Ako vysvetlit deťom umieranie,smrť...?
Rano idem autom,7.50 natrieskane mesto,kazdy centimeter cesty sledujes,lebo rano vsetkym hrabe,sustredis sa,ponahlas sa a v tom sa moje 4 rocne dieta vzadu opyta,ze ci aj my zomrieme !? Uz na druhom semafore sme boli v tazkej filozofickej teme na kt.som nebola pripravena,z ktorej neslo vykluckovat ani zmenou temy,ani pesnickou v radiu,ani nejakym light vysvetlenim,kedze my sa s detmi bavime dost priamo...no ale toto ???,ja v soku, najhorsie bolo,ze to cele chapal a rozplakal sa mi vzadu, nad tym,ze zomriem ja,ocko,on,ze raz tu nebudeme,ze kam idu ti ludia,ze kedy to bude....no jedna tazsia otazka,ako druha,nalozil mi v tej chvili tazke bremeno,ktoreho som sa chcela vo velmi kratkom case a velmi bezbolestne zbavit ,hlavne kvoki nemu,lebo hlasok mu stenkol tou hrcou strachu v krku....Moj syn je velmi vnimave,empaticke a citlive dieta,neviem ako mu to mam vysvetlit bez zbytocnych bachoriek jehdusaludi,alebh nepokladal za tych,ktorym nadisiel cas...Ved viete,co myslim...
Neviem,ako by som reagovala,keby som na tuto temu bola pripraveba,zmohla som sa len na to: ze kazdy raz umrie,ked pride jeho cas,ale to je este velmi daleko,mame ored sebou veeela casu na vsetko,co chceme robit a budeme spolu strasne dlho...a kam idu ludia,co zomru? : do neba,sedia v krasnych ligotavych satach na hviezdach a svietia nam,pozeraju sa na nas...
cele zle!
nestihla som vam dopisat a uz z izby vyletel zo strasnym placom,ze on nechce zomriet,ani odist do neba,a plakal a plakal a ja som sa zamotavala v snahe upokojit ho...
pomoooooc
tak toto je vek, ked si to zacinaju uvedomovat a riesit, najma ak sa aj nieco v rodine udeje..
moje deti smrt vnimaju od mala, lebo uz nemam mamu, kedze chodime na cintorin tak sa o tom vela rozpravame.. minuly rok im zomrel dedko - svokor..
ja som vysvetlovala nieco ako, ze ludia ked zomru ich dusa ide dalej, do neba, tam kde boli aj ony, ked este neboli na svete.. dcera to riesila viac ako syn, hoci obaja mali cas ked sa aj rozplakali, ze nechcu aby sme -rodicia - umreli.. uprimne som im povedala, ze to caka kazdeho, nikto nevie kedy ale urcite spolu budeme este mnoho a mnoho rokov a zomrieme, ked budeme velmi stari.. muz to obratil na zabavu, ze umrieme vtedy, ked uz ani nebudeme vediet svoje meno.. ze syn si povie "volam sa edi, alebo pedy?" ze dcera si povie "som elma alebo helma?" strasne sa na tom chvilu bavili a potom ich to trapenie preslo..
@jana_eyre rozumiem,asi som nebola az tak mimo tym vysvetlenim,moje deti boli na cintorine,to som im podala tak,ze tam chodime spominat a uctit si ludi,kt.uz umreli a mali sme uch radi,preto nosime kvietky,ziadne morbidnosti,ze su tam zahrabani a tak...no aj tak je vydeseny z toho odlucenia,aj ked som raz spomenula,ze raz bude mat vlastnu zenu a bude mat svoj dom,rozplakal sa,ze nechce odo mna odist...
@ressankajanka z vlastnej skusenosti odporucas?
