Kričanie na deti: Ovplyvňuje počet detí spôsob výchovy?
Len taka uvaha. Minule tu bola tema, ze zeny kricia na svoje deti. Pisali zeny, ktore maju 2 a viac deti a tie sa spolu hadaju a oni potom na deti kricia. A mna zaujima aj tie co mate jedno dieta kricievate na dieta? Lebo my mame jedno dieta, a poviem pravdu este som na dieta nekricala. Ma 3,5 roka a max poviem nono, dieta po mne zopakuje nono a viac to nerobi. Vychovavame v uplnom klude, dieta je kludne vesele. Priklad poviem, ideme umyt zuby a bezi do kupelni 🙂😃. Poviem ideme papat a uteka ku stolu si sadnut. A plno inych situacii. Vsetko sme sa ucili hrou, s kludom. Samozrejme, ze ked bol mensi skusal, hadzal sa o zem. Vsetko sme riesili s kludom. A je to dobry chlapcek.. Ano viem budete mi pisat, ze pockaj si na pubertu 😃. Ale pisalo sa v teme o malych 2-6 rocnych detoch, ze vela po nich kricia. Preto ma zaujimaju ci aj po jedinacikoch sa tak krici cele dni.
Mam 4 deti. Naše 4.dieta je také ako tvoje, da sa s nou dohodnúť na všetkom, pocuva, oblečie sa, ideme von, ide si sadnúť k stolu a papať, sama sa krásne zahrá, vyborne od narodenia spí, sama ide večer do postieľky. Pri nej by som ozaj kričať nemusela.
Ale☝ Treťorodeny je pravý opak, ma problém so všetkým, od narodenia zle spaval, vela plakal, vrestal, neskor mal amoky v období vzdoru, doteraz je živý a temperamentny, náročný na čas a pozornosť. A ten sa postará o to, ze aj naše 4.kludne dieta nemôže byt až v takom kľude akoby chcelo. Pretože medzi nimi logicky dochádza k interakciam, zasahuje malej do hry, chce ju dirigovat, občas ju len tak pre zábavu provokuje a to sa jej samozrejme nepáči. Najlepšie to vidno teraz cez prázdniny, keď sú oveľa viac spolu, alebo keď idem autom niekam. Ak mam v aute len malú, tak o nej ani neviem, ak mam v aute oboch, tak aj 10 minútová jazda je zážitok skrz jeho provokácie, nároky na pozornosť, večné otázky a dohadovacky.
Takže, kazde dieta je iné, u nas to krásne vidno a pritom majú rovnakých rodičov, rovnakú výchovu. Tak aj jedináčik moze byt kľudný a tvárny, ale aj náročný, s ktorým sa musíš dotahovat o kazdu prkotinu. Takže ano, aj matka jedináčika moze kričať, a ak náhodou pri prvom netreba, tak druhorodene dieťa a vzájomná interakcia medzi nimi ju to moze ľahko naučiť😉
Poznam mamu co mà jedinacika a vrieska po nom Aj ked len spadne a place ze sa udrel . Ze chlapci neplacu ( 4r) ale je tak hyperaktivne dieta ze sa necudujem ze jej prepne, Zaroven ona si ho dako nevsima co robi kde splha ze nie je v aute priputany jej to je fuk. Je to individualne. Ked som mala akcneho tantrum jedinacika nekricala som na nu . Mala som svatu trpezlivost. Ale kazdy mà svoju mieru kolko znesie.
Máme jedináčika, 5 ročnú dcéru a 90% času s ňou hovoríme kľudne a nekričíme. Občas sa ale stane že zvýšime hlas a zakričíme.
Moja dcéra je živá, temperamentná, ani náhodou nie je pokojnej povahy a už vobec nás stále neposlúcha. Má svoju hlavu, je odvážna, sebavedomá, veľmi komunikatívna. Z toho vyplýva aj veľa výhod - bez problémov sa kdekoľvek adaptovala, nemá problém čokoľvek odkomunikovať s dospelými ani s rovesníkmi, na svoj vek je veľmi samostatná.
Či je to moja zásluha? Ani omylom 😀
taká sa narodila a takú má osobnosť a moja výchova na tom nič nezmení a neovplyvní, rovnako ako sú deti pokojnej povahy, ktoré sedia tam kde ich polozis a tiež to ani náhodou nie je brilantnou výchovou rodičov, ale ich povahou.
