Jedujeme sa a hádžeme sa o zem
Dobrý deň, chcela by som Vás milé mamičky, poprosiť o radu. Mám syna, ktorý má 2 roky aj 3 mesiace a v poslednej dobe zostal veľmi vzdorovitý. Ja viem, že veľa z Vás mi povie, že je v takom období, ale niekedy naozaj neviem ako na neho. Keď mu niečo pekne kľudným hlasom poviem, že to alebo to nesmie, nemôže, začne všetko rozhadzovať čo mu príde pod ruky, hádzať o zem, začne vrieskať a nakoniec sa treskne o zem. Najnovšie mi začne robiť zle, že ma začne škriabať po rukách, keď ho chytím na ruky tak aj na tvár. Vysvetlila som mu, že maminke nesmie ubližovať, pýtam sa ho či chce aby maminka začala plakať...pokýva hlavičkou že nie ale stále mi robí zle. Nezaberá ani keď mu dám po rukách....ani keď zvýšim hlas...Najhoršie je to pri jedení, keď sa nahnevá na niečo, že to nie je podľa jeho predstáv, tak prevráti tanier, zahodí lyžicu alebo začne vylievať a rozhadzovať obsah na tanieri....už neviem ako mu mám vysvetliť, že jedlo nesmie hádzať na zem, a jednoducho to nesmie robiť. Alebo aj keď sme napríklad vonku a nechce spraviť niečo čo mu prikážem, alebo jednoducho ísť dovnútra, ľahne si na zem a začne trucovať. Nezaberajú žiadne reči, že ideme tam alebo hentam, že mu idem niečo kúpiť, alebo mu pustím rozprávku...jednoducho ani nepočúva. Jedine keď mu dám do rúk nejakú sladkosť tak vtedy ide a poslúchne, lenže to nemôžem robiť donekonečna. Prosím Vás, kto máte podobné skúsenosti, dajte mi radu, čo s tým mojím drobcom mám robiť. Ďakujem za každý nápad.
@timea7 On bol od narodenia velmi problemove dieta. Myslim, ze je to velmi zriedkave, ale su take deti, ktore su naozaj problemove a trva velmi dlho, kym sa to podari nejako zvladnut. Uz dost dlho stretavam rano na zastavke mamicku, ktora pomalym zufalym krokom ide asi do skolky alebo kde a uz z dialky pocut narek jej syna. Nijak specialne nanho nereaguje, rozprava s nim kludne. Ale predsa to trva uz par mesiacov a on place proste cely cas. Mozno je nanho ina doma, ale to by asi na ulici nevedela byt taka pokojna, lebo vystraja teda dost.
Neviem, mozno sa mylim, ja som zatial len pozorovatel, nemam prakticke skusenosti, iba ak so surodencami a podobne. A tajne dufam, ze moje deti budu po manzelovi, ten vraj bol dokonale dieta 😀.
@cervenaruza123 ťažko súdiť len podľa toho, čo vidíš, ak si sa s tou ženou nikdy nerozprávala. Jeho plač môže byť žalostný, lebo do tej škôlky proste ísť nechce, nepáči sa mu tam, nie je tam šťastný (môj prípad 😀 , ja som vydržala revať vyše mesiaca, kým sa babka nado mnou zľutovala 😀 , kolektív som k životu vôbec nepotrebovala, vystačila som si sama), alebo robil doma ráno cirkus a bol potrestaný a plače preto....A že by som nevedela ja byť na ulici pokojná? To sa mýliš. Už som mala viac krát dieťa tresknuté na chodníku, dieťa, ktoré odmietalo kráčať ďalej, dieťa, ktoré sa odmietalo držať za ruky s iným, keď sme prechádzali cez cestu....mohla by som písať dlho. "Dobre mienených" rád a poznámok som si tiež užila, nereagujem na ne, nevšímam si ich. Okolie mi je v tomto prípade ukradnuté, preto nemám problém zachovať kľud aj na ulici. Ale u mňa to bude zrejme "tvrdým výcvikom" 😀 😀 😀 😀 roky v škôlke s malými špuntami ťa vycvičia. 😎 😎 😎 A vlastne prečo by som mala byť na ulici nervózna? Preto, čo si o mne ľudia pomyslia? Z toho som už dávno vyrástla, moje okolie ma pozná a ostatných neriešim.
