Ako zvládnuť náročné správanie trojročného dieťaťa?

nemam radu, pripnem sa, my to mame take obdobné, ked som prísnejšia tak sa ukludni na nejaky cas, cim som na nu lepsia tym viac sa ku mne chová ako k handre. strieda sa nam to velmi casto. Neberie nejake lieky? vsimla som si u nas ze napr po trifede a fenistile ma neovládateľný hnev, potvrdila mi aj lekárka ze to moze byt vedľajší účinok pri hyperaktivnejsich detoch

Vrcholí obdobie vzdoru plus žiarlivosť 🙂 neboj sa, prejde to. Náš najmladší drobec je cca 2 mesiace správaním na tom tiež tak nejak podobne a áno, nervy mi občas tečú aj ušami 😄 máme doma ešte jeho starších bratov, jedného ZTP autistu a druhého so svalovým ochorením. Teda niekedy idem ozaj na energetický dlh 😆 rada? Nech každý mudruje ako netreba ustúpiť ja ti poviem ako to robím ja.. kým cítim že zvládnem v kľude reagovať na jeho odpor trvám na svojom. Občas to zaberie, občas nie. Akonáhle cítim že už ozaj budem ziapat na polku sídliska a skončí to akurát synovym plačom a mojou blbou náladou tak ak je to možné (že to nie je nebezpečné, nevhodné jedlo vyslovene atď) tak radšej ustúpim. Držím palce 🙂

Ja sa tu pridávam k ženám, ktoré majú taký istý problém, ale radu bohužiaľ žiadnu. Mám 4-mesačné bábätko a skoro 4-ročného syna, muž pracuje v zahraničí na turnusy, a ten malý je riadne vytrvalý provokatér, úplne nepoučiteľný a demolátor. Tiež som s ním bola pri psychologičke, vravela, že je veľmi múdry, má veľmi dobrú slovnú zásobu, ale vystrája iba pri mne, a to strašne. Ja som z neho zrelá na psychiatriu. Muža rešpektuje, ten musí byť naňho dosť tvrdý, lebo malý je tvrdohlavý, ale on je dosť málo doma. Ja som skúšala po dobrom, aj po zlom, no mňa ma na háku a počúva, až keď doslova zúrim ... 🥺 dúfam, že z toho čoskoro vyrastie, inak to zle pre mňa skončí.... 😔

Ja sa tu pridavam. Syn ma len 2,5 roka, ale priznavam, ze nema celodenne amoky, niektore dni su uplne v pohode, je to moj milovany chlapcek a ine dni ako maly satan. Tiez budeme mat za par mesiacov babo a “velmi” sa na to tesim.
Ja mam odpozorovane, ze mu proste nesmiem ustupovat skrz svoje hranice. Nedam cokoladu, vypnem telku, nevezmem na ruky, aj skrz ten amok. Lebo ked som mu ustupovala so vsetkym, akoze ma on slobodnu volu😂 tak to bolo este horsie. Oni su potom tie amoky kratsie, ako ked som moc laxna a on ma skusa. A este dychat zhlbok, dat si sluchadla, odist z izby od neho, ked uz citim, ze mi dviha adrenalin do vysin. A verim, ze este bude horsie, kym bude lepsie, zatial ho viem aspon fyzicky zvladnut, a dufam, ze to prestane do par rokov😂
Cize ja radim robit si po svojom. Vediet co chcem, kde viem povolit, a kde nechcem. Ja mu uz nepomaham liezt na gauc, na stolicky, do kocara, nepomaham mu v nicom, co vie zvladnut sam. On v amoku to niekedy vyzaduje, a ked mu chcem pomoct, tak krici mama chod prec. A takto dookola. Cize mi je lepsie proste kludne povedat nie a koniec, dalej neriesim. A pocuvam rev😂 a potom v klude sa porozpravat o danom momente. Niekedy ma prekvapi svojim vysvetlenim, preco plakal. Niekedy chce po mne, aby som mi to vysvetlila.

Mala som presne to iste doma so 4 rocnym a ten ani surodenca nema. Tiez som najskor odmietala pomoc, ale potom som sa na to pozrela inac. Ja neverim ze 4 rocny chce s rodicom manipulovat a komandovat ho. To robi dospely psychopat. Takze preco to robi syn?

