Mám ísť s dvojročným synom k psychologičke?

zuzuk22
8. mar 2016

Ahojte . Chcem sa poradiť. Chlapec ma 2 roky a 2 mesiace a uz som zufala z jeho správania sa :( zatial je jedinacik ale chceli by sme druhe aj teraz . Po prve este nerozpráva ale v tom nevidím až taký problém este. Sem tam povie mama papa jej ale väcsinou hovori po čínsky .... Nikto mu nic nerozumie .... Totálne hovadiny si blaboce .... Ale napíšem pre to . Píšem preto ze ako sa sprava .... Asi ked mal jeden rok som si našla v dedine kamošku co ma o mesiac staršie dievča a kazdy den sme boli spolu vonku alebo ku nim sme chodili vsetko v pohode hrali sa spolu až raz ked sme šli na postu alebo do obchodu neviem tak začal sem tam pyšťať alebo kryčať alebo ako to mam nazvať . Bud len tak alebo sa mu nieco nepáčilo neviem ... To mohol mat tak rok a 9 mesiacov cca uz neviem presne . A to dievcatko sa vždy strasne rozplakalo ked to urobil. Samozrejme uz spolu nechodime von ale ich stretávame na ulici . Potom jej to uz robil ako keby náročky a teraz casom to trvá stale . Ona nas este len zbadá na ulici uz plače a ona zasa pýští . Ale len pri tomto dievcätku . Pri iných deťoch z ulice nie . Ale uz začal pyšťať aj ked sme napr vonku a príhovori sa mu hocijaká žena . Ako by mal na všetky ženy alergiu alebo co ... Ja nechápem tomu . Ale na chlapov nie ... Myslite ze mam ísť s nim k psychologicke ? Lebo nepríde mi to normálne uz :(

jankali
8. mar 2016

@marion ja mám presne takého starého, je šikovný a odhadla som, že kjeby bol trošku menej, ako by to vyzeralo- asi tak ako písala mamina, teda po prvom prečítaní. Ja by som uprednostnila venovať čas "nácviku správania", pred míňaním času v čakárni + po lekároch - vo veku 2r. a 2 mes. Z textu sa mi zdalo, že malý bol skoro s kamoškami🙂 Tak tak. No ak to bude dys- tak bude treba chodiť.. prvý krok je detská lekárka... o nemudrujem už. Ďakujem, že si tak pekne mierne odpovedala🙂

jankali
8. mar 2016

No jasné, už tu jedna mamina písala - a ja tiež - nikam do spoločnosti by som ho nebrala (ani s mojim to nepestujeme, aj z návštevy u nás sa 2 dni spamätáva -napr. pooobede nevie zaspať a 2. deň je taký zničený, že oddychujeme🙂 Pobeháme 1/2 hoďku denne po dvore, potom program doma.

dorotka202
9. mar 2016

Deti maju vselijake obdobia.moj najstatsi syn ked mal okolo dvoch rokov neznasal male dievcatka.ked nejake k nemu prislo,zacal revat.nemohli sme v tom obdobi ani ist na navstevu tam,kde mali doma male dievcata.trvalo to mozno rok.potom to preslo.nikdy som kvoli tomu nerozmyslala nad psychologickou.brala som to ako obdobie,ktore ho prejde.aj tak bolo.

dismonika
9. mar 2016

Ahoj, ja zdieľam názor s 2 mamičkami, čo písali vyššie. Tvoj synček to podľa mňa robí iba preto, lebo svojím pišťaním vzbudil u dievčatka určitú reakciu a vie, že vždy keď to urobí, tak sa tá reakcia dostaví. Robí mu to ohromnú radosť a je mu jedno, či ho vidí pri pišťaní 10 alebo 100 ľudí. Skúša to aj na ženy - veď prečo nie. Možno aj tá žena, pri ktorej tiež piští reagovala nejakým spôsobom, čo malého zaujalo. (ostalá prekvapená, zhrozená, atď... a malý to chce znova vyvolať.) Ja mám 23 mesačnú dcérku a tiež má podobné správanie. Nemyslím v tom, žeby pišťala po deťoch, no v určitých situáciach sa správa stále rovnako.
Uvediem príklad: Mám aj 10,5 mesačnú dcérku a tá staršia jej ubližuje iba keď sú obe v ohrádke - inač nie. Pokričala som, povysvetľovala som... no nepomohlo. Musím teraz dávať pozor, že keď dám malú do ohrádky, aby k nej staršia nevliezla. Keď sú s ňou v ohrádke iné deti, vtedy to nerobí. Ináč sa správa dcérka k môjmu bratovi, ináč k švagrine, ináč k babke a pod.
Ja osobne si myslím, že nič iné za tým hľadať netreba. A to, že malý rozpráva aj po čínsky? Aj moja a neznepokojuje ma to. Poznám chlapčeka, čo do 3,5 roka nerozprával nič, ale vôbec nič. Pochopiteľne, že sa rodičia báli, lebo to už bolo fakt veľa. No potom začal rozprávať zo dňa na deň doslova vo vetách a teraz má chlapec 6,5 roka a ústa sa mu nezastavia. 🙂

zuzuk22
autor
9. mar 2016

@dismonika dakujem 🙂

szana
9. mar 2016

Ja by som urcite dieta nestresovala ani psychologom, ani logopedom, s takymito malymi detmi sa aj tak vacsinou nic neporiesi, budu vas donekonecna objednavat, (nebudem radsej zverejnovat povolanie, ale viem o com hovorim 😉 ) Moj maly rozprava v 2r plynule a aj tak pisti pri niektorych detoch, aj ked nas chce upozornit. Co sa stretavam s rovestnikmi, malo deti rozprava, to chce cas, dieta "nasava" potom sa mu pusa nezastavi.