@dadomon Nám ju odporučil na VŠ pre deti učiteľ psychológie, verím, že si za tým názorom stojí 🙂 Tiež ju plánujem kúpiť, ak prídu takéto otázky, zatiaľ bábo len čakám. Deti sú veľmi vnímavé, pamätám, keď som prišla za rodičmi a pýtala sa kam pôjdeme po smrti, prečo sme vlastne tu a odnekiaľ sme predsa prísť museli. Oco mi na to povedal, že ak človek umrie, tak nie je nič, je len tma. Veľmi som neladila s touto jeho odpoveďou, povedala som mu, že nič také nie je a ak raz umrie, tak sa o tom presvedčí. Nikdy viac som sa s nimi o tom nebavila. Vtedy som nastúpila do 1. ročníka.
@ressankajanka moj syn trafil klinec po hlavicke,ked sa ma to opytal,som na tuto temu velmi hakliva,lebo ako malemu dievcatu mi umrela stara mama a myslim,ze rodicia to vysvetlenie a upokojenie detskej duse u mna zanedbali,proste to neriesili a ja mam traumu dodnes.Takze mozno ta kniha bude aj pre mna
To deti vedia ako prist s taktou otazkou v najelpsej chvili. Ja by som asi normalne povedala, ze si to vysveltlime ja neviem poobede ked budeme mat na to viac casu. A ked ste k detom uprimny tak mu to jemne vysvetlit, ze ano je to tak, podla toho v co verite mu vysvetlit kam ti ludia idu a vysvetlit mu, ze on sa nemusi bat, ze s nim budete dlho a on tu bude este dlho.
@dadomon Smrť je naozaj citlivá téma, lebo pravdu nepoznáme, každý si ju vysvetľuje po svojom. A bola ste sa ako dievčatko rozlúčiť so starou mamou na pohrebe? Väčšinou chcú rodičia svoje dieťa od toho ušetriť, ale dieťa nechápe, čo sa deje, ono si to veľakrát musí prežiť samo a dať si to vnútri dokopy. Ja som prvý pohreb svojej prababky absolvovala v 4 rokoch, bývali sme pri cintoríne a s babkou som chodila na veľa pohrebov jej kamarátok a pod. Pre mňa bolo umieranie súčasťou života. Skôr ma zaujímalo kam tie duše odchádzajú.
@ressankajanka rozlucit som sa bola,ale bolo to zle,stala som uplne bokom,nikto si ma nevsimal,vsetci plakali,musela som ist aj k truhle,mama sa rucala s jej rodinou,otec ani neviem,kde stal,citim to teraz s odstupom casu ako trestny cin spachany na dietati,fakt ako scena zo zleho filmu
@dadomon Och, to mi je ľúto ☹ Presne o tom sme sa rozprávali na psychológii ako dieťaťu nevysvetlia smrť alebo ho dávajú bokom pri pohreboch, občas ich tam ani nevezmú, aby ich od toho ušetrili. Ale to dieťa nechápe prečo jeho rodičia plačú, prečo sú všetci takí zlomení...dieťa je veľmi citlivé a empatické, naozaj to v ňom môže zanechať traumu. Možno sa pri synčekovi niekto rozprával v škôlke, že mu umrela babka/dedko alebo to videl v telke, čokoľvek sa mohlo udiať a má strach, potrebuje vysvetlenie. Ale to sa vysvetľuje ťažko, verím vám.
Ja mám raka vo 4. štádiu, takže super téma pre mňa, palec hore. Teraz má to najhoršie obdobie, bude mať tri roky, kvôli hocičomu sa hádže o zem a robí scény, takže veľakrát si aj poplačem. Rak ma trápi stokrát menej ako to, že dieťa neposlúcha a reaguje, ako keby sme ja a manžel boli demntní. Napríklad poviem, že umyjeme si zuby a on s krikom: "Nie, neumyjeme" a podobne. Tie výbuchy jeho ma vyčerpávajú viac ako operácie a pobyty v nemocnici. A objatia neznáša. keď sa zlostí a objímem ho, po sekunde zahlási, že stačilo. Bude mať tri roky.
doplnok - syn má najhoršie obdobie
Ahoj..my sme to zazili ked mal 4.6roka...on plakal a.my s muzom stromcek v obyvke roztiahnuty ze ideme zdobit ked deto zaspia a bidu mat rano radost..miesto toho sme riesili toto..
