Jedujeme sa a hádžeme sa o zem
Dobrý deň, chcela by som Vás milé mamičky, poprosiť o radu. Mám syna, ktorý má 2 roky aj 3 mesiace a v poslednej dobe zostal veľmi vzdorovitý. Ja viem, že veľa z Vás mi povie, že je v takom období, ale niekedy naozaj neviem ako na neho. Keď mu niečo pekne kľudným hlasom poviem, že to alebo to nesmie, nemôže, začne všetko rozhadzovať čo mu príde pod ruky, hádzať o zem, začne vrieskať a nakoniec sa treskne o zem. Najnovšie mi začne robiť zle, že ma začne škriabať po rukách, keď ho chytím na ruky tak aj na tvár. Vysvetlila som mu, že maminke nesmie ubližovať, pýtam sa ho či chce aby maminka začala plakať...pokýva hlavičkou že nie ale stále mi robí zle. Nezaberá ani keď mu dám po rukách....ani keď zvýšim hlas...Najhoršie je to pri jedení, keď sa nahnevá na niečo, že to nie je podľa jeho predstáv, tak prevráti tanier, zahodí lyžicu alebo začne vylievať a rozhadzovať obsah na tanieri....už neviem ako mu mám vysvetliť, že jedlo nesmie hádzať na zem, a jednoducho to nesmie robiť. Alebo aj keď sme napríklad vonku a nechce spraviť niečo čo mu prikážem, alebo jednoducho ísť dovnútra, ľahne si na zem a začne trucovať. Nezaberajú žiadne reči, že ideme tam alebo hentam, že mu idem niečo kúpiť, alebo mu pustím rozprávku...jednoducho ani nepočúva. Jedine keď mu dám do rúk nejakú sladkosť tak vtedy ide a poslúchne, lenže to nemôžem robiť donekonečna. Prosím Vás, kto máte podobné skúsenosti, dajte mi radu, čo s tým mojím drobcom mám robiť. Ďakujem za každý nápad.
Ješkove oči, ze rozhadzuje jedlo, hodi o zem...škriabe na tvár? No na toto by som nemala nervy.. 😀
Inak nemam čo dodať suhlas s @timea7 ....
@juhseverzapad nie nepamätám, ale nie som jedináčik, takže viem, akým spôsobom bol vychovávaný môj mladší súrodenec. Ja nie som novodobá mamička, ja mám dospelého syna! Teoreticky už môžem byť babkou! No ani moja babka nás nikdy neudrela, dokonca na nás ani nezvýšila hlas a to nás mala niekedy na prázdninách piatich, v zime aj s lyžami! A vedeli sme presne odkiaľ pokiaľ. Ja sa nesťažujem, že mi dieťa prerástlo cez hlavu, ja som rada, že ho mám. Vlastne mi prerástlo, má takmer dva metre..... Ja ani nekričím, ja som flegmatik, radšej sa v duchu zasmejem, keď vidím, ako sa dieťa snaží so mnou vybabrať. Aspoň vidím, že mu to myslí. Je na mne, čo s tým urobím.
@juhseverzapad tak ak je to tento extrem tak to je zle...zial, vela mamičiek tomu podlahlo ze len ťuťuli muťuli a ved snad dieťatko pochopi...tym nehovorim ze dieta sa ma tlcť, ak ma rodič aku taku autoritu tak k tomuto sa velmi znižovat nemusi. Ani ja nebijem...ale ked je uz dost tak je dost a tie deti to nejako rychlo pochopia, ze ak ma budu ešte chvilu štengrovat tak sa rozzurim ako šelma.
Ja som mala svojho času problém ako dostať deti z hračkarstva, ihriska...asi 100x som povedala, ze ideme...no pod uz a podobne...Od kedy som začala hovoriť ,,čaute, ja odchadzam, pridite domov ako chcete,, (a samozrejme aj odchadzam a ani sa neobzriem lebo to myslim smrtelne vazne) tak nemam ziadny problém, utekaju za mnou ako kurence za kvočkou..... 😀 😀 😀 😀 Normalne to u nas funguje.
@sardinka335 veď práve o toto ide, nemať ako matka stres z toho, čo sa stane, ak dieťaťu nevyhoviem 😖 😖 😖 😖 neprispôsobovať sa slepo všetkému, čo si zaželá, ale naučiť ho, že sú tu aj iní so svojimi potrebami. My sme presne vedeli, že sa môžeme postaviť na hlavu, ak babka povedala nie, tak to nezmení. Bez capnutia, bez zvýšenia hlasu.