zuzuk22
autor
9. mar 2016

@szana dakujem 🙂

katrinka8
9. mar 2016

@zuzuk22 - ja by som to v tom prípade nechala tak, proste to je len obdobie, prejde ho to 😉 Tak nech piští. Skús to ignorovať, uvidíš, čo sa bude diať 🙂
Nášmu dvojročnému zrazu začalo vadiť, keď ho chce niekto stískať, konkrétne jeho kamaráti a kamarátky. Trvá to asi mesiac, dovtedy s tým problém nemal. Teraz len uteká, nie, nie, nie... včera kamaráta dokonca sotil, lebo ten ho chcel objať. Vysvetlili sme jednému, druhému a bolo. I tak to stále skúšajú zase deti, obe - jeden sa chce stískať, druhý jačí... Po 2 minútach ich to prestane baviť oboch a pokračujú v hre 😉

umbakarna11
9. mar 2016

ahoj, pisem ti narychlo, som psychologicka, robim s detmi...este pockaj, uvidis ako sa bude vyvijat dalej...ak je nejaky problem vyvinovy, najlepsie je navstivit poradnu okolo 3 rokov...

zuzuk22
autor
9. mar 2016

@katrinka8
@umbakarna11 dakujem Vám

umbakarna11
9. mar 2016

@zuzuk22 a suhlasim s nazormi zien vyssie, casto deti takto opakovane reaguju po tom, co ich spravanie vyvola emotivnu reakciu...to znamena smiech, plac, radost, strach atd...ak inak je jeho spravanie v poriadku, nerobte si starosti, kazdopadne vsimajte si jeho spravanie dalej tak ako doteraz a ocenujem vas, ze sa takto zamyslate nad svojim dietatom...pekny den ;)

zuzuk22
autor
9. mar 2016

@umbakarna11 dakujem 🙂

hankaop
9. mar 2016

@salome51 Naozaj vyborny pristup, mate moj respekt. Trochu mi prekaza stale rozsireny pristup, ze psycholog je iba pre blaznov. Urcite je to efektivnejsie, ako "zarucene" rady na koniku. Niekedy aj jedna-dve navstevy pomozu odhalit problem a pomozu rodicom pochopit dieta a situacia sa zlepsi.

mana85
9. mar 2016

Aj ja som bola s malým u psychologičky u nás bol " problém " že náš Kubko nemal problém komukoľvek cudziemu sadnúť na kolena v čakárni u lekára či stačilo že sa neho niekto usmial a nemal problém s tým človekom odísť doslova odísť testovali sme ho že či fakt a fakt 😝 cítila som sa hrozne keď cudziemu človeku žena / chlap / po pár úsmevoch a pár slovíčok hovoril ako ho ľúbi 🤐 Dozvedela som sa od psychologičky že Kubko je len veľmi spoločenský , bezprostredný a uzavrela to výrazom ĽUDOMIL , vtom čase chodil už do škôlky 2 r. 10 m dostala som zopár rád takých aby som ho učila opatrnosti pri strete s cudzími ľudmi a musím povedať veľmi mi pomohlo že mi nejaký odborník povedal že pohodáá a poradil ! Malý sa nezmenil skoro vôbec stále je s každým kamoš akurát keď mu niekto cudzí povie poď so mnou ja si ťa zoberiem tak odpovie že nie nemôžem maminka a tatinko by za mnou plakali a boli by smutní ... Tak pokiaľ cítite že niečo nieje v poriadku tak sa netrápte a navštívte odborníka teraz je hromadu rôznych súkromných psychologicko-poradenských centier , vtedy naša pani psychologička oblečená v civile v útulnej herni sedela na koberci na zemi a sem tam si nenápadne niečo poznačila do notesa ...

salome51
9. mar 2016

@hankaop ja som neváhala ani minútu. Urobím čokoľvek čo by pomohlo môjmu dieťaťu. U psychologičky sa mu páčilo, nijak ho to netraymatizovalo. A tým že sa nám vďaja tomu podarilo presne pomenovať jeho problém tak sme schopní vhodne a efektívne reagovať a tým sa menej trápime tak my rodičia a aj on. A ďakujem za uznanie a😉

sebastian12
9. mar 2016

Ahojte já mam 4 ročneho chlapca co nerosprava iba slovíčka a aj to ked samu zachce je velmi nervózní ked mu v niecom nevihoviem začne kricat hrist ma fackat no prostě katastrofa je nezvladnutelni US si mislime ze potřebujeme sním ist ku psychologické

katrinka8
9. mar 2016

@sebastian12 - už ste mali ísť dávno, minimálne k logopedičke.