Otazky typu..ci musi mat zavrete oci ked zomrie..a ako sa tam on vypisa v tej zemi..atd palil otazky jednu za druhou ..sme nechapali...tiez je velmi citlivy a empaticky..spoluziacka zo skolky mu to takto vysvetlila..ze ked zomri3w daju ta do truhly a zahadzu hlinou...lebo sa bavili o tom ze jej ktosi zomrel...no strasne..takto to u neho zacalo... a presne ako pises ostali sme bez slov...skusila som.nebicko qtd..to zacal ze ako sa tam dostaneme ze on nechce a kedy to bude a a ci aj svoju izbicku tam bude mat atd..ze to nenj moznne ist do neba to sa neda..tak potom prisiel manzel a zacal mu uplne nieco ine rozpravat q snazil sa ho odreagovat s tym ze to neni pravda a nakoniec sa aj smiali ale trvalo to 2 hodiny!!!!pak kee to ustalo..o par dni som ku povedala ze stale budeme spolu ze ho nikdy neopustime..ze idu vianoce a zacala som s darcekmi co wi praje a tak nejako sa nam podarilo ho oddialit od temy..v rozpravkach na dobru noc vynechavame pasaze o smrti a hlavne na konci ze zili kym nepomreli...atd..nechodime s nim na cintorin teraz...aspon takto kym pride mozno obdobie ze to pochopi viac...nepytala si sa maleho preco sa ta na to pyta resp. Co bolo spustacom?musel nieco vidiet..pocut...
Hlavne musi mat teraz u teba istotu nesmie vidiet ze stracas slova skus mu dat nieco dobre co ma rad..chodte vonku vela sa rozpravajte o peknych veciach aby si ho upokojila..nieco mu kup co ho potesi len tak pre radost..a stale mu vrav ze ho lubis..aby mal istotu ze si..ste tu..teraz..
@dadomon Hlavne mu hovorte vždy pravdu, dieťa si to pamätá - sú to zážitky a okamihy, ktoré sa s ním ponesú až do dospelosti. Aj keď pravda nie je lákavá, dieťa si to v sebe spracuje. Mňa tak bratranci ako dieťa strašili s pôrodom a plakala som mamke, že ja rodiť nechcem, to som nemala ani 5 rokov. Mamka sa zachovala pekne, vysvetlila my všetky pre a proti, dnes sa na pôrod teším 🙂
@orieska325
@orieska325
aj ja si myslim,ze to niekde v skolke pocul,ale zatusl som to z neho nevydolovala,zapli sme si oblubenu rozpravku a sedi pri mne ako male klbko,clovek aj dakuje,ze ma vnimave dieta,ale toto je druha stranka....dufam,ze sa upokoji a nejak to prijme
Inak,som asi sebecka,ale uz vopred pred rokom som celej rodine v obdobi dusiciek povedala,ze temu smrt,pohreb,umretie mu vysvetlim ja,a nie niekto iny z rodiny,lebo starke maju sklon k tym bachorkam a ako som uz pisala,ja som to ako dieta spracovane nemala dobre,tak som nechcela,aby tak dopadol..No dnes ma fakt dostal
@dadomon Od mamky to určite prijme najlepšie - človek, ktorému dôveruje najviac na svete ❤
