Hranice pri výchove: Ako riešiť záchvaty u detí?
Čo by ste robili na mojom mieste? Mám dvoch synov. Vychovavame metódou respektujuceho rodicovstva. Nebijeme. Snazim sa krotit aj pri kriku, ale mame hranice. Ziadne hadzanie sa o zem v obchode, ziadne hystericke zachvaty, ak nedostanu to, co prave chcu. Proste deti, s ktorymi sa nehanbite ist medzi ludi. A tu nastava problem. Moja svagrina ma dietatko, ktore ma zachvaty pre vsetko. Sopel v nose, list na topanke, ma 3 roky, a bez jej pomoci nevyjde po schodoch, nesmykne sa na smykalke. Hanbim sa s nimi chodit medzi ludi, kedze ani raz v sa v obchode nespraval ako zdrave dietatko. Podotykam, ze je uplne ok. Takto sa sprava len v jej pritomnosti. Teraz sme sa stretli na detskom ihrisku uz treti den za sebou. A moj syncek je svedkom toho vsetkeho. Naozaj. List na topanke- hysak, niekto sa hra s niecim, co chce on-hysak, svieti slnko,-hysak, spadne mu na oci ciapka, nedvihne ju, ale krici, aby to urobila jeho mama a ona hned skoci, aby ho "zachranila" So svagrinou si rozumieme. Sme kamaratky, no dnes uz som vypenila. Moj syncek zacal robit to, co jej syn. Spadla mu palicka, plac, spadla rukavica, plac, mladsi syncek mu vzal lopatku, plac. Pricom doma je najstarostlivejsi bracek. Je o rok starsi, tak som mu vysvetľovala, ze som tu stale pre neho, ak spadne, ak sa bude cítiť zle, ale proste sa mi nepaci, ak sa sprava ako Petko. Ze sa nepatri rozplakat zakazdym, ak sa nam nieco nepaci, ze on ma Petka ucit ako vyjst na schody, smyknut sa a nie opakovat po nom plac pre vsetko. Jasne, ze svagrina sa urazila, ale naozaj sa mi toto spravanie nepacilo. Mala by som sa jej ospravdlnit, alebo to nechat tak?
@beata_k no u toho staršieho asi áno. U toho mladšieho je ešte skoro robiť závery. Moj sa výrazne ukázal po 3 roku.
Nemusíš hneď písať sarkasticky. Žiaden test ti nerobím…
@dennissa16 Ty mozno nemas rozmaznane deti, ale take ozaj existuju. Az prilis casto to vidim na ihrisku. Nekonecne dohovaranie, ze piesok sa nehadze. Deti to maju vies kde...a presne o takych pisem.
Tak treba nejakú zlatu mieru. Rešpektovať pocity, ale tak aj priamo povedať, že kvôli listu fakt plakať netreba. Dieta potrebuje feedback, ako to funguje v spoločnosti, nič sa mu nestane. Je to pre jeho dobro, lebo teraz sa im začne vyhýbať autorka, zajtra ine deti a mamičky lebo úprimne - komu sa chce tráviť voľný čas každý den počúvaním cudzích hysakov? Zle obdobia, jasne, plne porozumenie, ale dlhodobo každý den stále po sebe, väčšina ľudí si vyberie skôr ten pokoj.
Ak by mi boli výchovne metódy kamarátky vrcholne proti srsti, nestarala by som sa do toho vôbec, ale by som radšej než na ihrisko isla možno na prechádzku do lesa alebo ine miesto, čo tam ešte máte. Ja sa tiež niekedy nemôžem pozerať na iste interakcie s deťmi, napríklad ktoré z nich robia úplných hlupákov a neschopakov, zneistuju ich, nerobí mi to z mojho pohľadu dobre, vyhýbam sa tomu keď môžem.
Našťastie drvivá väčšina mojich kamarátok vychováva normálne
Pre teba autorka je toto práveže skvelá príležitosť,ako svojmu dieťaťu vysvetliť,že aj deti ako Peťko sú ( a že ich je kopec) a ako sa má s takýmito rozmaznancami vysporiadať,ak ich v živote stretne.
Ja som svojim deťom vždy vysvetlila,že tie deti sa tak správajú preto tak,lebo inak nevedia ako zaujať a vydobit si pozornosť.Preto,lebo ich žiaľ nenaučili,že hystéria a plač ti nikdy v ničom nepomôžu,iba všetko zhoršia.Ak ti vadí lístok na topánke,máš dve ruky daj si ho dole.Ak sa nevieš smyknut sám,raz ti to ukážem ako a potom už len stačí prekonať strach a robiť to sám Alebo sa nebudeš šmýkať.Jednoduche.Deti rozumejú príkladom ako je to keď,a ako to neni.