Podla mna tu treba rozlisovat o co ziada. Ak chce podat ruku aby presiel cez izbu aj ked to kludne dokaze zvladnut sam, tak to je jednoznacne volanie o opateru, lasku a pozornost. To drzanie za ruku je gesto lasky a starostlivosti. Tak isto moze ziadat aby si ho nakrmila lyzickou, alebo utrela sopel. Ak od teba ziada aby si za neho upratala hracky tak to je pohodlnost.

Uvazuj nad tym. Chce tak vela? Podat ruku je skutocne malickost. Ak ty tvrdohlavo odmietas urobit malickost, iba ho ucis tvrdohlavo stat za svojim. Neverim ze ho toto bude bavit viac ako par mesiacov. Ked on zisti ze mu tu ruku vzdy podas, ze tam vzdy budes pre neho ked to bude potrebovat, ze k tebe vzdy moze prist po pomoc, tak urcite prestane ziadat. Naplnis tu jeho potrebu po opatere tak jednoduchym gestom ako je podanie ruky.

@andreatytler takto som sa na to nikdy nepozrela, dakujem! Ja sa snazim ho opatrovat a davat mi, co chce aj napriek svojej nechuti a to je asi kontraproduktivne, lebo nakoniec vypenim. Musim si to hlavne v sebe urovnat, zw je to maly chlapcek a nie maly Hitler, ako ho niekedy vidim

@andreatytler Nooo, to je samozrejme dobrá rada, ale niekedy sa dá len ťažko aplikovať, keď je človek sám v domácnosti, plus malé bábätko k tomu, robíš iba koľko môžeš. Do narodenia druhého dieťaťa sa to určité dá, potom už ťažšie, keď od rána do večera máš survival challenge 😃

Len vidí, že bábätko zaplace a už si pri ňom. Takú istú pozornosť chce aj on.

@majlo1234 Mne vzdy pomoze ked zmenim pohlad na dieta. Ale ak ides za svoje hranice, myslim ze budes mat stale pocit ze ta vyuziva. A ty to mas o to komplikovaniejsie ze si tehotna a tak su tvoje hranice inde, mas urcite menej trpezlovsti, viac pochybnosti.

@muchacici Ano, jasne. Treba tu ruku podat len ak mozes. Netreba zo seba robit otroka. Ale pri autorke som mala skor pocit ze cielene tu ruku nepoda aj keby mohla, lebo sa boji ze tym dieta uci ze ju moze manipulovat.

Suhlasim s @andreatytler . Treba si v prvom rade uvedomit, ze 3-4 rocne dieta nemanipuluje a nechce ta prvoplanovo vytocit. Vzdy, vzdy je to len nejaka nenaplnena potreba a cim skor sa na to zacnes takto pozerat a premyslat, tak tym skor si usetris nervy a XY hysakov "pre nic". Inak ta neskutocna tvrdohlavost resp. vytrvalost je casto crtou nadpriemerne inteligentnych deti alebo aspergerov.. tiez bazirovanie na "blbostiach" , ako napriklad co pises ze ma hysak kvoli otocenej perine. Skus odsledovat aj ine veci, napriklad stereotypy ci zvlastne zaujmy.. Tvoj to moze mat aj preto, ze pises, ze zle rozprava a mozno len nedokaze vyjadrit slovami, co by potreboval, preto chyta amok.. Proste patraj po pricine, zmen nastavenie - nepovazuj to za nieco zle, premyslaj, co ti dieta komunikuje, je to vacsinou volanie "o pomoc" a j ked sa ti zda, ze ide o kravinu, pre to dieta je to v tom momente dolezite.. A presne aj to zrkadlenie - ty mu tvrdohlavo nechces splnit banalitu, on bude tvrdohlavo trvat na nej.. Kto je vlastne tvrdohlavy?

Mne pomohlo, keď som sa prestala na synove plače a amoky pozerať ako na niečo, čo musím okamžite zaraziť a čomu mám zabrániť... Ak chce pomôcť s niečím, čo už inak zvládne sám, tak pomôžem, ak sa mi dá. Ak robím niečo iné a nemôžem, normálne mu poviem, že teraz nemôžem, lebo... skús to zvládnuť sám, viem, že to už dokážeš. A potom ak chytí nervy, tak chytí, je to v poriadku, môže plakať. Zopakujem, že chápem, že sa hnevá, ale teraz mu neviem vyhovieť. A jeho to po nejakej chvíli prejde. Takto nám to celkom funguje. Ale uznávam, že odkedy máme druhé bábätko, je to všetko oveľa ťahšie, moja trpezlivosť sa medzi nich delí a nie je nekonečná 😬

