Ľúbite svoje deti rovnako?

ja ti mozem uprimne povedat, ze nelubim svoje deti rovnako. respektive clovek nelubi druheho preto, ze ho ma, ale pre nejake jeho vlastnosti a pre urcite rysy povahy. a preto ti nemozem povedat, ze lubim rovnako, kazdu lubim inak a pre nieco ine. kazde dieta je osobnost, kazde dieta je v niecom vynimocne a dokonale. keby som ti mala zostavit rebricek svojich deti tak neviem. v tej chvili su na jednej rovine, pretoze kazda ma hneva inym sposobom, kazda ma tesi inym vecami.
ja som tento problem co ty riesila ked sme cakali druhu. velmi som sa abala ci ju budem lubit. ved ako by som mohla, ked uz mam doma niekoho koho milujem nadovsetko na svete, je to moje slniecko, tak ako mozem dat rovnaku lasku este komusi inemu. ale ked sa narodila, tak som zistila, ze sa to da a zaroven som pochopila, ze katku nebudem lubit pre to, pre co lubim lucku. bude mat inu povahu, budeme mat ine zazitky, ine radosti. to ako zadelit cas nie je jednoduche. mozno preto mam pocit,ze som na roztrhanie, pretoze sa snazim venovat rovnako vsetkym a niekedy je to ozaj tazke, lebo odsuvas seba dozadu. ale da sa to zadelit. vzdy treba robit veci, co budu tesit obe deti. treba to striedat, treba dojst medzi detmi ku dohode. trebars, ked chceme rozpravku, v prvom rade si musia ony dve dohodnut medzi sebou, co budu pozerat. ja do toho nezasahujem. a vtedy je to bez rozbrojov. ale to uz je asi ina debata.

.ked som čakala druhú dceru pýtala som sa manžela-je možné aby sme milovali ešte niekoho tak velmi ako Gabiku?..to už asi ani nejde...a ja som sa znova zamilovala 😵 ps-súhlasím s lucia20 ..

No ja mam dve deti z toho jeden je"nevlastny"ci ako to nazvat (manzelov z prveho vztahu)...ale lubim ich rovnako,spravam sa k nim rovnako a davam im to rovnako najavo....takze tato otazka je v mojom pripade jednoznacne zodpovedana.... 😉

Obidvoch mojich drobcov ľúbim bezhranične a pritom každého iným spôsobom....a pritom rovnako. Neviem a nedá sa povedať koho viac. Oboch rovnako.

Ja detičky ešte nemám, ale ak budem mať viac, budem ich ľúbiť rovnako. 🙂 Je to náročné, hlavne, keď je jedno ešte bábo, lebo o tom s atreba viacej starať, ale dá sa to. Prečo robiť zbytočne rozdiely? Ja osobne ani nemám rada, keď sa kúpi napríklad čokoládka len mladšiemu dieťaťku a staršiemu nie. =( Buď by som kúpila dve, alebo napoly dala.

Ked som mala len starsiu dcerku a otehotnela som s druhou, tak som sa casto mm pytala ci dokazem aj tu druhu lubit, tak ako tu prvu. A teraz ked je uz na svete aj ta mladsia, tak mu hovorim, ze ako sme vlastne doteraz mohli bez nej zit.
Obidve lubim tak ako si to oni vyzaduju a potrebuju.

ja milujem rovnako ako Nataliu uz teraz aj svoje druhe dieta ktore si zelam cim skor 🙂

Davaj tu lasku druhemu dietatu ak nie od srdca tak rozumom,lebo ju rovnako potrebuje...je lahké milovat dobre dieta,moje deti milujem a na kazdom nieco ine,prave to je to pekne 🙂

svoje deti milujem nadovsetko a bezvyradne...a veru obidvoch rovnako aj ked su kazdy uplne iny, ale su to moje deti...moje lasky

Ja vám napíšem názor na túto tému z iného pohľadu.Som mladšou dcérou matky,ktorá nemilovala nikdy svoje deti rovnako.Aj keď ona si to dodnes neprizná.A najväčšiu chybu urobila keď nás večne porovnavala a porovnáva....vždy som si myslela že to ako nás mama vychováva a ako sa k nám správa je normálne....ale dnes,keď som aj ja mamou a mám 25 rokov viem,že to v poriadku nebolo a viem,že mnohé problémy psychického charakteru som mala presne kvôli tomu.Bejvavalo.Dnes sa nehambim nahlas povedať,že moja mama pre mňa nie je mama ale matka a že ju navždy budem nenávidieť za to ako to posrala.
takže milujte svoje deti,rešpektujte ich osobnosť a hlavne ich nikdy neporovnavajte....zničite nuečo čo sa nedá vrátiť späť.