Mne tvoj príspevok vyznieva trochu provokačne 🙂
@zuzana9393 to si vystihla presne👍
Autorka.kazda druha matka chce ,aby dieta bolo ako cvicena opica. Ked sa 3 rocne hodi o zem je rozmanane/ vymysla.Kazda druha matka nechape, ze to dieta nevie , ako zvladat frustraciu a hnev.a namiesto toho aby mu pomohli, ziapu po nom,alebo mu daju „vychovnu“.
Potom sa vyhovaraju lebo je ine,zive , a co ja viem ake nezmysli.
Nemaju trpezlivost ,idu kratsou cstou.bohuzial…..
Raz som citala a je to tak…ked kricis po dietati ,ono ta neprestane milovat.prestane milovat seba sameho.
Mam 5 ročný rozdiel a do 4 rokov som nekričala vôbec. Keď dostala záchvat vzdoru, tak aj to išlo s kľudom. V takom malom veku nemáš za čo zvyšovať hlas. Prišlo to vo vyššom veku. Kričím, ak čakám, že rozumovo pochopia prečo trvám na tom čo vyžadujem a ani po x-krát nereagujú. Dovtedy mám pocit, že ma nebolo počut, preto nereagujú. V podstate kričím, aby nemohli povedať, že nepočuli. Potom nasleduje už len trest.
Ano, zdvihla som hlas aj na jedinacika. A je fantasticke, ze ty mas dokonale dieta, ktore funguje ako svajciarske hodinky na prvu dobru, ty mas kazdy den 8hod kvalitneho spanku a nikto a nic ta nerozhodi, takze si po zvysok zivota vystacis s tym “nono” 😃
@dzejny656 toto si napisala krasne.
Medzi mm a jeho bratom je 11 mesacny rozdiel, rovnaka "vychova"? povedzme, ze niektori to tak nazvu, a rozdiel neskutocny. Manzel hovoril, ze jeho bratovi ich mama dala hracky a kde ho posadila, mohla sa spolahnut, ze ho o 5 hodin takto najde. 😅. To vsetko je povahou, s ktorou sa narodime. Môzeme vela veci okresat, ale pravu podstatu aj tak nezmenime.
a @autorka - ano, mame jedinacika a obcas pokricime.
Dokonca v synovej skôlke bol chlapcek, na ktoreho ucitelka musela kricat a vydavat prikazy, aby vôbec posluchol a robil veci, pri ktorych, pri inych detoch stacilo vysvetlit kludnym hlasom. A mala to skonzultovane aj s matkou aj psychologickou.
Ano kricim, mam slabe nervy. Ked mi povie mama uz po mne nekric tak mi to potom pride luto, snazim sa potom kludnym dohovorom. Najcastejsie kricim v zivot ohrozujucich situaciach a ked ani na piaty krat neposluchne co od nej chcem.
Až tretie dieťa mi ukázalo, aká ťažká je niekedy výchova a zdvihla som naň hlas milionkrát. Aj slzy mi vyhŕkli, že to neviem kľudnejšie. Ale sú deti, ktoré testujú trpezlivosť a sú aj deti, ktoré kvôli NKS, autizmu a pod.neprechádzajú detskom s úsmevom a hladko. Napriek všemožnému úsiliu rodiča. Tak si pogratuluj, že dieťa je kľudné. Lebo nie je ťažké byť kľudným rodičom pri kľudnom dieťati.
Ten klud by ta v niektorych domacnostiach pri niektorych detoch presiel raz-dva. Tvoje dieta ma nizky temperament. Tes sa, bud rada. Dieta ti nevzdoruje tak ako poniektore ine deti v jeho veku. Nie je to zasluha ani vychovy, ako skor temperamentu+veku. U nas sa niekedy aj povrieskalo na dieta, co uz ma nervy opustili a zhaslo sa u mna v oddeleni pre trpezlivost. Ale to sa zbytocne vysvetluje, to treba zazit. 🙂
Mas super dieta. Keď som starsiemu synovi povedala, ze ideme umyt zuby, povedal nie. Na vsetko reagoval nie. Mal super obdobie vzdoru 😀 no nikric potom 😄 nie všetky deti su rovnake!
