Ako trestáte svoje deti ?

@marca12 Už som napísala na toto odpoveď. Stačí čítať s porozumením aj ostatné moje príspevky.

@lula313 za hra s udeľovaním bodov sa mi páči, vyskúšam

@bodka70 tak to moj syn (bezne) boli sme v hernicke. o 17.ej sme museli domov - a to zacalo. On nechce - no a zacal rev. Takze reval (nie plakal, reval ako slon) kym sa obliekal, reval ked sme prechadzali celym obchodnym centrom do metra, reval na eskalatoroch do metra, reval kym cakal na metro, reval celou cestou metrom 6 zastavok, reval cestou z metra, reval 15 minut cestou domov, vrieskal celou cestou na 3 poschodie ked sme isli peso - vrieskal akoby ho z koze drali 40 minut vkuse. Moj syn takto dokazal vrieskat denne - aj hodinu, aj dve, aj tri. Vrieskal takym sposobom, ze ked spustil, tak sa ludia otacali ktoremu dietatu odsekla motorova pila ruku. Bol nepricetny. A vsetci pozerali co sa deje - a nedialo sa nic.

@lula313 Tyranie a jedna po zadku je rozdiel. Ja som sa napríklad stretla s deťmi, ktoré boli psychicky týrané a teraz kvôli tomu mám odsudzovať každý psychicky trest pre dieťa (ako napríklad postavenie dieťaťa do kúta). Prepáčte, ale fakt nerozumiem odkiaľ sú tieto extrémy. Človek dá jednu dieťaťu po zadku a už je tyran. Nechápem čo je to dnes, ale za dobu, že pomaly každý rodič vie lepšie vychovávať cudzie dieťa. Každý sa stará do výchovy druhému a pritom ani to dieťa nepozná. Tak pre takýchto rodičov mám odkaz: "Každé dieťa je iné a ak vy ste vaše vychovali len škaredým pohľadom a počúvalo na slovo, tak to automaticky neznamená, že máte patent na výchovu, lebo nie každé dieťa je také ako vaše, niektoré sú tvrohlavejsie, krutejšie, temperamentnejsie atd ." To sú také rady ako keď mne mamina radi čo mám rodiť so svojím dieťaťom, lebo ona to tak robila s nami a potom jej to nejako nevyjde a drobec sa jej začne hádzať o zem a naraz si už nevie rady. Takže predsa ja si poznám najlepšie svoje dieťa a viem čo na neho platí, ostatní my môžu poradiť, ale to je tak všetko.

@marca12 nie som si ista... z mojho pohladu nevie pracovat s detmi, ktore sa vymikaju z priemeru. viackrat som ju prosila, aby syna zamestnala viac, sama hovori, ze ma vysoke iq a nudi sa, ale ona len slubuje a dava ho do kuta. ponukla som sa, ze materialy jej viem pripravit.😔

https://plus.sme.sk/c/22254579/bez-faciek-a-vyc...

@777januska777 , samozrejme že týranie a jedna po zadku je rozdiel, o tom sa predsa nebavíme, o definícii týrania. Skôr ide o ten celkový aspekt výchovy. A nemyslím si, že alternativou fyzického týrania je psychické týranie - t.j. že rodičia, čo nepoužívajú fyzické tresty, automaticky používajú psychické. Lebo fyzický trest je vo svojej podstate (ak nejde o vyslovene veľkú bitku, týranie) skôr psychickým trestom. Jedna po zadku nebolí dieťa ani tak fyzicky (veď častokrát keď sa nechtiac udrie alebo ho nechtiac udrieme my - napríklad zrazíme sa na chodbe to bolí viac) - ale bolí ho to psychicky, lebo udretie, facka atď je skôr ponížením dieťaťa. Takže problém nie je v miere bolesti fyzického trestu, ale v narušení vzťahu medzi dieťaťom a rodičom, spôsob, akým tú "výchovnú" dostane.

