Je to vzdor?

jaaaj to nasa na len 19 mesiacov a vymysla 🙂 co bude neskor si ani nepredstavujem...tiez si vybera s kym co chce robit-napr. zubky musi umyt tato ALE mama sa musi pozerat.obut si chce 1 topanku na 1 stolicke a druhu na druhej.k jedlu si vacsinou sadne tam kde ona uzna za vhodne.je hrozne ziva,cely den len lieta a nieco sa pyta aj 100x co to je?kde je.....?ked je v amoku tak ju necham sa vyplakat a potom sa opytam ci bude dobra....je to ozaj extremne dieta bud anjel alebo diablik,kto take nema doma nepochopi.ja som ju nijak extra nerozmaznavala,spi aj zaspava sama(nastastie)aj sa sama obcas pohra len su fakt chvile ked jej,,prepne" 🙂a to ma mrzi a neviem co robit aby bolo dobre-ci ignorovat,kricat,bit....snad z toho vsetky deti vyrastu 🙂

@abika26 ano, ony su potom take, ze bud su anjelmi alebo diablami a presne ako pises, prepina im to 😀 😀 😀 😀 drzim ti palce aspon k druhemu dietatu, nech je pokojnejsie a zvladnutelnejsie 😉

@mandragora22 diki aj ja v to dufam ze 2 deti nemozu byt rovnake a ze to druhe bude ,,kludas" 🙂

caute baby, synator mal 23 mesiacov a uz mame doma obcas veselo, zatial tak raz-dva razy denne, tesime sa na rozvoj 🙂
ale chcem vam napisat co som citala, zaujimavu knihu v anglictine, kde je presne aj o tomto, pisu to dve americke profesorky, ktore sa vyse 20 rokov venuju tzv. developmentalnej psychologii a napisali knihu, kde zhrnuli normalnou ludskou recou vsetky svoje vedomosti o tom, co vlastne tie nase male zazraky prezivaju od svojho narodenia az do veku cca 5 rokov. Obdobie "vzdoru" podla nich je velmi dolezitym a prirodzenym bodom vyvinu. Kym od narodenia do cca roku a pol nasi milacikovia ziju v presvedceni, ze ich tuzby a nase tuzby su totozne (ze sa nam vselico rovnako paci / chuti/ tesi a pod.), tak zrazu pridu na to, ze ich a nase potreby/tuzby sa mozu obcas aj rozchadzat. Je to pre nich velky stres, pretoze dovtedy stotoznovali seba a svojich najblizsich, citili sa ich bezpecnou a milovanou sucastou. Lenze v tomto veku este nemaju vyvinute mechanizmy na zvladanie stresu, ich organizmus nevie, co si s tym pocat. Tie slzy, nareky su uprimne. Zacinaju si uvedomovat ten konflikt, maju z neho strach a zaroven ich to laka a fascinuje zistit co/preco/ako sa deje aj za cenu tych negativnych javov. Jeden odstavec (sorry za anglictinu nestiham prelozit): It may be some comfort to know, that these toddlers don´t really want to drive us crazy, they just want to understand how we work. The The tears that follow the blowup at the end of terriblw-twos confrontation are genuine. The terrible-twos reflect a genuine clash between children´s need to understand other people and they need to live happily with them. Experimenting with conflict may be necessary if you want to understand what people will do, but it´s also dangerous. The terrible-twos show how powerful and deep-seated the learning drive is in these young children. With these two-years-olds, as with scientists, finding the truth is more than profession - it´s a passion. And, as with scientisrts, that passion may sometimes make them sacrifice domestic happiness."

Avsak aby sme to nemali len tazke, priroda zariadila aj subezny jav, ktory v tomto obdobi prichadza - zistilo sa ze u deti sa v tomto veku zacina rozvijat aj skutocna empatia. Uz predtym su sice schopne rozoznat, ze sa niekto v ich okoli citi zle/smutne a pod., ale az v tomto obdobi prvykrat v zivote pridu na to, ze tu empatiu mozu aj preukazat, samozrejme svojim sposobom, v knizke su priklady, ze napriklad sa autorka uz rozplakala, naco synator ju chvilu pozoroval a potom zrazu k nej prisiel s krabickou naplasti a snazil sa ju polepit v domneni, ze je velmi poranena. (sice urobil nespravnu diagnozu, ale terapia pomohla - prestala plakat 🙂). este jeden citat: "Systematic studies show that they begin to show genuine empathy for the first time. Even younger babies will become upset in response to the distress of others. But only two-years-old provide comfort. They don´t just feel your pain, they try to allay it." Podla nich skutocna empatia je schopnost pochopit, ako sa citi ten druhy a chciet nieco urobit, aby sa to zlepsilo, aj ked my sa citime inak. Je o tom ze citime kazdy nieco ine a napriek tomu sa snazime s tym nieco urobit. Je to obrovsky vyvinovy krok v emocionalnom svete dietata. Podla autoriek sa babatka nerodia s tymto hlbokym poznanim, avsak kym dovrsia toto obdobie, zacinaju si to uvedomovat. A na to im sluzime aj my, prikladom ako sa spravame, ako veci riesime, ako reagujeme.