Čím viac detí má rodič, tým menší expert sa cíti vo výchove.
Gratulujem ti, zjavne vychovávaš lepšie ako my ostatné. 👍😉
Je mi "dopopuku" z toho co ste mila autorka napisala,ale poviem vam ze vam gratulujem mila mamicka,aka ste uzasna a pokojna matka.S 1 dietatom to nie je velke umenie.Kricanie na dieta je zle,nespravne a kto krici musi sa zamysliet nad tym co robit,aby s tym prestal.Pre deti je kricanie casto horsie ako zaucho.Ale mila autorka vedz,ze je rozdiel mat 1 dieta a 3 deti.Aj 2 deti su rozdiel.Rozne temperamentyrozne povahy,kazde ma svoje potreby ocakavania.Mat 1 zdrave dieta je balada.Kazda zije nejaky zivot.Je rozdiel ked si zena deli s muzom vychovu a domacnost ako tak 50:50 a ked ma muza od nevidim do nevidim v praci,ci na kamione a ona ide o hubu dlhodobo v kolotoci robota,logistika deti,varenie,starostlivost o deti,a vecer byt vyslnieckovana pre muza lebo ocakava nu nu.No takato casto vycerpana,frustrovana zena,ktora citi ze zanedbava sama seba a straca v kolobehu kazdodennosti samu seba naozaj neraz krici na deti.Ina je ubita zo vztahovych problemov,ci dietata ktore proste mozno z roznych dovodov nezvlada.Je lahsie vyplut si nervy na blizkych,ako cudzich.Takze ti odporucam uzivaj ako to mas a nedumaj nad inymi zenami,lebo ich vlastne sudis a hodnotis a vies casto prd o tom ako ziju.Zeny nekricia na deti lebo su ukricane semetriky,ale najcastejsie preto ze su skratka unavene,zanedbavane,frustrovane.Navyse verim,ze to zeny ktorym ujdu narvy a kricia vlastne v skutocnosti trapi.Jeden den to mas takto a o rok to mozes mat aj ty sama inak.
Ja mam 4.5r jedinacika a niekedy kricim. Ja osobne som bola take dieta ako mas ty, ale moj maly je uplne iny. Vysoko inteligentny, svojhlavy vymyselnik, huncut a vecny testovac vsetkych hranic a pravidiel. Tato jeho povaha je mi sympaticka, mame pekny vztah, nie je pre mna problemovy, nekricim casto, ale niekedy mi prasknu nervy. Napriklad ked ide na zachod a napadne ho, ze by bolo super urobit si fontanku a s nadsenim obcika vsetko naokolo 🙈 Ale kricim hlavne bud ked zacne niekomu robit uz zle, alebo este viac, ked robi nieco nebezpecne, co sa teda pravidelne stava. Najviac som ho skricala nedavno, ked mu vietor sfukol capicu na cestu a on sa bez rozmyslu vrhol za nou rovno pred iduce auto. Stihla som ho strhnut, ale bola som vo velkom strese a aj som povazovala za potrebne urobit scenu, lebo to bolo fakt zivot ohrozujuce. Uz mal aj na hlave navleceny sacek, stal uz na stolicke a okolo krku mal omotanu snuru z rolety, zabudol, ze stoji na 2m rebriku a vykrocil do priestoru...niekedy tie nervy proste su.
V tom veku som ani ja nekricala nebolo treba, od určitého veku aj zhuknem keďže povedať normálne nestačí, ale zvyčajne stačí zmeniť len intonácia v hlase
Dcérka bola ako anjelik, kým sa nenarodila sestrička. Žiadne kricanie, mala som na ňu kopec času, a aj veľa trpezlivosti. Tých pár hádzaní sa o zem som bez problémov s manželom zvládla. Lenže pri 2 deťoch to bolo o 1000% ťažšie. Teda u nás. Vysoká škola trpezlivosti. Plus, ako tu už bolo spomenuté. Niektoré deti sa výchovaju takmer samé, majú určite vrodené danosti. Moja druhá dcérka je taká. Už teraz je popredu oproti svojej staršej sestričke ( a to ľúbim obidve) len teda je to s ňou omnoho ťažšie a žiaľ, bez občasneho kriku ( zvýšeného hlasu) a zásahu nás dospelákov by si to v prvom rade odniesla tá mladšia.