@lyzzy: s tou nenávisťou opatrne... aj moja mama kopu vecí nerobila správne a tiež som bola také precitlivelé decko na všetko a moja mama ma nevedela pochopiť. Ale pestovať si nenávisť ku komukoľvek je škodlivé hlavne pre teba. Mala by si s tým niečo robiť 🙂 ja som mojej mame už dávno odpustila a je mi oveľa lepšie 🙂

Ani ja svoje deti nemilujem rovnako. Neznamená to však, že jedno milujem menej ako druhé! Milujem ich rôzne, ale pritom nekonečne. Pravdu povediac, stále sa budem zamýšľať nad tým, ako to vnímajú ony. Snažím sa byť spravodlivá, snažím sa rešpektovať ich povahu, osobnosť, vek, zrelosť, ale nikdy nebudem vo všetkom úplne ideálna. Nech sa snažíme akokoľvek, nikdy nevyhovieme každému a život prináša milióny rôznych situácií a nie pri všetkých to človek ustojí tak, ako by si predstavoval. Veď aj my mamy sme len ľudia. A ani tomu hlúpemu porovnávaniu sa človek úplne vždy nevyhne, aj keď sa veľmi snaží. Ale na druhej strane je pravda aj to, že k jednému z detí , aj keď si to možno ani sám neuvedomuje, možno cíti z hľadiska povahy väčšiu blízkosť ako ku tomu druhému. Možno by som to vysvetlila tak, že proste máme "rovnakejšiu" krvnú skupinu. Ale s tým nič neurobíš, proste je to tak. Ale to neznamená, že ho budem preto uprednostňovať. Snažím sa byť rovnako láskavá, ale i rovnako prísna, proste rovnaká "mama" pre obe. Hlavne sa treba veľa s deťmi rozprávať (i keď v puberte je to niekedy ťažké dostať sa niekomu pod kožu, ak sa ešte k tomu odmieta s tebou baviť) a zaujímať sa o ich každodenné radosti i boliestky.

tato otazka je akoby sa niekto spytal "lubis viac svoju mamu, alebo svoje dieta?" kazdy clovek dava jedinecnu lasku, ktora je rozdielna, ale to neznamena, ze niekoho lubim menej, alebo viac..

a preto vravim, ze ich nelubim rovnako, kazdemu mojmu dietatu davam jedinecnu lasku, ktora patri iba jemu a nikomu inemu.. ale ani jedno nemilujem viac, ci menej.. milujem ich obe a navzdy budem.. a ked snad pridu aj ine deti, tak ich budem milovat tiez..

ano. Ale je aj normalne, ze jedno preferujes. Akurat by to nemalo pocitovat na Tvojom spravani, podla mna.

podla mna hlupa otazka... ano obe deti milujem rovnako a aj to tretie budem.. obe su ine, ale obe moje...

..stretávam sa dosť často v okolí hlavne s fenoménom a to takým,že jednému decku sa odpustí to a ono,dá sa mu peňazí na hoc-čo,je problémové,ale ono v podstate za to nemôže,to podedilo blá-blá..to druhé sa môže aj rozdať,vždy ťahá za kratší koniec,je to šikovnejšie,takže pomoc rodičov nepotrebuje,aj keď rodičia ho doslova zneužívajú...tých rodičov by som bila a bila..

sme styria, vztahy v rodine komplikovane, najlepsi vztah uz vyse 10 rokovma maka somnou,najmladsou , ako surodenci s jendou segrou komunikujeme malo, ostatni medzi sebou sporadicky, ja s mamkou denne, akonahle vybehne nejake problem so surodencom vsetci sme v kope , hned a zaraz pomahame komu treba, sme stranse rovnake, komplikovane, sebecne povahy,najmudrejsi na svete kazdy jeden, ale akonahle treba, mamka aj otec nastupia,ajmy surodenci a stavame sa jeden za druheho ako o zivot, laska sa nemera, neskor ani tolko nevylsovuje, su to puta, ktore sa nenazyvaju, proste su v nas hlboko zakorene - ak ma rodina tie dobre zaklady

Keď človek ľúbi tak proste ľúbi, každé moje dieťa milujem pre niečo iné, to však neznamená že niektoré menej či viac. Kedysi som si položila tú istú otázku, lebo som mala pocit, že jedného ľúbim viac a zistila som, že to je hlúposť pýtať sa na lásku tymto spôsobom.

Deti este nemam... kvoli zdravot. problemom.... no zo života tu viem povedať
Mam brata a.sestru a oboch lubim inak
Mám najlepšie kamarátky... a s každou si rozumiem inak
Tak isto ak máš rada oboch rodičov..tak aj tých ľúbis rozdielne

To sa stáva 🙂 hlavne je ze ich ľúbiš 🙂

@vinifred dobre si to pomenovala, ja som bola to "bezproblemove" dieta a velmi som tym trpela, nikto si nevsimal, co so mnou je, aj ked som na tom bola v skutocnosti velmi zle

obe deti ľúbiš rovnako veľmi, ale každé ináč, lebo je to o vzťahu jednej osoby k druhej, ale to neznamená, že ľúbiš niektoré menej. tak sa s tým netráp. a ak sa ti zdá, že niečo by si iné mohla dať dieťatku, čo sa ti zdá, že dostáva menej od teba, tak to jednoducho zmeň. Ale ako matka verím, že mu/jej dávaš to čo potrebuje v citovej oblasti. určite neriešim lásku v množstve darčekov alebo pozorností. a skutočne veľkú rolu hrá aj vek detí. Je prirodzené, že ak sa vám narodí nový člen, dostáva viac pozornosti, túlenia a tak ďalej, a to staršie má pocit, že má menej. je dobré to vyrovnávať, ale ono to prejde 😎 postupne.