@tinka1704 Neviem poradiť asi, ale úprimne? Naša je taá vzdorovitá od kedy sa naučila chodiť to je 10mesiacov mala , tuto zimu tu vrcholilo (2 roky a 6 mesiacov) a teraz už nejaký mesiac nič! ziadne hadzanie sa o zem, normlne ked poviem, že : "tak ja idem ahoj" v momente je pri mne čo predtým neexistovalo, mi vždy zakývala a išla si svoje. Nervačiť sa nervačí, ale aspoň to plieskanie sa o zem skončilo. Dúfam! Tak skúste to nejak prežiť, alebo doma keď nás začne biť, tak ju pošleme do postielky a je tam dovtedy kým sa neukludní (samozrejme že lietajú odtial vsetci plysaci, ale pomáha to, ukludni sa a ideme sa normálne hrať)
@tinka1704 ahoj som si to precitala tak ti poviem ze mozes byt rada my.mame za sebou uz dve taketo extremne obdobia ked som si fakt uzila moj syn je doma v byte dobre dieta ajo nahle vyjdeme von konec zabudne ze som jeho maminka a tvari sa ze ma nepozna do obchodu sme ani ist nemohli tam sa vždy oslahal o zem a este ked sme ho chceli zobrat prec tak krical ,,pomoc pomoc to boli zavolajte niekto policiu,, takze sme vyzerali ako unosci 😀 ked sme vonku domov ho fakt ledva dotiahnem kope ma hlavu si trieska o zem ...niekto mi poradil skusit lasku cize objat ho obiala som a on ma pohryzol do krku az krv tiekla no uzili sme si ked mal rok a teraz na vianoce ked mal 2 roky a 4 mes teraz ma 2,5 roka a uz je zase kludny ...bitka u nas nic nevyriesila skor naopak zhorsila pomohla ignoracia a vysavac studena voda ale v obchode jedine rychlo vyniest von...
My prežívame toto náročné obdobie. Dcéra má čoskoro 3 roky a mám pocit, že teraz to vrcholí. (Dúfam, že horšie to už nebude. ) Jedovanie sa, amoky, hádzanie sa o zem, hryzenie, capanie a k tomu reči. Už rozpráva ako 5 ročná a teda je to zážitok. Vie pekne zaspievať, zarecitovat, no aj nás pri amoku posiela preč, chce ísť domov( aj ked doma je), chce inú maminu a tatina(vtedy mi je najhoršie), cape nás...
Akokoľvek na ňu idem, či po dobrotky, pekným slovom, vysvetlovanim, potom ked nepočúva, tak vydieraním, príkazom, krikom...nič nezaberá!!! Ešte horšie je, že všetko okrem dobrého slova sa mi od nej vráti. Je to hrozné.
V novembri sa jej narodil brat, no po narodení takáto nebola. Zacala asi mesiac dozadu. Cez deň sa jej snažím venovať. No musím aj starostlivost o domácnosť stíhať. Strašne ostala na mňa naviazaná zrazu. Nechce nikoho, ani tatina. Pri kocikovni ju môžem za ruku držať len ja, druhou kerujem kočík. Nechce sa chytiť ani starkej, ani tatina.
Teraz je najväčší problém zaspavanie. Od 2 rokov spava vo svojejizbe. Všetko bolo ok, no ked ide k starkej( mame aj svokre ), tam spava s nimi. Doma ju po "prázdninách" dávam dokopy minimálne týždeň.posledné 2 večery nezaspi skôr, ako má minimálne 20x nevyvola do svojej izby, ked jej nechcem splniť, čo chce, hodí sa o zem a jačí ako odtrhnuta. Už bolo aj tak, že mi rupli nervy a dostala za krik na mňa po ústach. No musím sa ovládať, lebo to aj tak nezaberá.
Som unavená a zničená z jej správania. Poradiť neviem, no všetko riešim za pochodu...no ignoracia bude asi naša cesta.