@777januska777 veď píšem, že každý si musí najst spôsob, čo na to ktoré dieťa plati, nedala som univerzálny navod, ale pre mna bitka nie je riesenie.. a ako píše
@bodka70 danie dietatu po zadku/bitka a vyhrážanie sa, že ju dostane je najmä o psychickom tyrani, lebo u dietata vyvolávame tým strach..

Ja si pamätám jednu bitku od mojej mamy, keď som mala 6 rokov. MSm už 49 rokov, takže bolo to už veľmi dávno, ale napriek tomu ju mám stále v pamäti. Moja mama netuší, že si to pamätám a myslím si, že ani si ju nepamätá.
Bolo to tesne pred Vianocami, už neviem za čo som dostala, zrejme som nezjedla desiatu a mama ju našla plesnivú, možno som sa hádala so sestrami či neupratala hračky - skrátka "zaslúžila" som si ☹. Na Vianoce sme mali taký zvyk, že v ten deň sme sa všetci kúpali vo vani, aby sme štedrovečernému stolu prišli čistý, v slávnostnom oblečení. Bola som vo vani a mama náhle vošla a všimla si nejaké škvrny na chrbte a zadku. Išla hneď pozrieť čo to je a ja som si hneď uvedomila, keď sa čudne zatvárila, že je došlo, že sú to modriny od varechy. Nič mi nepovedala, išla preč, ale videla som, že jej to je ľúto, mala slzy na krajíčku.
A ja som v tú noc potichu v posteli veľmi dlho plakala. Paradoxne, bolo to od šťastia. Ja som si vtedy uvedomila, že mamu mrzí, že ma udrela, že ma má vlastne rada. Ja som si dovtedy myslela, že má nemá rada, preto ma občas zbije.

@lula313 , hej to chápem, sama si to pamätám od otca. Náš otec nás veľa nebil, mama mu tajila, keď sme niečo urobili, lebo sa bála, že by nás udrel prisilno. Bol prchký. Ale pamätám si jeho vystretú ruku pri mojom líci, tvár skrivená zlosťou a jeho vyhrážky. Bála som sa ho oveľa viac ako mamy, čo nás občas udrela. Nás myslím nás 3 sestry, boli sme takmer v rovnakom veku 2 sestry dvojičky a rok mladšia ďalšia sestra.

@bodka70 Práveže je, ak je niekto tyran, tak je jedno či psychický či fyzický. Tyran to má v sebe tú silu si niečo nad niekým dokazovať. Muži väčšinou týrajú fyzicky teda môžu, ale aj psychicky a u žien prevláda najmä psychické týranie, ale aj fyzické tam je. No možno to naruší tak v puberte, keďže až vtedy to deti berú ako poníženie skôr nie. Stále nechápete tomu čo vám chcem povedať, že dieťa nie je ešte tak rozumné a ešte si tak neuvedomuje svoju osobnosť a hlavne nechápe súvislosti. Postupne ako dieťa rastie má byť aj tá výchova iná a až nakoniec úplne prestane a zostane len rada rodičov. Treba si uvedomiť, že dieťa v 4 rokoch nevie ani písať ani počítať, tak ako môže chápať nejaké vysvetľovanie alebo nebodaj nejako dramaticky prežívať jednu po zadku. To len my dospelí to tak vnímame, ale zabúdame nato, že dieťa nie je ako my a že aj ich rozum je úplne iný a aj ich citové prežívanie je úplne iné.

@777januska777 , to je pravda, že deti rozmýšľajú inak ako my, ale to neznamená, že niektoré veci nevnímajú. A podceňuješ 4 ročné deti, bola by si prekvapená, ako vedia vnímať a rozmýšľať. Ja sa napr. rozprávam so svojimi staršími dcérami (16 a 19) a rozprávame sa o všeličom a otvorene a pár krát mi povedali, ako veci vnímali, keď boli úplne malé (ešte to majú v pamäti) a bola som prekvapená, akú dôležitosť prikladali niektorým veciam, ako si to vysvetľovali, či čoho sa báli. A to som si myslela, že svoje deti veľmi dobre poznám od mala.