Nikdy som s deťmi nevyjednavala a nedohovarala.Nieco chceli,niečo im vadilo a boli vo veku,keď som vedela,že to vedia vyriešiť sami,tak som im povedala,že nech problém vyriešia,ako je pre nich najlepšie.A nechala som ich.
Kraviny typu ako rešpektovať jacanie pri každom liste na topánke sú blbosti.Jacat pri kazdej hlúposti nie je normálne.Hlavne ak sa bavíme o zdravom dieťati.
Zvaľovať to na temperament je alibizmus a strkanie hlavy do piesku.Je to odfklanuta a nie dobrá výchova.Bodka
Takže áno,objim svoje deti a poďakuj sebe,mužovi a im,že to dávate a zjavne používate pri výchove aj zdravý rozum.Boh ani temperament s týmto nič nemá.
Čo by som robila? Vychovávaš rešpektujúco, tak rešpektuj švagrinú. Má inú výchovu, ktorá tebe nepasuje, v poriadku. Buď jej povedz na rovinu, čo sa ti nepáči a už sa nejaký čas stretávať nebudete alebo ak nechceš jednať otvorene, tak si vymyslite iný program s deťmi, nájdite iné ihrisko. Druhého človeka nezmeníš, zmeniť môžeš len seba a svoj postoj a zariadiť sa podľa toho, aby si ochránila, čo je pre teba dôležité. Každý rodič vychováva ako vie a chce, možností a info v dnešnej dobe je tak veľa a ľahko dostupných, že kto chce, nájde si. A kto nechce, tomu kázanie a nevyžiadaná kritika určite nepomôže.
Aha, tak to riesime hysaky velmi podobne. To zachovanie kludu je podla mna velmi dolezite, ak sa to svagrinej nedari, alebo to nechce, tak to modeluje synovi nevhodne spravanie. A teda ked vravis ze takto si to riesila ked bol omnoho mladsi ako 3 roky, tak predpokladam ze do tych 2 rokov. A co potom? Potom si mu uz nedovolila sa hodit o zem, alebo potom uz hysaky jednoducho prestal mavat a nepotrebovala si to riesit? Ja ma 4 rocneho a hysaky ma stale. Menej ako na zaciatku, ale stale ma.
Jedine obmedzit kontakt s nimi..aby to neovplyvnovalo tvojho syna..vychova svagrinej to je taka opičia laska..na dieta to nema dobrý vplyv ani ho to neformuje k tomu, aby z neho rastla sebaista osobnost, ktora respektuje inych
Reagujem na to, ze v jej pritomnosti... Kedze ides respektujucou vychovou a mozno si si kde co precitala, tak deti to nevhodne spravanie / pustanie emocii pri mame robia prave pre to, ze s nou maju bezpecnu vztahovu vazbu. To je nieco na styl: u starych rodicov su anjelikovia a pride pre nich mama a zacnu vybuchu hnevu a plac, proste pustanie nahromadenej frustracie. Alebo zo skolky, vybuchnu pre hocico, lebo cely to v sebe museli dusit. Su deti temperamentnejsie a menej.... Jasne drzat hranice treba, ale ked pride hnev dietata, tak aj ten je v poriadku a moze plakat. Trojrocne dieta je este male, aby sa vedelo "chovat dobre". Myslim, ze cim bude starsi, tym to bude lepsie a nauci sa zvladat svoje emocie.
@natalipor a este ma napada, ze podla toho, co citam niekedy v diskusiach, tak od tychto malych deti (2,3,4,5,6...rocnych) sa vyzaduje spravanie, ktoreho este nie su schopne, ich mozog to este nedokaze... Ja mam starsieho, ktory je viac temperamentnejsi a bola doba, ked sa slahol o zem kazdy den, mladsia to urobila 2krat, cize na zaklade tejto skusenosti fakt deti su uplne ine
@natalipor tak mam potom naozaj štastie, lebo moje toto robili maximalne do dvoch rokov. Potom dost záleží na reakcii rodica. U mna som nereagovala na taketo hadzanie sa o zem. Preckali sme to, vysvetlili. Svagrina z toho robi dramu a preto to robi teraz a bude to robit aj o 3 roky. Tak neviem, ci ide o stastie, nevyzretost, alebo vychovu
Asi to bude kombinacia viacerych veci 🤗 ako pises aj reakcia rodica, aj dieta temperament aj vychova... Ja len, ze pri syncekovi som mala pocit najhorsej matky na svete, ze neviem co sa deje a bolo to narocne a mladsia je uplna pohoda oproti nemu... Cize tato skusenost mi dala vela, ze su take a take deti
@dennissa16 5 a skoro 2. Takze skurat vek hadzania o zem. Presla som testom?