť. Môžeš byť dieťaťom kamarátom a zároveň rodičom. Dieťa veľmi dobre vie rozlíšiť, v čom je rozdiel medzi priateľským vzťahom s rodičmi a priateľským vzťahom s rovesníkmi. Ak dieťa robí z nášho pohľadu "neplechu" - v drvivej väčšine prípadov to má nejaký dôvod. U malých detí je to väčšinou spojené s fyzickou nepohodou - deti vreštia a neposlúchajú - keď sú nevyspaté, hladné, unavené, nudia sa. A potom samozrejme aj preto, že pár krát zažili, že si krikom a vreskom vydobili svoje. A potom je tu ešte jeden faktor - zvedavosť spojená s neskúsenosťou. Takže väčšina vecí s malými deťmi sa dá riešiť buď riešením ich fyzickej nepohody, odstránením príliš nebezpečných vecí či situácií a neústupčivosť rodiča v zásadných veciach. A takisto brať deti trochu s ohľaduplnosťou, vykašľať sa na drobnosti, netrestať ich za nepozornosť či nevedomosť, za ktorú nemôžu (typu vylial som mlieko na dlážku). A ostane ti možno 10% , ktoré treba riešiť trestom, aj to by som hľadala cestu, nech je to spôsobom, ponesiem následky za zlé správanie a hlavne neponižovaním.

U starších detí je to už iné, ak robia niečo zlé , väčšinou je to preto, že im dávame zlý príklad - alebo okolie, partia, veľa robí citové rozpoloženie, hlavne u puberťákov. Tu sa treba obrniť trpezlivosť a uvedomiť si, že to nie je ťažké len pre nás, ale aj pre nich.

Keď boli mali, občas dostali po zadku vo vyhrotenej situácii, napríklad ak islo o život a neposlúchli, behali na cestu, škriabali sa hore nábytkom a podobne. Zvycajne zvysim hlas, diskutujeme o probléme, berieme mobil, obmedzujme vychádzky, rušíme výlety, aquaparky, nové oblečenie, výhody.

@bodka70 Úžasne napísané a vysvetlené. Na 100% súhlasím.

@janamt krasne napisane. Je az zarazajuce, kolko rodicov povazuje "jednu po riti" za normalnu.
A potom sa vsetci cuduju, preco je vo svete tolko nasilia.
Ved sme dospeli preto, aby sme sa dokazali ovladat, co deti este nevedia a je od nas ubohe pouzivat agresiu za cielom dosiahnutia pozadovaneho spravania namiesto zamyslenia sa, preco sa dieta chova neziaduco.

@lula313 no tym si nie som ista, zlyhanim rodica je podla mna to, ked svoje dieta nezvlada. A ak k tomu obcas jednu vychovnu nie som proti. Poznam take deti, co su "vychovane" dohovorom a teda nechcela by som ich doma...

@simonah73 , len to je rozdiel, ak niekto fyzicky deti netrestá a výchovu nezvláda a niekto netrestá a zvláda. Moje deti by si asi chcela mať doma 😀 a to "výchovné" nedostávajú.

@bodka70 hovorila som o tych co netrestaju a nezvladaju

@simonah73 , však áno, len to trochu vyznelo, že zvládajú tí, čo občas aj dajú jednu výchovnú. Pričom to s tým nesúvisí.