@timea7 Nie ty by si mala byt nervozna, ale myslim na ulici. Ze ked doma by nanho kricala a sa mu prisposobovala, na ulici by pri takom vystrajani asi tiez nevedela zachovat celkom taky klud. Ale to je jedno, ako vravis, ktovie co je doma.
Ja som stale plakala, ked po mna neprisla mamka do skolky hned ako po prvu. Vzdy som sa bala, ze ma tam nechaju a uz po mna nepridu 😀. Sestra naopak plakala, ked ju brali skor, ona chcela vzdy odchadzat ako posledna 😀
@timea7 ked boli deti male - cca mali 2 roky a ja som niekde odišla, k lekarovi alebo tak a nechala ich mame na strazenie a vzdy som sa vratila a moja mama, ze ,,ked si tu nebola ja som nevedela ze ich mam,, a ked som prišla tak automaticky začali vymyšlat, pišťať....
Jedna moja kamoška mi otvorene povedala, ze malej radšej da čo chce ked reve lebo nema nervy na ten rev. Priznám sa, ze aj ja niekedy takto ustupim - potom ma moj muz spucuje ale ma pravdu tak dobre mi tak. Tu fakt pomaha to ze obaja tahaju za jedno - myslím rodičia a ze ten chlap ked vidi ze zena uz ,,nezvlada,, tak on to potiahne...u nas to pomaha. Zase moj muz ked vidi ze uz decka vymyšlaju tak zasiahne.
Len jedna pomoc: IGNORÁCIA !!!
@cervenaruza123 to ma ešte nepoznáš, kľudne by si sa mohla o zem na ulici tresknúť aj ty 😎 😎 😎 Žartujem. Prečo by som mala na ulici znervóznieť? Myslíš, že moje dieťa bolo na kľúčik? Kvôli ľuďom? Pomôže mi, ak budem nervózna? Pomôžu mi tí ľudia? Nie, tak ich je treba ignorovať. Ich poznámky jedným uchom dnu, druhým von bez medzipristátia. Ja som sa napočúvala somarín, ako má dieťa slabo oblečené, ako prechladnem ako bude choré....vždy som sa usmiala, nevysvetľovala a pokračovala ďalej. Nie som povinná vysvetľovať, že dieťa je od útleho veku otužované, že neviem, čo je to kašeľ a sopeľ. Ale ani to nie, že je práve v období vzdoru a občas sa treskne o zem na ulici, alebo v obchode, možno len preto, aby zistil, či mamu nerozhodia ľudia naokolo. Nerozhodia. 😎
@timea7 tak ale myslím si že v tomto povolaní, keby človek podliehal nervom tak sa moze zblaznit...možno trocha od veci ale ja som sa riadila heslom ,,no budem sa rozčulovat pre cudzie deti,,? Nebudem....nestoji to za to. Človek moze mat rad tu pracu aj deti ale su tam momenty ked proste si človek povie ze ,,ja si nervy nezničim,, proste to pojde aj inak.
@sardinka335 ja som flegmatik, ja sa nerozčuľujem ani pre cudzie deti, ani pre ich rodičov, aj keď tí by ma občas vytočiť dokázali, deti nikdy. Ako si ich naučím, tak ich mám, čo robia za dverami triedy, to mi je srdečne jedno. Pozor, ale píšem o tých chrústikoch v škôlke, v škole by som učiť nemohla, na druhom stupni už vôbec nie, to by som už bola na antidepresívach dlhé roky 😎 😎 😎 😎 , no moja švagriná si to užíva, ona je ako učiteľka pre tých pubertiakov asi stvorená, ona sa na tom baví....každá sme iná.