@tinka1704 Takemu malemu dietatu niekedy tazko vysvetlovat a spoliehat sa, ze pochopia, uvazuju este inak ako my. Pamatam si, ze sesternica bola takato a jej mamka jej vzdy vsetko trpezlivo vysvetlovala a potom bola sklamana, ako to, ze to nechape. Potom sme sa presvedcili, co na nu plati. Raz ju nechala samu s mojim ockom (po mnohych ubezpeceniach, ci zvladne take problemove dieta) a sla na prechadzku na chvilku. Ocko vravel, ze mala zacala plakat a proste vystrajat (ako vzdy), ze ona chce mamku a tak (vzdy chcela byt s mamkou). Ocko jej kludnym hlasom povedal, ze nech sa kludne vyplace, ze mamka sa vrati a o nic nejde, ze to nijak neurychli, ale ze kludne sa moze vyplakat, ak to potrebuje. A ze chvilu este rumazgala a potom sa zacala hrat, lebo asi ju to nebavilo, ked nevidela ziadnu reakciu. To iste so mnou bolo, sli sme zbierat jahody, ona cela nadsena sla so mnou, po troch odtrhnutych jahodach sa rozrevala, ze ona uz nechce trhat jahody a sa musime ist hrat. A ja cely cas len kludne, ze babka potrebuje pomoct, tak jej zbierame jahody a nemozeme sa ist hrat, kym to nedokoncime, ale ze moze ist sama dnu, ja jahody dozbieram (to nechcela, ona proste chcela aby som robila co ona chce). Akoze bolo to o nervy, lebo asi tisickrat som to iste musela omielat dokola, ze musi vydrzat, kym dozbieram jahody a som zbierala a som si ju nevsimala. A tiez sa potom predsa len ukludnila a bolo dobre.
@tinka1704 Plus mam pocit, ze dieta robi niekedy divadlo len preto, lebo vie, ze bude reakcia. Raz som bola so sesternicou, sme sa hrali, boli sme u babky. Potom sa jej podarilo niekde sa udriet alebo spadnut, uz neviem, sme sa zlakli, ale on vyzerala tiez len prekvapena, tak sme ju ukludnili, ze o nic nejde, babka ju trochu polutovala ako to bakky robia a bolo. Este asi hodinu sme sa hrali. Potom prisla jej mamka a mala zacala s placom bezat ku nej, ze sa udrela. Som myslela, ze zle vidim.
@magdulienka2 presne tak, ignorácia je najlepšia cesta, ak chce inú maminu a tatina, zbal jej ruksak, daj jej ho na chrbát, vystrč ju za dvere, nech si ich ide hľadať. Uvidíš, ako rýchlo zmení názor. Vždy treba pri týchto amokoch zachovať kľud. Čím skôr dieťa zistí, že nimi nič nedosíahne, tým skôr prestane.
@cervenaruza123 presne tak, ako si napísala, dieťa robí divadlo, lebo očakáva, aká bude reakcia. A presne vie, pri kom sa mu to divadlo oplatí robiť a pri kom nie. Je to tak, ako si napísala, ak povieš dieťaťu- kľudne si poplač, ak to potrebuješ, ak vidí, že plačom nič nezíska, bude trvať len chvíľku. Samozrejme za predpokladu, že ním nič nezískalo ani minule, inak bude plač trvať dlhšie - dieťa si pamätá veľmi dobre, že to niekedy zafungovalo. 😉
Tak moj syn to skúšal na mňa tiez celý sa zvalil a plakal no len u nás to robil len doma takže automaticky ja ľahla vedľa neho a plakala tiez na to po chvíli prestal a kuksl na mňa.skuste to aspoň tskto doma.u nás to fakt fungovalo.
Ja uz niekedy tiez neviem ako reagovat. Preto som vdacna za vase inspiracie. Aj ked uz aj predtym som mala vela nacitane. Ale proste ked dojde na lamanie chleba, tak ma tie vhodne reakcie po niekolkych opakovaniach bez vysledku opustia.