My mame doma s vychovou zvlastnu skusenost. Manzel bol presvedceny, ze nikdy synovi na zadok nehodi - je to velmi pohodovy clovek ktory nikdy nekrici. Ja som k tomu nemala postoj ziadny - ani ma nenapadlo uvazovat o tejto teme. Ked mal syn 2,5r tak zacal vyvadzat ked nebolo po jeho. Manzel a ja vzdy na neho pekne. Syn sa nastartoval napriklad v pondelok rano, a takto isiel kazdy den s jakotom koli - pieskovisku, polievke, nieco mu spadlo, obuvaniu, rozpravke, jedle - ale kazdy den nieco. O 8 dni, bol syn nepricetny a vrieskal kompletne pre vsetko. My dvaja z neho na prasky. Vecer mu hovorim, pod ideme si umyt zuby - a syn zacal zlostne skakat a vrieskat, ze si zuby umyvat nebude. Zlostne svihol rucickou do vody, a celu ma ospliechal - co bola posledna kvapka, lebo ja som po tom sialenom tyzdni bola v bode explozie. Zobrala som draheho syna a vyprasila mu zadok. Zacala som po nom tak vrieskat ze je maly harant nevychovany, spratek nevdacny - ze ma museli pocut az na koniec ulice. Syn sa hadzal po zemi, ja som po nom vrieskala - a teda vypadalo to u nas ako v blazinci. To cloveka ani nenapadne, ze nieco take sa moze diat prave u nas 😅 Koniec bol ten, ze syn, ja manzel, sme unaveni zaspali, a rano bol syn ako milius. Super dobry chlapec. A toto sa nam stalo asi 4x - ze sme sa snazili dohovarat synovi a ten startoval - a takto sa hrotil 7, 10, 20 dni, az ja som dostala zachvat a dostal na zadok, a bol klud. Nechapem. Vzdy sme robili vsetko preto, aby sa to urovnalo trpezlivo, vysvetlovanim, dohovaranim - a syn hluchy slepy. Celkovo dostal asi 4x vo veku 2,5 - 4 rokov. Kto vie, co je lepsie ... ale s istotou mozem povedat, ze sme robili vsetko preto aby sme synovi na zadok nedavali len tak, a ked uz, tak som bola vyhrotena do krajnych medzi jeho nekonecnym jakotom. Dnes ma 7 rokov, na zadok uz nedostava - nevidim dovod. Je to velmi dobry chlapec - samozrejme nie je svaty, ale da sa s nim dohodnut a zlosti v normalnej miere.

@kittykat22 , tento vek medzi 1,5 až 4 rokmi je najrizikovejší, čo sa týka telesného trestu - udretia. V tomto veku sa to občas stane aj rodičom, ktorí udrieť nechcú a nepovažujú to vhodný výchovný prostriedok. Deti majú v tomto veku nebezpečný pomer medzi rozumom a vôľou 🙂. Aj kôň je len človek a stane sa. Mne sa to stalo 2x taká vyhrotená situácia so synom v tomto veku. Raz - to mal tiež tých 2 a pol - boli sme celý deň na ceste - cestovali sme autobusom a v Žiline sme prestupovali na vlak. Samozrejme vlak nám ušiel a ďalší išiel až o 2 hodiny. Tak si to vieš predstaviť, unavené mrzuté dieťa z cestovania, ja tiež unavená, do toho 2 hodiny čakania na škaredej a nevľúdnej stanici Žiline. Konečne hlásili príchod vlaku, bežali sme na vlak a malý si vtedy zmyslel, že on nejde. Ťahala som ho za ruku, malý sa vzpieral, hodil na zem na tie špinavé schody, ľudia nás obchádzali, ako sme zápasili, vyrazil mi mobil z ruky a celý sa mi rozsypal po schodoch. Ani neviem ako mi ruka vyletela na ten zadok... do toho poznámky okoloidúcich... ale pani, však to takto nemôžete, čo ho bijete.. 😝. Mala som nervy na malého, na seba, - že doprčič nikdy malého nebijem a akurát na verejnosti sa mi to stane. Tak som len odvrkla, že starajte sa o seba, zbierala malého, mobil... vlak sme stihli. Samozrejme, nebolo to o výchove , to mi je jasné a kvôli tej jednej po zadku určite nie je môj syn lepší. Stalo sa. Človek sa pri malých deťoch snaží vyhýbať vyhroteným situáciám, ale nie vždy to ide... so staršími je to už ľahšie... tvoj syn z toho vyrástol - nie preto, že si ho udrela, to s tým nemá nič spoločné. Je dobrý pre x iných situácii, kedy ste to obaja aj s mužom zvládli, kedy ste mu boli dobrým príkladom - a bolo ich určite viac ako tých nezvládnutých a o to ide. 🙂.

Aj nas rodicia tlkli, ked sme si zasluzili a sme tu a mame hodnoty. Jasne, ze nebudem decko bit z dlhej chvile, musi byt na to fakt mocny dovod.

@arcticcode Trochu o tých hodnotách pochybujem, keď vidím, ako funguje spoločnosť. Niekde zjavne problém vo výchove nastal. ;) Česť výnimkám.

@arcticcode no vidis, tlkli tá a berieš to ako niečo normálne a ako vhodný spôsob riešenia problémového spravania dietata, čo teda v poriadku nie je, takze tie hodnoty nemas správne z rodiny nastavené.. zaujimalo by má, ako riešiš konflikty so zenou, mamou, kolegom v praci? Len za to, že je dieťa bezbranne, nemali by sme si k nemu dovoľovať fyzické násilie, ktoré si k rovnocenným nedovolíme..