@bodka70 nechcem podceňovať vaše pocity, avšak to sú vaše pocity, vaše prežívanie. Vy ste možno taká osobnosť, ktorej stačilo niečo vysvetliť a bolo. Lenže napríklad ja si ako dieťa pamätám, že som dostala pár krát, ale teda, žeby som to nejako prežívala alebo že by som si kvôli tomu myslela, že ma mama nemá rada to fakt nikdy. Pre mňa napríklad bolo oveľa horšie ak na mňa mama kričala a ak ma psychicky trestala (ako sa to tu tak chváli) to si pamätám a na to nemám moc dobre spomienky a vždy keď po mne kričala tam som si myslela, že má nemá rada. Keď mi dala po zadku, tak som to brala normálne, ale ten krik mi ubližoval. Takže to som chcela povedať. Ono sa to nedá takto definovať ako to vy tvrdíte, lebo každé dieťa je iné a pre každé je niečo iné čo mu môže ublížiť a z čoho má traumu. A ešte chcem povedať, každé dieťa si niekedy vo svojom živote myslí, že rodičia ho nemajú radi, stačí ak mi zoberú len telefón a ak sa rodič bude vždy snažiť silou mocou aby to dieťa videlo, že ho má ten rodič rád, tak potom nech ho radšej nevychovava a ani mu nič nezakazuje, lebo tieto detské pocity prídu vždy. To je napríklad veľmi pekne vidieť na tom, ak sa rodičia rozvedu a dieťa je napríklad zverené matke a s otcom je len na víkendy. Skoro všetky takéto deti majú tých otcov potom veľmi radi a myslia si, že oni ich majú najradšej a že mama ich nemá rada, lebo ten víkend si to dieťa môže robiť čo chce, ale keď je s mamou musí sa aj učiť a má aj povinnosti. Takže vychovávať, tak aby si dieťa za každých okolností myslelo, že ho rodič má rád, teda nie je dobrý nápad.

@portret7 V školke pedagogicky vzdelané učiteľky by takéto prežitky ako stavanie do kúta, už vôbec nemali realizovať. Našla som jeden z množstva článkov...

https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/702/preco...

@777januska777 , každá hovoríme o niečom inom - áno, dieťa sa môže na rodiča naštvať, lebo mu zakázal to či nekúpil hento či na neho nakričal, to sú také momenty, každý ich prežil ako dieťa a ani ja sa nesnažím byť u svojich detí za každú cenu za tú "peknú" - ja som na svoje deti dosť prísna, majú svoje povinnosti. Ale dieťa, aj keď sa hnevá na rodiča, je to len na povrchu, v hĺbke duše by malo byť presvedčené a tak by to správne malo byť - o tom, že rodič ho miluje a že pri ňom stojí a je jeho oporou. Toto som ja cítila, ten pocit nelásky - dlhodobý - nie že na chvíľku som sa naštvala.

@bodka70 Veď to ja viem, ja si tiež veľa veci pamätám z detstva a vtedy veľa veci bolo tiež pre mňa hrozne dôležitých a aj banality som prežívala. Ale riadiť sa tým nie je dobré. Keďže výchova má zabezpečiť aby dieťa bolo v dospelosti samostatné, úctivé, atď nech si každý doplní svoje vlastnosti. Výchova je komplexný proces jedinca a trvá celý život a je pravda, že človek často vo výchove urobí aj chyby (veď sme predsa ľudia a nik není dokonalý) a ak by sme aj my neurobili chybu stačí, že tie chyby urobí okolie za nás. Ale verím tomu, že každý chce zo svojho dieťaťa vychovať dobrého človeka a tak vždy robí čo mu v tom danom momente príde najsprávnejšie. Ja mám výchovu hlavne pudovú, nečítam žiadne knihy o výchove, riadim sa tým čo okolo seba vidím alebo čo pokladám za správne, lebo ak by človek prečítal aj 100 kníh o výchove, nikdy mu nik nezaručí, že to na ich dieta platí a že ak bude robiť to a to a ak nebude robiť to a to, tak že z ich dieťaťa vyrastie na 100% dobrý človek. Lebo podľa mňa čím ľudia viac riešia správnu výchovu ich deti, tým sa v tom viac zamotavaju. Podľa mňa stačí zdravý sedliacky rozum, skúsenosť zo svojho detstva a pozerať sa na výchovu okolo seba.