@andreatytler Ano mas pravdu, nie je to vela .. teda pre nho je to vela ale jednoducho sa to vzdy neda, sme na prechadzke on si lize lizatko usmiaty ja som par krokov s kocikom pred nim a ked sa otocim a poviem pod milacik tak zrazu sek a zacne cuuuvat veeeeelmi daleko odomna a kricat mama pod sem a ruku .. spravi to raz alebo par krat tak prekusnes a ides ale pokial to dokaze robit aj 30x denne tak je to uz naozaj neznesitelne kedze jemu aj poviem pockat umyjem riad mam mokre ruky ale nie zacne vrestat a uz sme v amoku.. takze niekedy sa tomu predist naozaj neda

@kikusha2212 mam to stastie ze to moje babatko vacsinu dna prespi a skoro vobec neplace, ved na ho chudatko ani nenosim na rukach aby som predisla ziarlivosti 😫

@andreatytler ja mu ju podam vzdy ked mozem, ale v situacii kedy sa mi neda tak jednoducho nepustim vsetko z ruk kvoli tomu, musi pockat.. a ked vidim ze to robi provokacne tak nie, nepodam.. dnes pohadzal veci na zem a kazal mi to dvihat, toto nie je manipulovanie ? v akej to sme dobe aby 3 rocne deti nam vraveli co mame robit a my sa im totálne podriadujeme ... nepaci sa mi to, ja som rodic a nie jeho kamarat

@akvi ano vytoci ho otocena perina, kobercek v kupelke nenapraveny, pasta na zuby ked nie je odlozena, uterak zaveseny, a milion takych veci.. mam v okolo kamosky co maju deti v tomto veku a ani jedno dieta nie je taketo, premyslam nad nim nonstop ale nechcem googlit a hladat "diagnozy"
urcite vela situacii amokovych vznikne tym, ze sa dobre nepochopime kedze jeho rec nie je 100% ale bezne veci rozumiem .. ale ked napr o 4 rano sa zobudi mokry lebo sa spotil a chcem ho prezliect a pekne vysvetlujem a on proste nie a nie a nervy tak co mam robit, nechat ho spat v mokrom alebo co 🙏

Autorka, moj robi to iste, ale po komentari andrei mi to dava teraz vacsi zmysel-ze sa ma nesnazi buzerovat ani nasrat, ako sa mi na prvy pohlad zda, ale ze je to zastupny manever pre potrebu, ktoru nevie pomenovat-napriklad chce pozornost, chce pomojkat, a neviemto vyjadrit, mozno sam tomu nerozumie. Tak ako ja sama sebe nerpzumiem obcas a to mam po 30tke, tito stupli to maju o to tazsie☺️ ale ja za seba mudrovat nemozem, tiez mam nwrvy, tiez som znechutena aj kazdy den, a tiez mam v sebe vzorce od mojich rodicov, aka ja nie som tvoj kamarat ale rodic, a to sa tazko prepisuje. Ale zaroven ho nechcem lamat, nechcem ho odmietat, chcem mu vyhoviet a len si neviem dat rady so svojimi emociami, ktore vo mne vyvolavaju tie jeho amoky