Napr. Vcera pekne sa hrala, ked si zrazu spomenula, ze chce dojest korku chleba z ranajok, o ktorej rano povedala, ze ju nechce, nechuti jej. Tak sme ju vyhodili. V klude som jej vysvetlovala, ze korka uz nie je, ze predsa povedala, ze ju rano nechce. Ze jej spravim na desiatu jablcko ak je hladna. Rucala ako pavian, trieskala ma po zadku a hryzla, kym ja som krajala cibulu. S kludnym hlasom som jej povedala niekolko krat, ze ma nema bit, znova som vysvetlila a tak dookola. Ale proste ja mam len jedny nervy. A s krikom (mojim) som ju uz potom odviedla do izby, ze ked sa bude takto spravat vonku nepojdeme. Len to je zase trest len pre mna, lebo co s nou doma robit, ked je vonku krasne. A potom mam pocit, ze sa jej len stale vyhrazame, ze ak nebude posluchat tak to a hento nebude. Ked uz nervy pretecu, naozaj to dodrzime, ale aky hisak nasleduje po zruseni vecernicka, to je este len divadlo. A nemam pocit, ze by z toho na druhy den bola poucena. 😖
@magdulienka2 Aj u babky by mala mat ako tako podobny režim - zapavat sama ak sa da lebo potom je to dieťa tak rozhadzane ze az. Tiez mam kamošku čo takto dava dcerku babke a potom ju týžden dava ,,do kopy,, a je z toho na nervy. No tak mne osobne by to za to asi nestalo ak sa mi dieťa takto sprava ho tam nechavat na noc....
Samozrejme je to obdobie a treba ho ukočikovať, zase nemoze si dovolit všetko. Sak ked jej nesplníš čo chce tak nech sa hadze...ja som dceru chytila za ruku a dala do izby nech tam sa hadze a ked ju to prejde tak nech pride, nie som na jej sceny zvedava.Samozrejme tak aby si v izbe nič neurobila hej..to zase som vedela ze tam nema čo. A ked mi povedala ze chce inu mamu??? To bolo celkom nedavno....uz bude mat 7 rokov...tak ja jej na to ze ,,nech sa pači, dvere su otvorene a možeš si ist hladať tu novu mamu!,, no a uz mi to nepovedala - zatial. U teba vidi ze si z toho celeho smutna, neista a trapi ta to....u na vidi, ze hovor si čo chceš, tymto ma uz nerozhadzeš...aj ty do toho prideš, tiez ma to najprv štvalo, ale časom som ziskala taku pevnost a viem ze to su len reči a nenecham sa nimi ovplyvnit tak aby ma rozhadzali - samozrejme mam dni kedy kedy by som ,,vraždila,, ale uz je toho oovela menej a ja mam pomoc aj v muzovi takze sa to da, On sa deťom hodne venuje a dava ich aj od malinka spat,robí im jest a krmi aj flašou batola ...takze taketo problemy ze nechcem tatinka nemame, ale tak neviem či je to koli tomu alebo prečo.
@sardinka335 u nás sa muž tiež venuje, aj by chcel, no keby jej išiel prečítať rozprávku on večer, to by bol cirkus. A mňa to už nebaví počúvať. Vonku na dvore s ním bude, no ked si uvedomí, že tam nie som, vyvoláva ma.
@timea7 Len je to tazke, to je ten problem. Clovek musi zniest, ako dieta vystraja, plus sa tvarit neutralne, aj ked ho ide rozdrapit od nervov niekedy. Jednoduchsie je skusit vysvetlit, potom nakricat a potom to vzdat s tym, ze nic nepomohlo. Myslime si, ze deti maju povznesenu filozoficku mysel a pritom oni uvazuju este velmi jednoducho a neuvedomuju si tak, co je zle. Ale hladaju, co je pre ne najlepsie, najpohodlnejsie. Moja mala sestra ked mala 2 mesiace, zacala plakat inym sposobom. Take male dieta si to neuvedomuje, ale jasne, ze ked nieco chce a zisti, ze ked place, to dostane, tak to zacne robit pravidelne aj ked jej do placu nie je. Neverila som, ze take male dieta to dokaze.
@cervenaruza123 ked spusti cirkus vie, ze u mna ani u muza nepochodi...lebo na to nereagujem a ignorujem to...ale ked su doma babka a dedko tak uteda za nimi...i ked im stale hovorim, ze nech si ho nevsimaju...potom povolia...je to tazke, bohuzial...a maly za mnou potom n echce ani ist, lebo ja ho len hresim a napominam a tak...mama je ta najhorsia 🙂 co uz...🙂rodicia vychovavaju a stary rodicia rozmaznavaju?hahaha...🙂
aj ty? ci len maly? 😀 😀 😀 😀
no toto moja dcera spravila raz a teda najprv som na nu nakricala potom nechala tak a potom tajne z poza rohu sledovala. Drasticke? trochu ano pre niektore dokonca na socialku, ale aspon mam svaty pokoj a viem ze sa nieco take nezopakuje......