Je to temperamentom a povahou dieťaťa. To, že máš také dieťa, nie je úplne Tvojou výchovou a pristupom, aj keď to má veľký vplyv. Gro je ale natura dieťaťa. A to pochopíš až vtedy, keď sa Ti také dieťa narodí. Lebo väčšinou sa prejaví už v pôrodnici. 😅
Takže tes sa zo svojho dobrého dietata a nesud iné matky.
Nejde o pocet deti ale p povahe dietata a povahe rodica.Jasne ze dieta co je submisivne a klidne nevybočí rodica gak ako zive striebro.A moze byt aj jeden ale moze byt za 10 deti a ked to mas doma dennodenné tak aj tebe by asi raz rupli nervy.Ale isto zalezi aj na rodičovi ci je viacej nervak,ci kludny,ci ho rozhodla veci.Ty sa zdáš ze si kludna a mas aj take kludne dieta.
Nie je kričanie ako kričanie, my po našich kričíme. Tak ako susedia prejdú pokojným vysvetlením, na naše by to neplatilo. Ale zasa ich dcéra - kam ju posadia, tam sedí. Naše idú, skúmajú, vymýsľajú. Nie je to o výchove, ale o povahe a temperamente. A to viem porovnať už na mojich dvoch deťoch - na jednu stačí, že sa len pozriem a už chápe, druhá to má na saláme, kým nekričím. A pritom výchovu majú rovnakú. Samozrejme, to kričanie nie je často, len nastanú situácie, kedy to je nutné.
A čo teraz?
To je taka uvaha toto🙄ako mozes porovnavat svoje dieta s inymi? Jedno je kludne,kde ho matka polozi tam je a druhe je neposedne,zvedave..to,ze si ty vychytala kludne dieta je ok,ale nie kazda ma take stastie..a ano,krici sa aj na jedinacikov ked su temperamentni..neboj sa,ak planujes druhe,to uz kludne nebude a potom si spomen na tuto tvoju diskusiu🙂
Tvoja úvaha je dosť vyvysujuca sa nad ostatných a zároveň dosť odsudzujuca... 🙂
@autorka asi je to hlavne aj o tom, aká je to mamka, akú ma povahu a ako sa cíti. Či je samozivitelka, alebo je muž stále preč, nema čas na seba, oddýchnuť si, nemá vôbec nikoho, kto by jej pomohol, ani aspoň nakúpiť, či upratať, či ma nejaké zdravotne problémy, je unavená, zle sa vyspala, vo vzťahu sú problémy… takze i taká môže kričať aj na jedno dieťa; no i ona napriek ťažkej situacii si to moze dokázať zmanažovat tak, že je spokojná. To je veľmi individuálne.
Akú oporu mas ty v mužovi, akú pomoc od rodiny, koľko povinnosti, máš nejake finančne, zdravotne či iné problémy… ako si zila pred materstvom…? Zrejme máš obdobie, keď si stastna, spokojná, veci ti vychádzajú, to sa veľmi odráža na tvojich pokojných reakciách.
Ja v 98% percentách kričím na deti lebo sa bijú...
Keď budeš mat 3deti a tie budú mať o pár rokov viac,potom napíš prosím ako ti to skvele ide 😃
Nekricala som pri jednom nemala som dôvod ,teraz mám dvoch a keď sa hádajú tak som robila prv aj krik ale zistila som že tam cesty niet ,teraz ich nechám a zasahujem keď už ide o život ale v kľude jedného pošlem tam a druhého tam .to nie je ani o dietati ale o matke .nervna žena ktorá má tendenciu hulákať bude aj na jedno aj viac detí iná kľudná od prírody nie .každá zvládanie situáciu inak.mne sú naopak smiešne ženy ktoré keď vidím ide im dekel vyvalit ale milo sa prihovárajú a dohovárali tomu dopusteniu pred sebou ,ktoré ich aj tak v amoku v konečnom dôsledku nepocuva .môžeš si gratulovať že máš také dieťa ale spomen si tak bude taky aj po nástupe do školy a uvedomovania si seba samého.male dieťa nie je žiadny problém,je to radosť