Nie je cielom hladat diagnozy, len mozno lepsie pochopenie dietata. (ja mam doma nadpriemerne inteligentneho AS, tiez som nejako nehladala dignozy, ale nedalo sa prehliadnut to, ze robi "divne" veci, ktore ine deti nerobia. A to, ze som sa zacala zaujimat o to, tak mi pomohlo ho pochopit. Ja som najprv neplanovala ist na ziadne vysetrenie, ale kedze som chcela IUP pre neho, tak som sla (pomerne pozde, ked mal 11 rokov), kde mi potvrdili, co som uz davno vedela, lebo som si nacitala o tom milion clankov). A samozrejme , vobec tam nemusi byt "dignoza". Paradoxne, rady pre "netypicke" deti byvaju velmi podnetne a viac koresponduju s respektujucou vychovou, ktora je mne blizka..
Ked sa o 4 rano zobudi mokry, tak ho samozrejme prezleciem. Zaroven vsak komunikujem s kludom, potvrdzujem mu, ze je ok, ze sa hneva (aj ja by som sa asi hnevala, ak by niekto o 4 rano chcel, aby som spolupracovala pri comkolvek, proste je to normalne, ze reauguje amokom).
A v situaciach, ked sa nieco neda, tak je v poriadku nespravit, zaroven je potrebne to tak komunikovat, ze ok, TERAZ sa mi neda, musis pockat alebo to sprav sam. Ked zacne revat, je dolezite nebrat ten rev ako nieco, z coho ma ma opat vystriet, ale pochopit, ze je to sposob jeho vyjadrenia frustracie a je to v poriadku, male deti proste reaguju na pohlad neprimerane situacii, nevedia to este inak. A ty si tam preto, aby dieta pochopilo, ze je ok mat aj negativne a emocie a ty mas byt prikladom, ze negativne emocie vieme spracovat a nemusime sa zrovna hodit o zem.. Lenze ak rodic reaguje krikom, resp. je vytoceny, co uci dieta? A realne, co chceme od dietata,ktore nema regulacne mechnizmy na zvladanie emocii, ked nas dospelych vytoci obycajny rev koli blbine?

A nie, 3 rocne dieta ta urcite nema zaujem manipulovat. To, ze rozhadzal veci a kazal ti ich pozbierat, tak ti komunikoval, ze potrebuje tvoju pozornost. Za mnou ked prislo dieta s podobnou poziadavkou, tak som sa ho vzdy opytala, ze co odo mna v tej chvili naozaj potrebuje. To su presne tie situacie, ked bude dieta za tebou chodit s tym, ze ti ukazuje obrazok, ktory nacmaralo a nechce v skutocnosti pocut, ze jeej, to je pekny obrazok, alebo pride za tebou so srdcervucim vzlykanim, ze si "hrozne" udrelo ruku apod... chce len pozornost, chce objatie, chce proste zaujem.. najde zastupnu vec, ktora ma za ciel ta uputat.. a vidis, dari sa mu to prave tymi negativnymi vecami, pretoze ked sa dieta "pekne hra", kolko rodicov tomu venuje pozornost? No nepoznam takych, vsetci su vtedy radi, ze maju na 5 minut pokoj.. Nik sa nepride so zaujmom zapojit do hry alebo vyjadrit pozitivne pocity. Takze comu sa divime, vacsina uci deti, ze pozornost ziskaju pri niecom "negativnom"..

Na tej prechadzke ked uteka dozadu a vola ta by si mu podala ruku, to je v podstate uz hra. Chodite na tie prechadzky tak ze cielenie niekam musite ist, alebo sa len tak bezcielne prechadzate? Lebo ak sa len prechadzate, preco ti vadi ze sa musis 30x vratit 10 metrov dozadu?
Ak idete tak ze sa niekam musite dostat, tak skus vysvetlit ze teraz tu hru hrat nemozes a nebudes a urob opatrenia aby nemohol utiect daleko dozadu.

Hned na zaciatku si si odpovedala. Ma 3 roky, jeho zivot sa uplne zmenil prichodom surodenca, zrazu ta mama nie je iba jeho. Je to pre neho velmi tazke. Ja som uz pocas tehotenstve s druhym dietatom toto zazivala s dcerou. Odmietala kazdeho, nikam som nemohla ist. Je to v poriadku . Dospely tazko nesie zmeny v zivote, co potom ma robit cloviecik v 3 rokoch, ktory ani nema ziadnu skusenosti s niecim takym. Bud len trpezliva, aj ked nie vzdy sa to da. Najhorsie obdobie je ten 1vy rok. Ale ty mu aj musis ukazat, ze stale znamena pre teba vela, a neodstrkujes ho kvoli mladsiemu surodencovi

@stanislavicenka aaaano zeny, kazda jedna mate obrovsku pravdu.. uz len problem som ja, potrebujem reset , zacat odznovu .. ja uz nemam trpezlivost veru 😫

Kazfa z nas, kazdy clovek robi chyby. Vies co? Deti su v tomto uzasne, ony ta bezhranicbe miluju, stale dokola, aj ked sa sklamu, stale ti davaju sancu. Ich bezvyhradna laska vsak nebude trvat dlho, ako budu rast, budu vidiet tvoje chyby. Ja som urkicana matka, moje deti ma vzdy daju do obrazu svojou cistotou. 3 rocne dieta nevie manipulovat, nevie robit veci naschval. Ono si iba nevie poradit co s tou emociou, ktoru Citi. Drzim ti palce♥️

Autorka - všetci robíme chyby, chyby je potrebné robiť, aby sme sa posúvali. V škole nás síce naučili, že chyba je zlá, ale ono to tak nie je, pokiaľ sa z nej poučíš. Ja napríklad som sa vždy snažila každú situáciu, v ktorej som zlyhala, si zanalyzovať a premyslieť, čo som mohla robiť inak. A bola som pripravená, keď k tomu došlo znova a hneď sa mi lepšie fungovalo, keď som neostala zaskočená.