Ahoj, ja svoje zatiaľ nemám, pracuje sa na ňom. Ale mám 5 ročného brata - je medzi nami 20 rokov rozdiel. Takže môžem povedať, čo som robila počas vzdorovania ja a sem tam ešte aj robím, teraz papuľuje. Ak sa nedá dohovoriť - Ignorujem ho. Začal ma kopať a biť, lebo nechcel niečo zjesť? Chytila som ho, dala do izby, tam si buď aj tri hodiny a nejedz. Hodil sa mi vonku o zem? Tak tam lež a ruč, šla som ďalej. Základom bolo, aby tým nikdy nič nedosiahol. Maximálne dosiahol tak dve na holú prdel. 🙂
Teraz zmenil rétoriku, aktuálne je v období "tak choď domov, nemusíš ma strážiť, už nie si moja sestra, neľúbim ťa..." :D Vtedy zas urobím to, čo odo mňa v hneve žiada a rýchlo si to rozmyslí.
Doštudúvam učiteľstvo v materskej škôlke a tam, keď je 24 detí naraz tiež nalepšie účinkuje ignorácia. A hlavne - jeho to prejde. 🙂 Len nech to nezačne brať ako efektívnu cestu k tomu, aby dostal to, čo chce.
@timea7 este sa chcem opytat, ako reagovat ked naopak my od dietata daco chceme napr umyt zuby, obliect sa pred odchodom z domu a pod. Proste uz sa ponahlame a dieta bud nechce spolupracovat, alebo do toho zacne hysak s niecim absolutne nepodstatnym, napr. Nevedela si dat dole ponozku, dal jej ju dole manzel a pol hodinu reeev a hysak, ze ona si chcela dattu ponozku dole. Ked sa zrovna ponahlame na bus, tazko sa to ignoruje, ze ju necham tak pol hodinu revat. Je spravne jej tu ponozku znova obliect na nohu, a nechat ju samu vyzliect, alebo trvat na svojom?
A celkovo ako reagovat?
Plus ešte jedna vec, čo u mňa na detičky zaberá - nekričať. Hovoriť po tichu. Radšej by som ho v klude ignorovala, odniesla do inej miestnosti a nechala ho tam samého. Keď človek nezvyšuje hlas a potom raz za mesiac v nejakej situácii zručí, tak dieťa tak zoseká, že hneď zabudne, o čo mu vlastne ide. To mi raz poradila jedna p.učiteľka a snažím sa tým riadiť. :D
@timea7 Ok, preklep, chyba mi jedno slovko, sorry. Ja nehovorim o tebe, ze ty by si bola nervozna, ale o tej dotycnej, co jej syn na ulici reve. Ze ak zena doma nezvlada dieta, tak ani pred ludmi asi nevydrzi byt pokojna. Ale to je jedno. Sak o to tu nejde.
tiez nemam rada krik, radsej v klude zopakujem viackrat a vysvetlim 🙂
Len ja zopakujem viac krat v klude a dieta ma ma uplne na haku.
@jankastubka tiež som sa s tým viac krát stretla, že viacnásobné opakovanie a vysvetľovwnie má dieťa v paži...
Neviem, koľko rokov má tvoje dieťa, ale podľa toho čo píšeš, predpokladám okolo troch. Ak si v časovej tiesni a robí cirkus pre ponožku, tak jej povedz, že teraz máte málo času, či ide s ponožkou, alebo bez nej. Počítam do päť a odchádzame. Ak to ňou nepohne, odchod, či už s ponožkou, alebo bez nej. Ale pozor, tu urobil chybu aj muž, mal sa jej spýtať, či potrebuje pomôcť, nie jej tú ponožku dať dolu. Možno by som skúsila jej ju dať znovu na nohu, nech si ju dá dolu sama, niekedy to zaberie. Možno by revala aj tak, lebo by si vymyslela zase niečo iné a práve v tom je obdobie vzdoru krásne, že rodina nikdy nepociťuje nudu, nemá ani jeden deň taký istý, ako druhý 😎 😎 😎 😎 . Sa mi dobre píše, ja viem....a keď si po sebe čítam tie hrúbky.....je mi až zle....