Moja dcera mala 4,5 roka, ked mi umrel otec. On mal vtedy uz 74 rokov a bol dlhodobo chory, chodili sme za nim, videla ho slabnuceho, videla ho s palickou. Napriek tomu, ked sme sa boli s nim rozlucit, nebrala som ju a ked odisiel, este den som jej to nepovedala, nevedela som ako. Potom sme sli na vylet do lesa a ked sme sa vysvterali na kopec a pozerali do dialav, tak som povedala, ze jej chcem nieco povedat, ze dedka uz niet. A ona hned na to, ze neplac maminka, ved aspon na videach a na fotkach ho mame. Uz ma teraz 8 rokov a je to trochu ine vsetko, ale obcas si spomenie a zosmutnie. Ja uz nemam ani maminu, tu uz ani nepoznala. Naposledy ma dohnala k slzam, ked mi povedala: mama ty vyzeras celkom ako babka, len ona mala trochu dalej od seba oci na tej fotke, co ste mali v kuchyni. Ja si myslim, ze k detom treba byt prirodzeny, neklamat ich, nezastierat a povedat len tolko, co sa v danej chvili pytaju. Velmi odporucam blog www.krkavcimatka.cz - je to pani, ktora ma 3 deti, ked cakala retie babo, jej muz necakane zomrel. Ona pisala vela aj o tom, ako to prezivali s detmi. Ako inak sa na smrt divaju deti, ona, aj knihu napisala Moje mila smrti - ale pre dospelych. V jednom Trochu inak ju mala aj Adela Banasova.
@dadamon My mame tuto knizku a tam je to tiez pekne opisane - po smrti sa clovek stane hviezdou vo vesmire, tak ako pred narodenim...dcera zatial viac riesi to, kde bola, ked nebola na svete. My hovorime, ze vo vesmire, tak nam tato kniha do toho pekne zapadla😊
https://www.mrkvicka.sk/ludske-pribehy-a-rozpra...
Možno od veci, ale my sme to teraz riešili, keď mojim rodičom umrela andulka. Mali sme ju 17 rokov, bola to "osobnosť". Ľúbila deti a tie ju. Krásne rozprávala, bola naučené ako havino. Raz ráno mi volala mamina, že Kikino, tak sa volala, v noci zomrel. Že celú noc bola pri ňom, držala ho do posledného výdychu. Veľmi plakala, bo posledné roky jej bol útechou pri jej zhoršujúcom zdravotnom stave keď musela ostať na invalidnom.
No a môj 3 ročný syn počul ako jej vravím, že mami je mi veľmi ľúto, že Kikino odišiel. Že už bol starý, mal svoje boliestky, že mu je lepšie. No a po tomto telefonáte nastali otázky, že kam odišiel a prečo odišiel. A už naberal na plač. Tak som ho objala a začala mu vysvetľovať, že odišiel do neba, že je tam s druhými vtáčikmi, že lieta a pozerá sa na nás. Že tu pri nás bol už veľmi veľmi dlho. Pýtal sa ma kde je nebo. My sme veriaci tak som mu povedala, že nebo je tam kde je Pán Boh a Ježiško. Že sme všetci odtiaľ prišli a že sa tam raz všetci vrátime. Moja mamina mu potom aj ukázala, kde má hrobcek na záhradke. Dal tam kvietok.
Ja svojho syna učím rozlúčiť sa a vyhodiť jeho hračky, ktoré sú už úplne, že rozbité. Sám ich hodí do koša. Neplače za nimi. Nikdy to nerobím poza jeho chrbát. Takto ho pripravujem aj na tie nepríjemné životné situácie, ktoré prídu.
No myslím si, že ešte také vážne otázky ohľadom smrti nás tiež len čakajú.
@ressankajanka dakujem za rady 🌷❤️
DAKUJEM vam vsetkym za rady,kludne piste dalej svoje skusenosti
Hmm dost tazka tema, ale vykluckovat z nej ani nemas ako. Takym malym detom treba povedat, ze to bude proste za dlho a dostaneme sa niekam kde sa raz stretneme. Ono ho to bude trocha trapit, no raz to budes musiet vysvetlit