No ja som zúfalá rovnako ako vy od mala bola náročná je extrémne vnímavá a skoro začala chodiť aj rozprávať no je náročná na moju pozornosť chce má skoro pri každej hre je veľmi žiarlivá nemôžem držať na rukách iné dieťa a to nehovorím o ihrisku že chce všetko čo iné deti vyžaduje si extrémne veľa pozornosti všetko ju rozčúli a má hysaky a v noci to iste plače zo sna a nenoze byt prikrita lebo hneď plač som unavená a zúfalá ako zvládne aj nástup do škôlky 😔

Ty veris tomu ze dieta ta buzeruje pre svoje vlastne potesenie ako tyran. Toto musis dostat z hlavy von. Ale to sa ti asi nepodari, ak ides nad ramec svojich sil.
Dieta ma vola sa hrat ked vonku kocikujeme s mladsim surodencom. Ja som unavena a chcem si pri kocikovani oddychnut a poviem nie. On neakceptuje moje nie a tak sa idem hrat cez zatate zuby. Vtedy v nom budem vydiet tyrana, lebo som isla nad ramec svojich sil.
Ale prve sa musis seba opytat: Nechcem sa ist hrat, lebo sa bojim ze ak mu vzdy vyhoviem, tak ho zle vychovam, ze bude sebec, ktoremu bude zalezat len na vlastnych potrebach, alebo preto ze som skutocne unavena? Chcem mu tym odmietnutim nieco dokazat, alebo by som to kludne urobila, ale dnes som skutocne vycerpana a potrebujem chvilu kludu. Ak si unavena, vysvetli to synovi. Vrucne, od srdca mu to vysvetli v com je problem a co od neho potrebujes pre seba - hovor o sebe. On ta miluje najviac na svete a urobi pre teba vsetko. Ale zaroven ma uzasny zmysel vycitit ak ty nie si uprimna a to tvoje odmietnutie je len preto aby si mu ukazala kto je panom.
Myslim ze by pomohlo ak by si si vyhradila urcity cas v dni kedy budes len so starsim a bolo to pravidelne. Syn bude vediet ze jeho cas vzdy pride a pocka si nan. "Janko viem ze sa chces hrat, ale ja teraz potrebujem chvilu v klude kocikovat. Ked sa vratime domov, najeme sa a bude nas cas.

Skuste logopeda. Ak bude vediet lepsie rozpravat, bude mat urcite menej frustracie.

Neber si to za vinu. Teda áno ako písali baby vyššie chyby robíme každá a dôležité je uvedomiť ako sme boli vychovávane my... Tam po väčšine neboli žiadne potreby dieťaťa a pod. Proste tu budeš ticho sedieť a keď nie tak zákaz telky/ zaracha/bitka.... Proste trest. Proste prišiel súrodenec áno zvykaj si a ešte ako plus staraj sa o neho a buď za všetko zodpovedný keďže ty si starší.... Takže je na nás aby sme toto neposuvali ďalej, uvedomili si čo chceme zmeniť a hlavne aby sme deti začali vnímať inak a začali vnímať ich potreby a to čo nám chcú svojim správaním povedať.
Ak potrebuješ reset. Dopraj si ho. Dohodni sa s mužom, že potrebuješ jednu sobotu vypadnúť na nákupy, do kina, na víno s kamoškou, na kozmetiku, masáž čokoľvek co ti pomôže zrovnať si myšlienky.
Alebo si dohodnite nejaké večerné/obede stráženie a choďte na spoločnú večeru a dajte si spoločný reset.
Tak ako tvoje dieťa to nepochopí vekarat na prvýkrát ani ty nezmeníš svoje správanie na prvýkrát a hlavne keď budeš unavená a v strese tak vypeníš. Dôležité je si to uvedomiť a chcieť to zmeniť.. Držím palce