Ako zvládnuť hysterické záchvaty u detí?

@modrozltocervena 2 roky a 5 mesiacov je málo. U nás v SR potvrdzujú autizmus až v 3 rokoch, dovtedy má podozrenie na pervazivnu vyvinovu poruchu, tiež by som túto diagnózu ešte úplne nevylúčila. Inak môže mať ADHD( v menšom veku je to hyperkineticka porucha) diagnózy sa ukážu až neskôr. No je to ťažké.

Ja tam zase nevidím znaky autizmu a niekedy daná nálepka silou-mocou len aby mali rodičia ospravedlnenie urobí viac zloby ako úžitku. Tie sociálne kontakty má vyostrené v tomto veku každé dieťa skoro do extrémov, sú deti čo ak sa na nich cudzí len pozrie utekajú preč a boja sa, hanbia a naopak deti čo by išli aj domov s cudzím človekom a nemajú zábrany. Adaptácia u ani nie 2,5 ročného na kolektív tiež nebýva vždy úspešná, sú deti čo nastúpia do škôlky mesiac alebo dva pred tromi rokmi a nezvládnu to tiež. Nejaký red flag je za mňa ak to trvá aj v 4 rokoch a neskôr, že sa nevie začleniť do kolektívu. Tie záchvaty zlosti môžu byť len vrtoch alebo povaha. Môžu byť preto, že má skúsenosť že ak začne poľavíte mu, možno by bolo dobré doma proste nechať ho osamote a ignorovať, nesnažiť sa s ním dohodnúť, utešovať ho a tak, nech vie že tým nič nedocieli. Alebo môže to byť aj trocha povaha po Vás, ty a otec dieťaťa máte kľudnú povahu či tiež vyšší temperament?

môže mať aj add ak nie adhd ... aj tak by som odporúčala aspoň tú psychológiu - keď už nič iné, po vyšetrení by ti mali dali poradenstvo ako postupovať pri záchvatoch ... moje dieťa malo add, bol menší keď sme s ním boli prvý raz na vyšetreniach - dostala som akýsi "manuál" a potom na kontrolách so mnou psychologička preberala pokrok a dávala ďalšie postupy (psychiatrička vylúčila poruchy, chodili sme iba na psychológiu a neurológiu). chlapec ešte ani nevedel chodiť, teda to nebolo ani obdobie vzdoru, preto sme boli aj na psychiatrii a neurológii ...

Mna by zaujimalo, ci mava tieto amoky aj pri otcovi?

Ano dieta sice moze mat aj zdravotny problem. Bohuzial dnes niekedy ludia radsej pocuju ze dieta ma co len sebemensiu diagnozu nez to, ze je rozmaznane (pozor - nikoho neurazam, ani konkretne nemyslim, ani neposudzujem, ani nezlahcujem situaciu deti s diagnozami!!!! Ale toto je proste fakt a uz rozlisit to moze naozaj len sam rodic, ktory vie ci dieta s nim toci alebo nie a ako velmi je rodic zasadovy ci rozmaznavajuci, no a samozrejme potom, vo VYSSOM VEKU doktori).

@colsami ano ma

@marsmykkok No, mal som od zaciatku objasnit, ze ja som manzel. ja si myslim ze ak niekto z nas ma vyssi temperament, tak velmi zriedka a aj to len mierne. ja som muž madarskej naradnosti a to je zname o madaroch ze su temperamentni, moja rodina bola vzdy hlucna, mamina a teta sa vedeli pohadat pri kazdom jednom vareni 🙂 Ja som si rokmi ale zmenil temperament na kľudasa. manzelka je africanka a ako taki, su tiez naramne temperamentni. Manzelka je vsak silna introvertka, je kludna, ticha a na tie pomery nie je prilis temperamentna. Syn skor tvrdohlavostou sa na ňu ponáša.

@alickapusinka suhlasim s tebou

@modrozltocervena Takéto hysterické záchvaty u detí v tomto veku bývajú bezne a dosť náročné.

