Aký je váš názor na fyzické a psychické tresty?
Aký je váš názor na fyzické a psychické tresty na deťoch od rodičov?
Podľa mňa keď k niečomu takému dojde tak človek zlyhal ako rodič. Je pre mňa choré na jednu stranu ľutovať týrané deti a na druhú stranu zdvihnúť naň ruku.
Je choré čakať od detí, že sa budú správať ako dospelý človek.
@vm123 vieš, založila si tému, ktorá má v názve fyzické a psychicke tresty. Tresty! A nakoniec jediné, čo dookola opakuješ je, že dieťa má mať človek, ktorý na to má financie, lebo prakticky všetko mu treba kúpiť a ty to vieš, lebo si sa občasne starala o mladších súrodencov. Vážne si čakala, že sa najde percento žien, čo ti uznanlivo prikývnu? 🤔
Panenko podsprenska, 6 stran teoretickych blabolov 😱
...teraz mi napadol zážitok z parku, pri ktorom by autorku asi rovno kleplo aj s jej zdrojmi ako správne vychovávať. Park plný detí, rodín, kriku, pobehovania... zrazu okolo beží asi 5- ročné dieťa. Za ním ocko. Keď ho konečne dobehne, dieťa schytá na zadok a tatko naň kričí, že už ho nepustí, musí sa stále držať za ruku, inak sa stratí, niekto ho ukradne a pokrajajú ho do gulášu. Bum. Fyzické a aj psychické, dva v jednom. A predsa tam sociálka neprišla.
@sheila121 vtrdy sme ešte mali len starších dvoch, ale viem, že oboch až heglo, lebo teda ozaj kričal. Celkom sa im snažíme vysvetľovať im tieto výchovné blbiny, čo sa nesú generáciami, ale toto bola novinka aj pre nás. 😂
Podobne so smiechom spomínam, keď ich niekto chcel plašiť polepšovňou a a chladnou hlavou mu povedali, že čo to je za blbosť... 😂
@sheila121 to že si od autorky staršia, máš staršie dieťa, alebo ich máš viac, neznamená že si aj lepšia matka.
@vm123 Mám syna, začínajúca puberta...ale neudrela som ho a dúfam, že k niečomu takému nikdy neklesnem. Ani mňa moja mama nikdy nebila.
Ale tu nemá zmysel zakladať diskusie, čo si už asi sama zistila. Nech sa opýtaš čokoľvek, proste niektoré ženy si tu chodia ventilovať frustráciu :/ pekný večer všetkým ❤️
Ked som bola tehotna s druhym synom, uz som mala velke brucho, asi 3 mesiace pred porodom, starsi syn mal takmer 2 roky. Do nasej ulice sa vchadza tak, ze sa prejde z chodnika cez velmi frekventovanu hlavnu cestu, v tej casti nie je priechod pre chodcov, auta chodia ozaj rychlo, napriek tomu, ze je to obec, takze treba vystihnut chvilu, ked nejde ziadne auto a prebehnut cez cestu. Moj mily synacik, ktory chytal amok z toho, ze uz ideme domov od jeho malej kamosky, si lahol na zem v strede tej hlavnej cesty, ja som niesla v ruke este jeho odrazadlo a s tym bruchom sa mi samej dost tazko hybalo. V tej chvili, ked som uz v dialke videla bliziace sa auto, som ho doslova odtiahla na krajnicu, potom z krajnice do nasej ulicky, tam som mu nacapala na zadok a bola som rada, ze nas nezabilo auto. S placom z toho zufalstva a vycerpania som nas nejako z poslednych sil dostala domov. A nie, nemyslim si, ze to bolo neadekvatne, ani ze som ho tyrala, ani ze som zla matka, ani si nemyslim, ze som mala vytiahnut cervenu satku a nou zastavot dopravu a zohnut sa k nemu a vysvetlit mu situaciu a prehovorit ho, aby uz pekne siel po vlastnych. Ked ideme do extremu a ideme na to po tvojom, deti vedia niekedy psychicky tyrat rodicov