to je ale moja dcera .. kamoska ma malu a tu by mohla aj prizabit a zajtra sa scenar opakuje...... neutralna rada asi neexistuje ale pravdou ostava, ze bez divakov ani divadla nieto
@jankastubka znovu opakujem - nevysvetľovať, konať! Tvoja dcéra veľmi dobre vie, že kôrku, ktorú si vyhodila, už dostať nemôže, má potrebu na seba upozorniť. Povedz jej kľudným hlasom, že revať môže aj do večera, kôrku, ktorá je v koši nedostane. Nič viac nie je potrebné okolo toho rozprávať. Ak si dovolí ťa udrieť, hrýzť a pod. - bez milosti odniesť do postieľky, jej izby (podľa veku), reve, nereve, to je jedno. Toto je jedna z vecí, ktoré sa netolerujú ani náhodou. Tiež je v tomto prípade úplne zbytočné niečo vysvetľovať, ona veľmi dobre vie, že to robiť nemá, aj to, že ťa to bolí. A trest že nepôjde von, nie je vhodný, dieťa von ísť potrebuje a si vlastne sama proti sebe, tak ako píšeš. Nikdy sa nevyhrážaj ničím, čo nemôžeš splniť. Keď robí nejakú hlúposť, tak jej povedz, že sa ti nepáči, čo robí. Ak neprestane, tak jej to zopakuj s tým, aký trest bude nasledovať, ak bude v danej činnosti pokračovať. Tretí krok je trest. Ak zakážeš rozprávku, tak môže mať hisák, aký chce, rozprávka nebude. To, že jej otec nemôže čítať je manipulácia z jej strany. Niekedy jej čítať proste bude, ty sa vyhovoríš, že si unavená, bolí ťa hlava, ideš s kamarátkou na kávu....ona si môže vybrať, alebo bude rozprávka od otca, alebo žiadna. A že nie je z trestu na druhý deň poučená...no čakať zázrak na druhý deň sa naozaj nedá. Ale postupne zistí, že jej hisák k ničomu nepomôže, tak ich bude ubúdať. Aj ona ako bude staršia, tak bude zvládať určité situácie inak. Potom si pár rokov vydýchnete, aby ste plynule prešli do puberty. 😉 😉 😉
@cervenaruza123 čo je ťažké? Je ťažšie stanoviť jasné pravidlá, nabehnúť na ne a trvať na ich dodržiavaní, čo môže trvať aj zopár týždňov, alebo mať nervy z nevhodného správania dieťaťa ešte v základnej škole....nedávno tu písala jedna mamička je sa jej školák hádže o zem 😒 😒 😒 😒 Ťažké je byť vytrvalým, ale keď vieš z akého dôvodu to robíš, tak to až také ťažké nie je. A ostať kľudným? No jasné, že sú niekedy nervy ako špagáty, ale je to dieťa, dieťa na ktoré si túžobne čakala, ktoré miluješ, tak sa predsa nebudeš vytáčať preto, že prechádza nejakou vývinovou fázou a nezvláda všetko tak, ako by sme my dospelí chceli.
@timea7 Len hovorim co vidim. Pri spominanej sesternici sme jej mamke viackrat naznacili, ako by na nu mohla ist a ze to na nu fungovalo. Ale ona sa vzdy vyhovori, ze ona na to nema nervy, lebo ma dost inych starosti, tak radsej jej vzdy vyhovie. Obcas jej potom rupnu nervy, ale vlastne je to pre nu takto pohodlnejsie. Aspon sa ma na co stazovat. Je to bez logiky, ale aj v okoli to casto vidim, ze mamicky to povazuju za pohodlnejsie. Pohodlie danej chvile zvitazi nad dlhodobym pohodlim
@tinka1704 Tak to je tazke teda. Ostava asi len trpezlivost, detom neustupovat, rodicom vysvetlovat a prosit. Moja babka tiez je taka, ale po case si uvedomila, ze napr. sesterka je fakt premazana no a sama zacala byt taka raznejsia a zlepsilo sa to
@cervenaruza123 Ja to vidím denne v škôlke, že je pre mamičky pohodlnejšie vyhovieť, nech je pokoj, prípadne nech nerobíme program okoliu (proti tomu sa je treba obrniť, aj proti hlúpym poznámkam) a potom keď to dieťa vyžaduje aj v inej situácii a vyhovieť sa zrovna nedá, tak je cirkus. Deti, o ktorých ani nevieme, že ich v triede máme (lebo sa už naučili, že od nás si nič nevyrevú a nevytrucujú a že nie znamená naozaj vždy nie) sa menia po príchode rodičov ako mávnutím čarovným prútikom. Už len zo šatne počuť - Čo si mi priniesla? To som nechcel, ja som chcel....rev. Prečo prišiel po mňa ocino, kde je mama, ja s ocinom nejdem.....rev. Ja si tieto topánky neobujem, sú mi malé tlačia ma....(dieťa ich malo počas celého pobytu vonku a na nič sa nesťažovalo a bude ich ešte nosiť ďalšie týždne)....rev. Skrátka - boj o moc 😒 😒 😒 😒 No kto si ako rozmazná, tak má.