@timea7 s ponozkou alebo bez by sa dalo ist, len to je to, ze ju v tom amoku je velmi tazko doobliekat, hadze sa, bije nas, sople tecu. Ano ide mat 3 roky.
Aj sa vzdy snazime podobnym situaciam vyvarovat, nabuduce si tri krat rozmyslim, ci sa jej spytam vopred alebo nie. Len proste niekedy to clovek neodhadne vopred, a zase niekedy aj ona najprv povie jedno, a vzapati si to rozmysli, len niekedy uz byva neskoro. A potom je to tazko.
@jankastubka ale tak no! S trojročným deckom si hádam poradíš. Kľudným hlasom jej povedz, že môže revať, kopať, nepomôže jej to, lebo ty o chvíľu odchádzaš aj s ňou na autobus. A možno by stálo za to vstať o desať, pätnásť minút skôr a ak nastane amok - ideš alebo nejdeš? A zabuchnúť dvere. Nechať ju pár minút vydusiť (jasné že načúvať, čo sa za dverami deje) a myslím, že zmení názor. Inak veľmi účinné je priniesť dieťa do škôlky v pyžame. Viem, že autobusom to nie je bohviečo, ale keď som sa s tým stretla, stačilo jeden jediný raz, aby dieťa priniesli v pyžame, aby bol problém s ranným obliekaním vyriešený. Nesnaž sa všetko predvídať, lebo sa to ani nedá.
@jankastubka ja by som v tej rychlosti obula ponožku na nohu, zdrapla dieťa a šmitec...moze revat kolko chce. Rano na taketo chuťovky fakt nemam silu. Moja dcera tiež zvykla rano strečkovať ale skor štylom ze ,,toto si neoblečie,, lebo neviem čo...ze to nechce, ako ak mame čas tak jej ustupim ze teda čo chce, a ked nemame čas tak jej poviem ze ma smolu a ma si večer premyslieť a konkretne nachystať čo chce rano - len ona je uz staršia a ma ,,rozum,,. Potom ide zduta do školy ale mne je to jedno - tiež ,,otál potál,, Rano naozaj neni čas na crcání.
@jankastubka ešte som zabudla - skús viac motivovať - to je krásna suknička, to sú krásne topánočky, pristali by ti, no sú len pre deti, ktoré sa ráno samé a bez plaču oblečú. Rada by som ti ju kúpila, ale nemôžeš, lebo sa ešte ráno nedokážeš bez revu obliecť. No nevadí, verím, že sa budeš stále zlepšovať.
@sardinka335 "chuťovky" 😀 😀 😀 😀
@sardinka335 heee hee len ona bola este inak hola, takze ju bolo treba obliect celu.
Ale jasne chapem musim na sebe popracovat.
@cervenaruza123 :D šikovný bratranec, čo si mysleli susedia? :D a naozaj na každé dieťa zaberá niečo iné 🙂
@gabika_tkacikova To neviem 😀 . Ale tak zatial ziju spolu, tak hadam ich nikto neudal 😀 . On z toho uz vyrastol nastastie. Potom ho ale nahradila jeho sestra, ktora taketo veci robila naschval, aby dosiahla svoje. Na kupalisku ked ju tahali z bazena a ona nechcela ist, zacala kricat, ze pomoc, to nie su moji rodicia. No a oni nevedeli co robit 😀
@cervenaruza123 :D :D :D no neviem ako by som ja reagovala na ich mieste ako rodič :D :D :D
@gabika_tkacikova No ja doteraz vlastne neviem ako to vyriesili, ale maju ju stale doma, tak asi sa im to nejak podarilo 😀 . Horsie, ze na nu nikdy neplatilo ani take, ze odidu a ju tam nechaju. Ona by im este aj zakyvala a by zacala kecat s niekym inym, ze ju tam rodicia nechali a nema kam ist.