Ak to niekomu pomohlo, som rada, sorry za dlhsi text. .-) Drzim nam palce. 🙂 a piste skusenosti dalej, dakujem vopred.

@filmuska18 ahoj, ono na tom sice moze byt nieco pravdy, ved vzdor je o tom, ze oni si uvedomuju sami seba, to nevyvraciam, ale ked uz moja mama v istom obdobi mojej dcery vyhlasila vetu: ja som vychovala 4 deti, ale ani jedno mi toto nerobilo..... (boli sme u nej na navsteve vtedy, niezeby s nami byvala).. tak to uz bola sila.. ono je pekne, ze dieta nachadza samo seba, ale faktom je, ze ten temperament a povahu ma kazde dieta inu a my sa tu akosi pasujeme s tymi tvrdohlavejsimi asi 😅 😅 😅 a je to naramne tazke 😅 a asi nebudes verit, ale moje dieta mi prvy krat ukazalo vzdor v cca 7-8 mesiacoch. neverila som tomu, kym som asi na 10.krat nepochopila, ze mi robi istu vec naschval. a to konkretne, ze ked som si ju chvilu nevsimala, vrestala. nevsimala som si ju dalej, tak sa priplazila ku kraju matraca (mavala som ju na takom tenkom asi 5 cm matraci na zemi) a svihla z celej sily celom o zem. bolo mi to divne, lebo moje dieta krasne drzalo hlavu uz na konci 2.mesiaca, prvych par krat som sa bala, ze jej ochabli svaly na krku, potom som prisla na to, ze to urobi vzdy vtedy, ked chce aby som bola pri nej a ja som potrebovala vazne aspon zeleninu uvarit alebo ist na wc... najprv ryk a potom bac... zistila som casom, ze je to vazne umyselne a chcene... lebo ked som k nej prisla este kym stihla prist ku kraju matraca, zrazu sa zabrzdila a usmev.... ked som nesla, odplazila sa a tresla.... napokon, ja som stale toho nazoru, ze dieta si iste veci uvedomuje uz v cca 2 tyzdni zivota... vie, ze ma zaplakat, ked chce jest napriklad... 😔

davam nieco na citanie: http://www.cpppappezinok.sk/2010/04/ach-ten-vzdor/

@mandragora22 zaujimave, myslim si ze dnesne poznanie este nie je take, ze by uz na 100% bolo jasne, co sa vsetko v tych hlavickach deje a ako pises, naozaj kazde dietatko je ine, takze aj skusenosti, ktore zahrnaju velky pocet deti, neplatia absolutne. Mne ta knizka zatial velmi pomaha, v mnohom som naozaj nasla vysvetlenie, najma mi to pomaha udrzat si odstup a nebrat to osobne, prave naopak, obdivujem co za par rokov svojho zivota musia vsetci mali cloviecikovia zvladnut a naucit sa. 🙂 Inak to co pises, je v podstate inymi slovami napisane to iste, co sa tiahne celou knihou, ze male deti od svojho narodenia su tahani najsilnejsou silou a to postupne zistit/vypatrat/naucit sa, ako vlastne ten svet okolo nich a v nich funguje, su ako mali vedci, cokolvek objavia, tak s nadsenim opakuju tisickrat aby si potvrdili/vyvratili, ze ano, toto ked urobim, tak sa stane toto, zaradia si to v tej svojej makovicke a idu nadsene dalej. Tyka sa to predmetov, ich telicka, osob okolo nich, jazyka, dejov, vztahov... 🙂