raz som čítala v komentároch na podobnú tému, že keď sa dieťa hodilo o zem a vrieskalo, tak to mamička urobila tiež, aby to dieťa videlo a že vraj to pomohlo 🙂 u nás to nebol až taký extrém, mám pocit, že to najhoršie obdobie vzdoru už trošku pominulo, ale keď sa nerváči, otočím sa a idem preč a hlavne nepovolím....
@gabika_tkacikova niekedy to pomôže, ale nie vždy, ignorácia zaberá lepšie. V podstate sa to dá chápať ako ignorácia, ale aj ako ponechanie práva dieťaťa rozhodnúť samé o sebe a možno to mu práve pomáha. Rozhodol si sa plesknúť na zem, len preto, že neprišla babka? Ok, tak lež na zemi. Rozhodol si sa vrešťať? Nech sa páči, ako chceš, kľudne vrešti, nič tým síce nedosiahneš, ale vrešťať kľudne môžeš. Rozhodol si sa nejesť? Nevadí, nejedz, budeš hladný. Dieťa práve prekvapí naša reakcia, lebo očakáva zalamovanie rukami, otázky, komentáre - júj, ty si nešťastný a prečo jačíš, veď....Keď nebudeš papať, bude ťa bolieť bruško od hladu....všetky tieto reči sú úplne zbytočné. Dôležité je dať dieťaťu najavo, že to s nami nič nerobí. Často už len to zaberie. Ak zistí že nám je naozaj srdečne jedno, či bude jesť alebo nie, že nemáme panický strach z toho, že zomrie od hladu, často už vtedy začne jesť.
@tinka1704 nedovolila by som rodičom, ani nikomu, aby v takom prípade k dieťaťu pristupovali inak, ako ja. Neviem, či s nimi bývate, písala si, že keď prídu, možno len na návštevu, ale aj tak by som si to s nimi vydiskutovala. Ty sa potom môžeš aj potrhať. 😒 😒 😒
@timea7 Taketo premeny deti som tiez viackrat zazila. Poslusne deticky, prisposobia sa a jak pridu rodicia, ako by ich niekto vymenil.
@gabika_tkacikova Kamoska stale spomina, ze ona sa vzdy hadzala o zem, ked sli po nu skolky surodenci (ma o dost starich surodencov). ze sa hodila o zem, vrieskala, trieskala o zem rukami, plakala. A oni si sadli a cakali. No tak sa potom upokojila, nic ine jej neostavalo a predsa sla domov 😀.
Ale je pravda, ze na niektore deti neplati nic. Bratranec bol dost tazky pripad, vzdy hystercil a nikto s nim nic nevedel, pritom jeho mama predosle deti vychovala bez problemov a vzdy patrila skor k tym prisnejsim rodicom, co si vedia u deti vydobyt autoritu. No ale bratranec bol asi hyperaktivny alebo co, bezne ze vraj z balkona hystericky vykrikoval na celu ulicu, ze ho chcu zabit. V byte dost neprijemne. A on z toho musel vyrast, nic nanho neplatilo. Ale takych deti je malo
@timea7 100% si pamätáš ako ti necapli po zadku v 3 rokoch 😀 Predstav si, že moja 3-ročná dcéra chodí do škôlky, kde aj učiteľka občas práši nohavice! Ja jej vždy poviem, aj 2-krát, ak si to zaslúži! Vy novodobé mamičky, ktoré idete iba s pekným slovom sa tu potom sťažujete ako Vám vlastné deti prerástli cez hlavu. Potom sa nemôžme ani čudovať, že decká nezdravia, sú drzé a neúctivé ku starším. Nie nadarmo sa hovorí : ohýbaj ma mamko, dokým som ja Janko,.. Ja viac kričím ako bijem, ale keď si zaslúži, tak už aj capnem a vtedy sa spamätá.