Tak dneska pokus byt zasadova. Rano pri ranajkach si pchala dominika syr do ucha,niekolko krat som jej povedala, ze nech si ho nepcha do ucha,lebo tam ma spinku a nalepia sa jej nanho aj vlasy. Spomenula som aj, ze ak neprestane syr jen zoberiem. Samozrejme neprestala syr som zobrala, to bolo revu hadam na poll hodinu, aj po ukludneni si vzdy spomenula, ze uz predsa pocuva, ze uz chce syr, nepolavila som.
Poobede ked som po nu prisla do skolky, napjprv nechcela ist z triedy, stala sk tam takmer 10 minut. Potom ked sme sa sli vycikat, vhmyslala s kefkou zubnou, potom sa naschval po niekolkych upozorneniach trela do cudzieho uteraka. Pri obliekani boko vsetko dolezitejsie a do toho sa na mna len tak zahanala, to ma teraz najnovsie vo zvyku sa zahanat na nas. Ucitelka si presne musela mysliet, ze v skolke je to zlate bezproblemove dieta a matka si s nim nevie rady. Ked si naschval nechcela obliect bundu anipo niekolky krat, zrusila som vecernicek zobrala veci a sla som, ci ide so mnou ci nie. No to zacala parada, dovtedy dominika nehysacila, len nepocuvala. Zacala revat, utekala za mnou snazila sa ma zastavit za tasku, ja som pokracovala v chodzi dalej, ona jak sa drzala tasky samozrejme spadla, akurat sme prechadzali chodbickou, kde bolo asi 5 muzov v oblekoch an nejakom skoleni a mali prestavku. Hamba nad hambu. Akoze neustupila som, ale kto to videl ten hadam isiel volat socialku. Neviem dalo sa to riesit aj inak?
Samozrejme mala doteraz doma spomina, ako bude vecernicek lebo uz pocuva, musim samozreje slovo dodrzat,ale ona tomu proste nechape.
Hlavne neviem, ci robimproste chybu v tom ako ju ziadam aby sa obliekla, umyla a pod.... ako inak to formulavt, ja neviem motivacne. Akoze niekedy mi to vyjde, a niekedy to dopadne takto. Velmi ma to trapi.
@jankastubka Žiadna hanba! Ja som dcéru vliekla cez celé Trenčianske námestie. Všetci pozerali! Malá kričala, kopala, kúsala a ja ťahala. Prišli sme na stanicu a malá sa začala blázniť a veselo pobehovala. Prišla za mnou jedna pani a povedala mi, že ma videla s malou na tom námestí ( veď kto nie 😀 ) a že dobre som spravila, že som sa nedala obmäkčiť. Takže treba byť neústupná.
@juhseverzapad no len este by sa zisla rada, ako tomu predist. Lebo ona hysak nemala, len proste nerobila to, co bolo v danej chvily treba. Chapem aj to, ze deti maju vela inych podnetov, aj sa snazim byt trpezliva. Len ako to urobit formulivat, alebo co, aby pochopila ze obliect alebo cokolvek sa treba ahlavne to ma ubija, aby som nemusela kazdu vec zopakovat 10 krat.
@jankastubka Z toho, že ťa dieťa neposlúchne na požiadanie nevyrastie ☹ Aj mojej 11 ročnej dcére musím dookola opakovať 😀 Chce sa to obrniť trpezlivosťou a občas pri prekročení medzí a neposluchu vytrepať po riti.
@cervenaruza123 nejde predsa o to, vydobyť si u dieťaťa autoritu. A bratranec určite nezačal z balkóna vykrikovať ako dvojročný, už tu bolo treba stanoviť odkiaľ pokiaľ.