@simonah73 samozrejme, že je zlyhaním rodiča aj keď dieťa nezvláda, to je o nastavovaní hranic a noriem. Napr. Muž má srandu z toho, keď sa môže s dcerou nahanat po obchode a schovávať sa medzi regálmi. Tak som najprv mužovi musela vysvetlit, že to dieťa nechape, že teraz je to sranda a keď pôjde so mnou osamote, tak to robit nemôže, lebo s nákupom a druhym dietatom ju tam nahanat nemôžem. Potom som to musela aj dietatu vysvetlit. ...To iste v restike, dieťa musí sedieť, jest slušne za stolom, ak doje a je k dispozícii kutik, tak potom sa pôjdeme pohrat. Ale nechapem rodicov, čo tam nechajú deti pobehovať čašníkovi pod nohami(veď ide aj o ich bezpecnost). Ak sa mi dcéra začne spierat, rozreve sa, chce behať, ideme sa von ukľudniť a až potom sa vrátime. Dcéra je tvrdohlavý, výbušný baran, rozprava par slov, čiže sa ešte vyjadrit úplne nevie. Väčšina nervov je podľa mna z jej frustrácie, ale snažím sa byt kludna a mat pre ňu pochopenie - nekricim, nebijem ju, ale to neznamena, že jej neurčujem hranice a nevyzadujem poslušnosť( v reštaurácií sa slušne je a konzumuje jedlo, keď budeš slušná, mozes sedieť vedľa tatina, ak budeš behať, chcieť sa hadzat o zem, budeme spolu cakat na chodbe, kým sa neukludnis).

@abbey1 ja si myslim, ze to aky sme narod ide ruka v ruke s historiou. Slovaci su vybusny narod plny emocii - podobne ako madari. Musis si uvedomit, ze historicky bola Slovenska republika obsadzovana cudzymi vojskami rusov, nemcov, potom sme boli pod roznymi rezimami - komunizmus, socializmus, teraz je demokracia. Boli sme sucastou inych statov, kym sme sa stali statom samostatnym. O vojnach a davnejsej historii ani pisat nemusim - staci sialenych 150 rokov. Take Anglicko je monarchia kde idu tradicie a bezpecnost stovky rokov - samozrejme ze je tam stalost. Dovera v monarchiu je obrovska. Ale co my? U nas sa vzdy muselo bojovat, stat si za svojim. Ked si kazda generacia v krajine prejde sialenymi vecami - musi sa to niekde odrazit. Myslim si, ze je nemozne cakat stabilitu v emociach. Ja na Slovensku obdivujem, ze vsetci ziju pritomnostou a dokazu ist dalej - napriek tomu vsetkemu co sa tu dialo. A po zabiti Kucniaka bolo vidiet - ze ludom stale zalezi na spravodlivosti, aj napriek tomu, co sa tu stale deje. To aku mame povahu nema povod v tom, ci nam rodicia capli na zadok - ale asi to bude mat korene ovela hlbsie.

@abbey1 Práveže spoločnosť je natom horšie ako nastúpila generácia dohovarajucich rodičov 😀 roky rokúce sme dokázali žiť aj s fyzickými trestami a iba v dnešnej dobe je to hrozna vec a potom, že je naša spoločnosť aká je. Stačí si kľudne porovnať kultúry sveta kde sú fyzické tresty ok a kde už nie sú. Tam kde skončili fyzické tresty prevládajú psychické tresty a z ľudí sú depresívne individiua. Psychické tresty sú oveľa krutejsie a horšie ako fyzické. Ale veď to sami po čase uvidíme, keď bude naša spoločnosť presne taká ako tie západné krajiny. Bez úcty a pokory a plne depresívnych ľudí.

@lula313 Samozrejme celú pubertu 😀 ale viete ako sa vraví ohybaj ma mamko pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano neohnes ma mamo. Tak to aj funguje, že dieťa v puberte trestať výchovnou na zadok je dosť hlúpy nápad a rodič si tým môže len uškodiť 😀 takže porovnávať pubertiaka, ktorý má už aký taký rozum zo 4rocnym dieťaťom je dosť odvážne 😀

@777januska777 a muzovi preco jednu nevytnes za ucho,ked ta rozculi???? Neuznavam fyzicke tresty a ze si svoje poklesky rodicia takto obhajuju. To potom je v poriadku aj ked chlapi mlatia zeny,vsak co nezvladli emocie,tak si ulavili.