Dôležité, aby si ukázal synovi, že chápeš ako sa cíti, napr: Teraz si asi nahnevaný, pretože chceš tú hračku. Musi to byt ťažké, keď ju nemôžeš mat a veľmi by si si ju chcel nechať. Tým mu pomôžeš rozpoznať a vyjadriť svoje pocity.
Tiež je dôležité mat konzistentne pravidla a nemeniť ich. Aby sa nestalo, že si niekedy môže hračku zobrať a inokedy nie. No namiesto nie, hovor skôr pozitívne a skôr zlepšiť sociálne zručnosti, napr. Môžeš sa opýtať, či ti dievčatko hračku pozícia alebo si nájsť nejakú inú.
Keď nastane záchvat, zachovaj pokoj. Staci s pochopením mlčať, snažiť sa do neho vcítiť, je zbytocne vtedy niečo vysvetľovať. Skôr sa sustred na to, aby si reagoval vyrovnane avšak zabránil v tom, aby niekoho zranil.

@tiika pohybujem sa v skupine priblizne 10 deti v podobnom veku kedze aj moje dieta je v takom veku a teda taketo spravanie som nevidela ani u jedneho dietata takze az take bezne toto spravanie rozhodne nie je

@taktotedanie Akoze ty si o tom nikdy nepočula? Lebo ja pomerne veľakrát, že rodičia riešia práve podobne zachvaty, hádzanie sa o zem, krik, plac, vrieskanie.
Možno to nie je časté v zmysle, že každé dieťa a aspoň raz týždenne niečo take ma. Ale hysterické, emocionálne zachvaty z dôvodu frustrácie, hnevu, únavy, hladu, strachu, potreby pozornosti, s problémom sa upokojit, sa vyskytujú u deti medzi 1-4.rokom a nie je to neobvykle. Považujú sa za normálnu súčasť vývoja dieťaťa, kým sa naučia lepšie zvládať svoje emócie. Staci si o tom niečo vyhľadať.

@tiika ale pocula
Sama mam dieta v takom veku, o nejakom trucovani,, placi atd velmi dobre viem
Ale toto co opisuje autor je podla mna az za hranicou

@taktotedanie je to možné. A v com ti to pride už za hranicou?

@tiika no, staci si precitat prispevok znova

@taktotedanie asi mi to nestačí

Ako som tak zacala citat, hovorim si, bezne dieta 😃 ten posledny odsek vsak bezny nie je a takisto nebyva zvykom, aby amok trval 12 minut - resp. az kym pridete domov. Moja kamoska ma syna s velmi podobnym spravanim,ako pisete. Teraz uz ma 5 rokov. Zlepsilo sa to trosku po nastupe do skolky, cudzieho bol ochotny pocuvat, rodicov nie, ale bol to beh na dlhe trate. Autizmus si nedali diagnostikovat, tusia, ze mozno nieco z PAS ma, ale nechcu to vediet. Idu cestou ze sak vyrastie z toho. Raz sme mu k 3. narodkam dali auticko na ihrisku. Hned s tym chcel jazdit. Bolo.vsak v stojane, ktory sa nedal odskrutkovat. No taky vresk ze dovi. Len na ruky a domov... odskrutkovat auticko. On by na tom trval aj hodinu

@tiika tak si ho precitaj viackrat, toto co tam otecko opisuje prekracuje hranice obycajneho obdobia vzdoru

@modrozltocervena k tomu odchodu z ihriska. Môžeš skúsit trik s jeho vlastnou hrackou. Ze ok pokiaľ si chceš zobrat hračku z ihriska necháš tu svoju hračku...

@taktotedanie áno, nevedela som, že je to až tak prísne tajne a nemôžeš to prezradiť, aby sa náhodou niečo nestalo 😅

@laskonkaq to ma napadlo ale nefunguje to. V takých chvíľach má vlastné hračky úplne na háku. Aj sa stalo že sme nechali jeho hračku autíčko na ihrisku a zobrali domov nahradu. Riešime to tak, že keď je to nieco malé zoberiem mu to a neskôr to vrátime. Ak to je niečo obrovské tak to neberieme.

@modrozltocervena k tomuto si myslím, že to nie je celkom dobre riešenie. Niekedy vezmete, inokedy nie, niekedy dovolíš, inokedy zakazes. Tie pravidla by mali byt konzistentne, jednoznačne, aby si na ne maly zvykol a nevytvárali v ňom zmätok. Radšej nech si zvykne, že skratka nie. Potom sa môže i on vysporiadať s tou skutočnosťou, ten vzdor by mal byt časom mensi.

@modrozltocervena možno poradím teraz riešenie len pre vas ( dospelých).. chvíľu sa vyhýbajte detským ihriskam. Pre vase psychické zdravie..ja som mala tiez obdobie ked som nechodila..nie kvôli nášmu ale inym deťom...(agresivnym a divokym)...skratka mali sme obdobie kedy sme na ihriská nechodili...