@bodka70 No veď to chápem, ja som ten pocit mala pri kriku mojej maminy. Ten pocit nelasky. Lenže teraz nebudem tvrdiť všade, že nekričte na deti, lebo sa budú cítiť nemilovane (pri jednej po zadku som to nemala). Ja som dosť citovo bola zameraná a ak niekto po mne kričala, tak som mala traumu na dosť dlhý čas. Keby mi radšej vtedy mamina dala po zadku a nekricala, tak by som bola v pohode. A keď sme už pritom ja som nikdy nemala klobásy na zadku a ani nikde na tele z fyzického trestu.

@777januska777 , áno nikto ti nič nezaručí, ja idem svojom cestou a som s ňou stotožnená, dúfam že aj moje deti a ak som v niečom urobila chyby, dúfam, že moje deti mi to odpustia, tak ako som ja odpustila svojim rodičom, lebo snažili sa byť dobrými rodičmi tak ako si mysleli, že by to v tej dobe malo tak byť.
Ale frázu o zdravom sedliackom rozume nemám veľmi rada, je to len taká slovná barlička, používaná takmer pri všetkom - väčšinou tým autor naznačuje, že nemieni prijať nič nové v myslení či konaní.
p.s.: ja na svoje deti ani nekričím, ja som celkovo dosť mierna osoba, takže by som nekričala, ani keby som chcela, je to pre mňa neprirodzená poloha. Jediné, čo pomerne často robím a čo si vyčítam (a robia to aj moje dcéry, asi to odpozerali odo mňa 😀) , že mám vo vypätých chvíľach sklon hádzať nepríjemné ironické reči. 😝

@bodka70 No veď tak to treba brať, učiť sa z chýb našich rodičov a nerobiť ich. Lenže každý z nás urobí vo výchove vlastné chyby, tak to jednoducho je. Ja napríklad som veľmi uzkostlivá a už teraz viem, že to nie je dobré a že to bude zas moja chyba a isto aj iné chyby urobím. Viem, že niekedy moje deti zhodnotia moju výchovu podľa seba a tiež sa z nej budú učiť a tiež sa im nebude na nej niečo zdať a to nebudú potom robiť zas vo svojej výchove. Dôležité je hlavne to aby sme im do života dali čo najviac dobrých vecí, aby sme sa o ne nemuseli v živote báť, lebo každé dieťa si bude musieť nájsť tak či tak svoju vlastnú cestu. A nám už zostava, len dúfať, že to bude tá správna cesta.

@777januska777 Ale no! Kto asi vychoval tu generáciu zle vychovavajucich?
A myslíš, že keď sme proti fyzickým trestom, tak budeme deti trestať psychickým týraním?
Rešpektujem svoje deti a príkladom ich učím rešpektu k iným.
Nie som najmladšia, s dospievajúcimi som v pravidelnom kontakte a nie bitka, ale čas a pozornosť zo strany rodičov vychováva slušných ľudí.

@nikpa dakujem za tip👏

@777januska777 Krásne napísané, úplne s tým súhlasím. Dnes sa rodičia za každú cenu snažia byť deťom kamarátmi a tak to potom aj vyzerá. Deti cirkusujú a skáču rodičom po hlavách. A kým rodič príde na to, že vo výchove zlyhal, má dieťa 14 rokov a môže mu už akurát tak fúkať. Vtedy je už pozde začať vychovávať.

@777januska777 nesuhlasim radsej 100 vysvetli nes 1 udriňy