@lula313 silné tvrdenie, že zlyhanie rodiča. Ja, keďže mňa moja adoptivna matka bila hlava-nehlava v podstate za nič (len si frustrovala zlu náladu), tak som si povedala, že na moju ruku nevztiahnem. Prišlo obdobie vzdoru. Je drzá za desiatich. Občas aj zákerná. Skúšala som po dobrom, skúšala som dohovor, skusala som krik. Nič. Ako hrach na stenu hádzať. Jasne, zaberie to max na deň a dosť. Skúsila som zákazy, zobrala ovládač od telky, telefón, tablet. Efekt to malo asi dva dni. Prišiel na rad fyzicky trest a tu danú vec, za ktorú už raz dostala, nerobi. No robí iné. Teraz co mam urobiť? Aj vtedy použiť fyzicky trest? A do nekonečná? No hold, asi som zlý rodič, no neviem ako ďalej

prepac ale pre mna ani nahananie sa po obchode nie je ok. a kedze to je od pripadu k pripadu tak som si uz vypla aj upozornenia na tuto debatu a nebudem uz ani viac reagovat, pretoze kazdy si bude tvrdit svoje, ten co dietatu neda tu vychovnu ked je to uz nutne a mysli si ake ma vychovane deti alebo ten co tu vychovnu obcas da. lebo ako citam su tu extremy ze vydrzala 8 dni kym jej dieta "skakalo" po hlave ked to robi teraz co bude robit ked pride do puberty? potom uz bude tazko niekto riesit, potom to zrazu bude hyperaktivne dieta, ktore potrebuje psychologa, a ja neviem koho vsetkeho.

@777januska777 no veď presne, preto mi príde prízemné bit 4 ročne dieťa, ktoré píšeš, že nemá ešte ako taký rozum..

@tinatitti no veď si si odpovedala, že bitka nepomohla, aby sa z nej stal anjel a robi problem dalej, tak asi tadiaľ cesta nevedie. Na každé dieťa plati iné, neviem Kolko má rokov, podľa toho treba zvolit sposoby vychovu(pozitívna motivacia, atd)

@marca12 ale veď tu nikto nehovorí o fackách a fyzickom týraní. Dieťa podľa môjho názoru rozhodne nie je svojmu rodičovi (do istého veku) partnerom. Dovolím si tvrdiť, že dieťa ani netúži byť svojmu rodičovi partnerom. Dieťa má cítiť zo svojho rodiča istotu, bezpečie, bez zbytočného zaťažovania a vysvetľovania do aleluja (keďže je tu dobrým zvykom chytať sa za slovíčka, nemyslím tým, že dieťa má plniť pokyny rodiča a rodič mu ani nemá vysvetliť dôvod a pod.). Dnes sa ale presadzujú iné názory a veľakrát majú rodič a dieťa temer vymenené úlohy. Rodič vysvetľuje, neskôr prehovára a nakoniec aj skáče podľa toho, ako dieťa píska. Samozrejme, výchova, komunikácia s dieťaťom sa bude meniť s postupujúcim vekom dieťatka, takisto sloboda, miera toho, o čom môže samo rozhodnúť. Taktiež každé dieťa má inú povahu a neexistuje jednotný návod na výchovu. Ale toto, čo sa objavuje v posledných rokoch, to je už extrém. Môžeme len uvažovať, čoho je to dôsledok? Nehovoriac už o problémoch, ktoré nastávajú v puberte, pokiaľ dieťa nie je zvyknuté mať akýsi základný rešpekt a úctu k svojmu rodičovi (a celkovo, žiadne autority dnes nie sú v móde, učitelia sa môžu tešiť, ako sa to vyvíja). Však každý je každému partnerom.. O chvíľu už dieťa v škôlke pošle učiteľku, ktorej "beztak" tyká, do teplých krajín a rodič si s ňou ešte pôjde vybaviť účty.

@lula313 ide mat 8 rokov

@simonah73 no veď presne, nie je normálne behat po obchode(behať môže na ihrisku, u starkých na zahrade,..), preto takéto veci musím ucit aj okolie(lebo je strašná sranda na nevhodnom mieste nahanat dceru, spravila mi to sestra aj teraz v piatok). Potom samozrejme, že dieťa sa sprava nevhodne, keď od všetkých nemá nastavené rovnake hranice a o tom to je, že častokrát dieťa ani nemusi musieť za to, ako sa sprava, lebo len opakuje správanie, ktoré buď odpozorovalo, alebo ho to niekto iný naucil a potom fyzicky trest je úplne mimo..

@nikpa ahoj kde si o tom mozem precitat? ucitelka mi takto stavia syna do kuta, tak by ma to zaujimali... vdaka

Rovnaka tema tu bola cca 14 dni dozadu. Ale ze uplne rovnaka. Je to nahoda?

@portret7 asi ma na to dovod nie?