@filmuska18 musis obdivovat tym padom aj sama seba, aj ty si bola ten cloviecik a tiez si spoznavala, musis obdivovat svoju mamu a seba ako mamu.... proste aj my sme boli deti a rozne a nejak to ti rodicia s nami zvladli. tiez sme boli zrejme roznorodi i ked si myslim, ze takych tych "besnych" cloviecikov bolo v davnych dobach menej, ktovie,mozno je to sposobene vselijakymi liekmi, vyvolavackami, hormonami a neviem cim este, ktore sposobuju, ze to dieta je akesi "besnejsie" v tom normalnom zmysle slova.. pravdepodobne keby sa pred 100 rokmi chovalo niektore dieta tak, ako sa dnes bezne v obdobi vzdoru deti chovaju, mozno by nan volali uz aj vyhanaca diabla, co ti ja viem? 😅 😅 😅 dalsim faktom vsak je, ze kedysi davno nemali rodicia na deti tolko casu ako teraz, deti brali za samozrejme, ze si ich rodic vzal kdesi do pola, polozil na zem a pracoval a dieta bolo odkazane samo na seba. ako este mnoho deti z menej civilizovanych krajin dnes.... u nas je moznost 3-rocnej materskej dovolenky (ako pre koho dovolenka) a tie deti su mozno aj tou pritomnostou matky trosku viac rozhyckane, hoci nie naschval. my si to neuvedomujeme, my ich naschval nehyckame, ale akysi druh ponorkovej choroby tu zrejme uz funguje a to dieta je potom mozno tvrdohlavejsie, nervoznejsie, ako keby tu matku videlo povedzme len od 16 hod. do vecera.... bohvie cim to je vsetko sposobene, uz ani neriesim, tesim sa, kedy pojde na vysoku skolu 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀

@euka210 velmi vystizny a poucny clanok! super.. vela veci z toho doma robime, tiez sme na to prisli sami, ale az casom. ale je to naozaj vyborna pomocka pre mamicky, ktorych deti este len zacinaju vzdorovat 😉 😉 skoda, ze som si take nieco necitala hned od zaciatku, ale co uz. 😅

@mandragora22 Tak trieskať si hlavu o kachličky to už je fakt veľa. Len raz by som ju videla to urobit, druhykrat by som jej to už nedovolila, ved si ubližuje a to nemože. Tak ako nemože ubližovat druhym detom ani dospelym ani sebe nesmie. To je zásadné.

A teraz by som to trochu oživila svojim príspevkom. Moja má 2 roky a 3 mesiace a tiež robí všetko podobne ako tie vase deticky, hádze sa o zem, ked ju chcem prebalit, bojujem s nou vacsinou alebo ju musim nahanat, ona sa chce proste hrat, berie to ako príležitost na nahanacku. Najlepsie je ked papa jogurt a urobi si popri tom masku na tvar, vsak je to zdrave natierat sa jogurtom. Niekedy si natrie aj ruky a paže. Alebo aj vlasy. Ved aj tie potrebuju vyzivu.
Minule som pisala o tom, co sa deje ked sa otvori okno, hned leti von vsetko co je poruke. Naposledy to bol iPhone. Letel z piateho poschodia tak som bola na nervy ale nastastie nic sa mu nestalo vdaka silikonovemu obalu.
Teraz posledny tyzden den co den lietali hracky skladacky, kocky, babiky. Aj ked je to na nervy v tej chvili, neskor si uvedomim ze je s nou vlastne zabava. Tak drzim palce vsetkym mamickam, nech nezkolabuju.

baby potrebujem radu, nase dieta sa behom dvoch mesiacov zmenilo na nepoznanie:((( nastupili sme do skolky a zacali sme sa tam strasne jedovat, doma to mal tak raz zamesiac ale v skolke je to kazdy den a trva to aj tri hodiny, najprv reve - huci ako pavian, potom hodi okuliare, letia papucky letia ponozky a krik a krik, nie je to normalny plac ale take pazvuky. je to uplne na psycho v skolke ho ucitelky nezvladaju, vyhrazaju sa nam vylucenim.......no je to poriadne na psycho a od vcera to robi aj doma a sme z toho zufali, je toto vzdor?????mame navstivit odbornu pomoc????ci ako?

@bettynka222 S tým jedlom si netráp hlavu, mi máme to isté, malí bude mať 3 roky a niekedy mu stačí fľaška kakaa, už ho nenúkam, nemá to význam, proste keď je hladný, pýta si sám